Zaujímavou látkou, ktorá ovplyvňuje náš mozog, je ampakín. Jeho vynálezca Gary Lynch z Kalifornskej univerzity v Irvine vlani pre New Scientist povedal: "Všetci máme (v hlave) rovnaký počítač, avšak fungujeme pri rôznom napätí." Ampakín CX717 vraj toto potrebné "napätie" zvyšuje už v minimálnych dávkach. Podporuje sústredenie, výkonnosť a bdelosť napríklad u ľudí, ktorí sa intenzívne pripravujú na skúšky. Tí v experimentoch dosahovali vždy lepšie výsledky ako kontrolná skupina, neboli nervózni ani podráždení.
Vedci vysvetľujú účinky ampakínu tým, že zvyšuje aktivitu glutamátu. Táto látka, ktorá prenáša nervové signály, hrá kľúčovú úlohu pri učení. Pretože ampakín sa vyvíjal ako liek proti Alzheimerovej chorobe, mal by v budúcnosti zabrať aj proti nej, a rovnako proti narkolepsii, čo sú záchvaty neprekonateľného spánku.
Ampakín do určitej miery znižuje potrebu spánku, na druhej strane spánok dlhodobo nemožno nahradiť ničím (vedecké štúdie dokázali, že dlhodobo nevyspatý človek sa začína podobať na idiota, a môže urobiť osudové chyby). O spánku však vieme zatiaľ veľmi málo. Ak by sme chceli aj v sfére výskumu mozgu písať o prehrách vedy, možno by jednou z nich mohla byť záhada spánku, ktorú sa dlhodobo nedarí riešiť. V rozsiahlom článku v Nature musel konštatovať popredný odborník na spánok Jerome M. Siegel hneď v prvej vete: "Funkcie spánku u cicavcov zostávajú neznáme." Existuje, pravda, viacero teórií alebo skôr hypotéz, pravda je však taká, že nevieme, prečo vlastne spíme. (ač)
