Osa prilákaná chemickým signálom SOS prilieta k húsenicami napadnutej kukurici. |
Aktívna obrana
Napriek tomu, že rastliny sú viazané na jedno miesto a nemôžu ujsť, mnohé z nich nie sú bezbranné, keď musia čeliť útoku rôznych bylinožravcov. Reagujú vylučovaním špecifických chemických látok do svojich tkanív, vďaka ktorým sú pre útočníka jedovaté. Ba vylučovaním iných chemikálií do ovzdušia dokonca dokážu vopred varovať iné rastliny (napríklad stromy v lese). Varovaní tiež začnú vylučovať do svojich tkanív ochranné látky, hoci im zatiaľ nič priamo nehrozí.
Rastliny využívajú aj takzvanú nepriamu obranu. Vylučovaním ďalších látok privolajú na pomoc iného živočícha, predátora, živiaceho sa práve tým druhom (alebo parazitujúceho na ňom), ktorý rastlinu napadá. Keď "pricvála záchranná kavaléria", pomôže buď napadnutej rastline, alebo aspoň jej blížnym v okolí.
Takéto rafinované správanie nás, samozrejme, ešte neoprávňuje, aby sme rastlinám pripísali akúkoľvek inteligenciu. Iba ilustruje pestrú paletu výsledkov, ku ktorým môže priviesť evolúcia prírodným výberom. Rastliny, ktoré následkom náhodnej mutácie či série mutácií získali schopnosť chemickej obrany, ako aj včasnej reakcie na varovanie, jednoducho prežívali a rozmnožovali sa vo väčšom rozsahu.
Kľúčová látka
Jednu situáciu, spadajúcu do kategórie nepriamej ochrany, podrobne preskúmala Christiane Schneeová z Ústavu Maxa Plancka pre chemickú ekológiu v Jene (Nemecko) s piatimi kolegami. Výsledky oznámili zatiaľ online v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.
Medzi vyše 15 rastlinných druhov, pri ktorých bola dosiaľ zaznamenaná nepriama ochrana, patrí aj kukurica (Zea mays). Takto sa usiluje brániť svoje listy pred inváziou motýlích húseníc. Vylučuje pri tom komplexnú zmes prchavých chemických látok, ktorej zložením sa jednotlivé kukuričné odrody líšia. Vzhľadom na vysoký počet zložiek tejto zmesi sa vedcom dlho nedarilo identifikovať, ktorá látka konkrétne je signálom na privolanie pomoci. Tú v tomto prípade poskytuje parazitická osa druhu Cotesia marginiventris, presnejšie jej samice, ktoré do húseníc znášajú vajíčka, pričom húsenice ochromia.
Najskôr sa zdalo, že signál predstavuje celá zmes. No iné pokusy ukazovali, že parazity i predátory priťahujú jednotlivé látky. Schneeovej tímu sa teraz konečne podarilo hľadanú látku, kľúčovú pre signalizáciu, odhaliť. Na signalizácii sa síce podieľa viacero chemikálií, no základom je enzým terpénová syntáza TPS10. Tá zo substrátu, ktorým je farnesyldifosfát, produkuje deväť prchavých organických látok zo skupiny sesquiterpénov.
Okrem jednej výnimky nie sú komerčne dostupné, ani sa nedajú bežne laboratórne syntetizovať. Vedci preto izolovali predmetný gén, preniesli ho do rastliny arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana) a pomocou neho látky namnožili. Laboratórne experimenty dokázali, že spoľahlivo privolávajú samice ôs druhu Cotesia marginiventris.
Po dosadnutí osa ide "robiť poriadky". FOTO - TED TURLINGS |
