EVOLÚCIA MOZGU SA NEZASTAVILA ANI NAPRIEK VÍZIÁM KREACIONISTOV O ZÁSAHU INTELIGENTNÉHO DIZAJNÉRA, KTORÝ VRAJ VŠETKO STVORIL NA VEČNÉ ČASY

Výhry a prehry vedy v uplynulom roku (3)

V roku 2005 vedci našli vďaka moderným zobrazovacím metódam ďalšie dôkazy o veľkej plasticite mozgu, jeho schopnosti ...

Výskum tímu Rodriga Quirogu z Leicesterskej univerzity, publikovaný v júni 2005 v Nature, ukázal zaujímavú vec. Človek, ktorý sa pozeral na sériu snímok Halle Berryovej, potreboval na jej rozoznanie jediný neurón, dokonca aj v prípade, ak bola zamaskovaná ako Mačacia žena (na snímke). Ukázalo to veľkú úspornosť, s ktorou mozog pracuje pri rozoznávaní známych tvárí a objektov, a naznačilo tiež nové možnosti pri štúdiu pamäti a ľudskej mysle. Podľa Quirogu objav pomôže v budúcnosti chorým ľuďom, ktorí nie sú schopní komunikovať s okolím - ich myšlienky by po zavedení implantátu mohol interpretovať počítač. FOTO - MOVIEWEB

V roku 2005 vedci našli vďaka moderným zobrazovacím metódam ďalšie dôkazy o veľkej plasticite mozgu, jeho schopnosti neustále sa meniť a pretvárať podľa potrieb a okolností. Tím Ellyho Nediviho z Massachusettskej techniky sledoval desať týždňov v špeciálnom mikroskope unikátnu udalosť: spontánne vytváranie a preskupovanie nových neuronálnych obvodov medzi živými bunkami v myšom mozgu. Vedci tiež našli niekoľko zaujímavých génov, spojených s duševnými chorobami, a potvrdili, že našej sivej hmote prospieva to isté, čo celému telu.

Genetickou perličkou boli výskumy Brucea Lahna z Chicaga. Ukázali veľmi zaujímavý poznatok: evolúcia mozgu sa ani po vzniku moderného človeka nezastavila.

Mozog nie je osamotený ostrov

Mozog nie je osamotený ostrov. Čo prospieva telu, prospieva aj mozgu, a naopak. Vyzerá to ako jednoduchá rovnica, tá však nebola vždy jasná.

Tím z Holandska, Talianska a Fínska vyhodnotil údaje o 295 mužoch, narodených v rokoch 1900-1920. Vedci si všímali trvanie a intenzitu ich fyzických aktivít v rokoch 1990 až 2000 (prechádzky, bicyklovanie, šport, hobby, prácu v záhrade) a štandardným testom zisťovali ich poznávacie schopnosti. Vedúca tímu Boukje van Gelderová v časopise Neurology konštatovala: "Naša štúdia ukázala, že fyzická aktivita vo vysokom veku by mohla mozog udržať v dobrej kondícii." Dôvod je jednoduchý: pohyb zlepšuje prítok krvi do mozgu, čím znižuje riziko porážky, demencie a úbytok poznávacích schopností. Telesná aktivita dokonca stimuluje rast buniek v hipokampe, kde vytvárajú rezervu pre prípad potreby. Hipokampus, pre svoj tvar nazývaný morským koníkom, je oblasť mozgu, ktorá zodpovedá za uchovanie pamäti.

Trikrát o alkohole

Ako zistili švédski vedci z Karolínskeho inštitútu, rast neurónov podporuje aj alkohol. Možno preto, že na riešenie tejto zložitej úlohy mozog potrebuje upokojenie, a to alkohol v menších dávkach skutočne prináša. Lenže pozor, vedci majú tiež silné podozrenie, že takto vypestované neuróny, ktoré sú inak v mozgu na nezaplatenie, môžu byť vďaka svojmu pôvodu závislé od alkoholu. Myšiam, ktorým po alkohole narástli nové neuróny, zachutil viac ako voda. Je pravdepodobné, že takéto neuróny môžu prinášať sklon k alkoholizmu aj u ľudí.

Negatívne účinky alkoholu na mozog mladých ľudí (do šestnástich rokov) ukázala štúdia vedcov z Kalifornskej univerzity v San Diegu. Vyplynulo z nej, že pitie alkoholu v mladosti narúša rozvoj čelných lalokov, ktoré zodpovedajú za úsudok a dlhodobejšie plánovanie. Poškodenie tejto funkcie môže mať celoživotné následky.

A do tretice alkohol. Nemeckí vedci z Univerzity v Heidelbergu v časopise Alcoholism napísali, že nemierne pitie ohrozuje ženský mozog oveľa agresívnejšie ako mužský. Počítačovou tomografiou skúmali mozog viac než 150 dobrovoľníkov, z ktorých polovicu tvorili alkoholici. Aj keď im počas šesťtýždňovej štúdie pomáhali nepiť, našli jednoznačné dôkazy poškodenia mozgu u ťažkých alkoholikov: mali menší mozog než ľudia v kontrolnej skupine. Ženy, ktoré veľa pili, stratili rovnaké množstvo mozgovej hmoty ako mužskí alkoholici, ale prišli o ňu oveľa skôr.

Podľa vedúceho tímu profesora Karla Manna sa u žien alkoholová závislosť vyvíja za kratší čas a rýchlejšie sa u nich objavujú aj choroby spojené s alkoholizmom (srdcové problémy, depresie, choroby pečene). Internetové stránky BBC, ktoré tento výskum komentovali, upozornili, že problémom Veľkej Británie je stúpajúci počet žien, závislých od alkoholu. Ďalší dôvod, prečo namiesto fľaše vytiahnuť bicykel. Platí to pre obe pohlavia rovnako v Londýne ako v Bratislave.

Káva a marihuana

To, že zelený čaj je zdravý, sa vie už dávnejšie. V uplynulom roku priviedlo zhrnutie mnohých vedeckých štúdií k prehodnoteniu účinkov známeho a obľúbeného nápoja, považovaného za legálny mozgový doping, kávy. Ako napísal New Scientist - a SME s ním - snaha démonizovať účinky tohto moku nestojí na dostatočne pevných vedeckých základoch. Káva, ktorá okrem kofeínu obsahuje asi dvetisíc ďalších látok, je silný antioxidant. Jej pravidelné pitie znižuje riziko rakoviny konečníka o 25 percent, to isté platí aj pre rakovinu pečene, Parkinsonovu chorobu a cukrovku druhého typu. Dokonca vraj môže byť účinná proti Alzheimerovej chorobe a niektorým poruchám pečene spôsobených alkoholizmom. Tieto štúdie nesponzorovali kávové koncerny, ale nezainteresované zdravotnícke organizácie.

Iným strašiakom, oveľa horším ako bola káva, zostáva marihuana. Samozrejme, že jej nekontrolovateľné fajčenie škodí. Treba však rozlišovať jej zneužívanie od vedecky overených faktov. Marihuana môže pomôcť tam, kde ostatné lieky zlyhávajú alebo sú málo účinné, napríklad pri roztrúsenej skleróze alebo chemoterapii.

V roku 2005 priniesli nové svedectvo o zaujímavých vlastnostiach tejto zaznávanej rastliny neurológovia z kanadskej Univerzity of Saskatchewan, ktorí testovali umelé látky podobné hlavnej zložke marihuany. Zistili, že majú podobný účinok ako niektoré lieky na liečbu depresií. Napodobenina aktívnej zložky marihuany (HU210) neuróny nezabíjala, naopak, podporovala ich rast. To sa týkalo najmä nám už známej časti mozgu, hipokampu, ktorá je na rast nových buniek v priaznivých podmienkach zrejme zvlášť náchylná.

Gény, gény, gény

Pokračovali génové preteky. Vedci v roku 2005 zistili, že na vzniku vzácneho Tourettovho syndrómu, o ktorom tak pútavo píše vo svojich populárnych knihách britský neurológ Oliver Sacks, sa podieľa gén SLITRK1. Gény KIAA0319, DCDC2 a ROBO1 sú spojené s problémami s čítaním (dyslexiou). Po výskume dedične zaťažených rodín zasa vedci odhalili, že riziko vzniku schizofrénie zvyšuje gén DISC1. Za každým takýmto genetickým objavom sú roky tvrdej práce v laboratóriu aj v teréne.

A čo vlastne objavil Bruce Lahn z Chicagskej univerzity? Stručne povedané, našiel a zanalyzoval rozšírenie dvoch génov; jeden z nich (mikrocephalin) sa mohol kedysi dávno podieľať na zväčšení mozgu. Jeho najpočetnejší variant sa však objavil v dedičnej informácii ľudstva asi pred 37-tisíc rokmi. A najčastejší variant iného génu (ASPM) je ešte mladší - podľa Lahna 5800 rokov. Nie je síce isté, na čo tieto nové varianty môžu slúžiť, isté však je, že evolúcia mozgu sa nezastavila ani po vzniku moderného človeka. A to ani napriek zbožným želaniam kreacionistov, ktorí by radi za zložitými živými štruktúrami videli zásah vyššej bytosti, akéhosi inteligentného dizajnéra, ktorý do našich tiel všetko "zadrôtoval" natvrdo a na večné časy. V tom prípade by sa však vedecký výskum mohol prakticky zastaviť, lebo by prakticky nebolo o čom. Našťastie v decembri 2005 rozhodol americký federálny sudca John Jones, že inteligentný dizajn na hodiny biológie štátnych stredných škôl v Pennsylvánii nepatrí. Je to dôležitý precedens, lebo v USA zostáva snaha znovu zaviesť do štátnych škôl výučbu kreacionizmu ako vedeckej teórie veľmi silná.

Študenti pred školou v Doveri, štát Pennsylvánia. Federálny sudca John Jones v decembri 2005 rozhodol, že vyučovanie inteligentného dizajnu na hodinách biológie je protizákonné. FOTO - SITA/AP

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 672
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 937
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 223
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 158
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 732
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 530
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 758
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 413
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 987
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 786

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop