Papagájovitá ryba druhu Sparisoma viride nad bahamským koralovým útesom. FOTO - SCIENCE |
m.
Koralové útesy sú celosvetovo na ústupe. Na príčine je globálne otepľovanie, a tiež priemyselné, dopravné a poľnohospodárske znečisťovanie morskej vody. Čisté svedomie však nemajú ani ľudia, ktorí nadmerne využívajú koraly a ďalšie živočíchy, žijúce v spoločenstvách na útesoch, najmä ryby. Podľa kvalifikovaných odhadov v posledných 30-50 rokoch zmizla takmer polovica koralových útesov. Na Bahamách koralové útesy postihlo ešte lokálne vymieranie ježovky ("morský ježko") druhu Diadema antillarum, ktorá čistí koraly od rias. Táto úloha tak zostala iba na papagájovitých rybách (Scaridae), ako je napríklad druh Sparisoma viride. Keď v oblasti rozšírili zónu so zákazom rybolovu, ochranári sa sprvoti obávali, že návrat vrcholového predátora týchto rýb, kanica druhu Epinephelus striatus (väčšia ryba), prispeje k úpadku koralových útesov. Lenže vzťahy druhov v ekosystémoch sú zložitejšie, ako by naznačovala prvotná analýza.
Peter Mumby z Exeterskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami oznámil v časopise Science, že navrátivší sa predátori skutočne najprv čistiaci účinok papagájovitých rýb znížili, približne o 4-8 percent. No keďže schopnosť kanicov loviť papagájovité ryby obmedzuje veľkosť ich ústneho otvoru, takže požierajú iba menšie druhy, na útesoch začali prosperovať väčšie papagájovité ryby. A práve tieto väčšie druhy sú najefektívnejšími čističmi a lepšie unikajú kanicom. V rezerváciách sú navyše chránené pred rybolovom. Čistenie koralov sa zdvojnásobilo.
Celkový výsledok: pokles množstva rias na útesoch na zhruba štvrtinu v porovnaní s útesmi v nechránených oblastiach. To poskytuje optimálne možnosti pre regeneráciu a ďalší rozvoj stále ohrozených bahamských koralov.
(urb)