SME

Kedysi sme dýchali ušami

Evolúcia sa často vydáva po zvláštnych cestách. Tak je to aj s naším uchom. Biológovia doslova užasli, keď zistili, že u nášho dávneho predchodcu, 370 miliónov rokov starej ryby Panderichthys (na archívnej ilustrácii), bolo trubičkou na dýchanie.

FOTO

Práve ucho je na štúdium evolúcie veľmi vhodné. Jeho kosti ostali zachované v podobe fosílií, zatiaľ čo mäkké časti iných zmyslových orgánov, napríklad nosa alebo očí, sa dávno rozložili. Preto sa Martin Brazeau a Per Ahlberg z Uppsalskej univerzity vo Švédsku rozhodli bližšie pozrieť na štruktúry podobné uchu asi meter veľkých príšer z Litovského prírodovedného múzea v Rige, rýb Panderichthys. Tieto boli najviac príbuzné s prvými štvornohými tvormi, z ktorých sa neskôr vyvinuli moderné suchozemské stavovce.

Dávne ryby mali úzky dýchací kanálik vedúci z vrchu lebky do úst, známy ako vzdušnica. Bol upevnený dlhou jazylkovosánkovou kosťou (hyomandibulou), ktorá vystužovala tvár. U štvornožcov sa už zmenila na kosť, veľmi podobnú strmienku, ktorý pomáha prenášať zvukové vlny do našej hlavy. Kostené štruktúry Panderichthys, podobné uchu, teda majú spoločné črty rýb a štvornožcov, čím zachytávajú evolúciu v akcii. "Vidieť tento prechod je krásne," povedal pre internetovú verziu Nature americký biológ Hans Thewissen, ktorý študuje evolúciu ucha.

Okrem toho Panderichthys má širokú, rovnú vzdušnicu namiesto úzkej, a tiež skrátenú hyomandibulu. Rozšírené vzdušnice slúžili ako dýchacie otvory, ktoré majú aj súčasné žraloky a raje. Tie im umožňujú vdychovať vodu žiabrami a vyhýbať sa prehltnutiu zrniek piesku. Podľa Brazeaua je ich výskum fackou pre kreacionistov. Tí tvrdia, že zmyslové orgány sú také zložité, že museli vzniknúť až u vyšších organizmov. (der)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu