Podľa všeobecného predpokladu rastliny vylučujú metán iba v prostredí bez kyslíka, alebo tam, kde je ho minimálne. Prevažne to je vodné alebo aspoň vlhké prostredie - príkladom sú močiare, rašeliniská a ryžoviská. No Frank Keppler z Ústavu Maxa Plancka pre jadrovú fyziku v Heidelbergu (Nemecko) s kolegami z vlastnej krajiny a Veľkej Británie opísali v časopise Nature prekvapujúci objav. Sledovaním stabilných izotopov uhlíka stanovili, že metán dosiaľ neznámym procesom vytvárajú aj suchozemské rastliny zo širokého rozpätia druhov, vyvíjajúce sa v prostredí s dostatkom kyslíka. V teréne i v laboratóriu zachytili výrazné emisie metánu jednak z celých rastlín, jednak z oddelených listov. Podľa prepočtov pozorovaného množstva by živé rastliny globálne mohli produkovať 62-236 teragramov (teragram = bilión gramov čiže milión ton) metánu ročne, pokým ich spadané lístie 1-7 teragramov metánu ročne. To predstavuje 10-30 percent ročného prísunu tohto plynu do atmosféry. Objav Kepplera s kolegami vysvetľuje veľké chocholy metánu nad tropickými pralesmi, zistené aj zo satelitov.
Metán je po oxide uhličitom druhým najdôležitejším skleníkovým plynom. Ba na jednotku hmotnosti je oveľa "skleníkovejší". Úlohu metánu v minulých klimatických zmenách i v aktuálnej očividne treba prehodnotiť. Aj tento objav ukazuje, že úloha lesov ako "uhlíkových výleviek" (z atmosféry sťahujú oxid uhličitý, ktorý stromy potrebujú pre svoj rast) je nejednoznačná. Mnohé nové i staré lesy naopak do atmosféry skleníkové plyny v úhrnnej bilancii pridávajú, prinajmenšom po časť roka. (urb)
