SME

Výhry a prehry vedy v uplynulom roku (2)

Hneď 14. januára nazrela do fantastického sveta Saturnovho mesiaca Titanu prieskumná sonda Huygens. Po sedemročnom putovaní vesmírom ...

Prekrásny pohľad na jeden zo Saturnových mesiacov, Hyperion, v podaní sondy Cassini.

FOTO - SITA/AP

Hneď 14. januára nazrela do fantastického sveta Saturnovho mesiaca Titanu prieskumná sonda Huygens. Po sedemročnom putovaní vesmírom sa z paluby inej sondy, Cassini, dostala presne na miesto, kde ju vedci chceli mať. Prvý raz v histórii sa teda pozemšťania prostredníctvom svojej sondy dotkli záhadného sveta, vzdialeného 10 astronomických jednotiek od Zeme (1 AU je 149,6 milióna kilometrov).

Pristátie na Titane

"Huygens klesal cez hmlistú, veternú a turbulentnú atmosféru. To nám odhalilo svet, ktorý v mnohom pripomína Zem. Je tu však aj veľa rozdielov." Tak opísal ostro sledovaný zostup sondy Jean-Pierre Lebreton z misie Huygens z Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Nečudo, že v tom momente mnohí z účastníkov historického projektu podľahli emóciám. "Videl som ľudí so slzami v očiach," povedal Mike McKay z ESA.

Titan, jeden z mnohých Saturnových mesiacov, ale jediný mesiac v Slnečnej sústave s hustou atmosférou, už dlho priťahoval pozornosť vedcov. Jeho atmosféru tvorí predovšetkým dusík a tiež metán (2-3 percentá), kyslík v nej chýba. Na povrchu je chladno, Huygens nameral mínus 180 stupňov Celzia. Asi polovicu hmotnosti Titanu tvorí vodný ľad, nie je však vylúčené, že pod povrchom môže byť aj kvapalná voda.

Hľadanie života na pokračovanie

Po vode, ktorá by mohla byť známkou života, pátrali v uplynulom roku aj sondy a rovery na červenej planéte. Zvyšky vodného ľadu našla vo februári Mars Express v kráteri na severnom póle Marsu. Krátko na to ukázali zábery rovníkovej oblasti Elysium rozsiahle polia s veľkou, doskovitou štruktúrou. Pripomínajú roztrieštené ľadové kry, ako ich poznáme z polárnych oblastí na Zemi. Pri marsovskom rovníku zrejme leží obrovská ľadová plocha 800 x 900 km a hlboká 45 metrov, prikrytá vrstvou prachu a sopečného popolčeka.

Ďalší námet pre astrobiológov, hľadajúcich známky života v kozme. Zo Zeme už vieme, že mikroorganizmy dokážu prežiť v extrémnych podmienkach, tak prečo nie v zmrznutej vode na Marse alebo kdesi pod ňou. Niektorí vedci si myslia, že skleníkový plyn metán, zaznamenaný v marsovskej atmosfére, by mohol byť známkou činnosti mikroorganizmov.

To je však zatiaľ číra špekulácia. Ani prístroje sondy Huygens na Titane nezískali dôkaz o tom, že by metán v jeho atmosfére mohol mať biologický pôvod. Ako ukázali pozorovania pri nízkom prelete Cassini nad záhadným mesiacom, pravdepodobným zdrojom metánu je obrovská ľadová sopka s kráterom priemeru 30 km.

V kozme bolo živo

V septembri sa k Marsu vydala ďalšia sonda, Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá má na palube kamery s vyššou rozlišovacou schopnosťou ako Mars Express. Možno overí, či britský profesor C. Pillinger skutočne našiel svoju sondu Beagle 2, stratenú v prachovej marsovskej búrke pred dvoma rokmi, ako optimisticky oznámil v decembri 2005.

V roku 2005 pokračovali prvé fázy letu sondy Messenger k Merkúru, ktorý je planétou s najväčším rozsahom teplôt, od 430 °C cez deň po mínus 185° Celzia v noci. Messenger odštartoval v auguste 2004, priletieť k cieľu má začiatkom roku 2011.

V novembri sa vydala k našej najbližšej planetárnej susedke sonda Venus Express. Venuša sa podobá na Zem iba veľkosťou (95 percent) a hmotnosťou (81 percent), atmosféra však obsahuje 96 percent obávaného skleníkového plynu oxidu uhličitého a často sa v nej zjavujú elektrické výboje; povrch Venuše je rozžeravený na takmer 500 stupňov Celzia. V nedávnej nemeckej televíznej show slávny fyzik Stephen Hawking varoval, že Venuša môže byť predobrazom vývoja Zeme, ak na modrej planéte bude pokračovať globálne otepľovanie.

Aj keď Hawking v dobrej snahe zrejme preháňa, Venušu veľa vedcov naoazj považuje za klasický príklad hrozivého skleníkového efektu. Nik však nevie, prečo vznikol práve tam. Inou hádankou je, prečo planéta napriek svojej blízkosti pri Slnku pohlcuje menej slnečného tepla než Zem. A azda najväčším hlavolamom je atmosférický kolobeh podobný hurikánu, keď silný vietor vo vysokých vrstvách atmosféry obehne Venušu iba za štyri dni, zatiaľ čo celá planéta sa otočí okolo svojej osi raz za 243 pozemských dní. Možno už o pol roka budeme múdrejší.

Výstrel do kométy a kozmický traktor

Zaujímavé veci sa odohrávali aj bližšie pri Zemi. Súčasne s júlovými oslavami Dňa nezávislosti Američania napäto sledovali scenár, ako vystrihnutý z katastrofických filmov. Sonda Deep Impact vyslala 370-kilogramový náboj do kométy Tempel 1, čím vytvorila oblaky prachu a ľadu. Prach a porucha kamery sa postarali o to, že sonda nemohla zaznamenať výsledný kráter. Kozmický ďalekohľad Spitzer, ktorý výbuch s mnohými inými teleskopmi sledoval, však zistil pozoruhodnú vec: kométa obsahuje viac tekutej vody ako ľadu.

Pútnici, prichádzajúci z hlbín kozmu, môžu byť teda iní, ako si myslíme. Význam takýchto poznatkov môže ešte vzrásť vo chvíľach, keď zistíme, že nejaký nepozvaný kozmický návštevník sa chystá skrížiť svoju dráhu so Zemou. V roku 2034 môže modrú planétu teoreticky ohroziť asteroid Apophis. Americkí astronauti Edward Tsang Lu a Stanley G. Love v uplynulom roku predložili zaujímavý a najmä reálny scenár, v ktorom hrá hlavnú úlohu "kozmický traktor". Ten by vytvoril gravitáciu, dostatočnú na odtlačenie asteroidu z kolízneho kurzu so Zemou.

Cosmos 1, Cryosat, Hayabusa

A neúspechy? Aj tie boli. V júni sa nedostala na orbitu Zeme slnečná plachetnica Cosmos 1. Mala byť poháňaná slnečnou energiou približne tak, ako si to v sedemdesiatych rokoch uplynulého storočia predstavoval americký astronóm Carl Sagan, iniciátor pátrania po mimozemskom živote a zakladateľ Planetárnej spoločnosti, ktorá projekt financovala.

V októbri sa pri štarte zničil satelit ESA Cryosat, ktorý mal z orbity s vysokou presnosťou sledovať hrúbku topiacich sa polárnych ľadovcov a dodávať nové dáta klimatológom.

Najväčším sklamaním boli premenlivé výsledky japonskej sondy Hayabusa. Tá sa priblížila k planétke Itokawa, a poslala veľa prekrásnych záberov. Potom však mala problémy s motormi, čo sťažovalo manévrovanie. Najväčšia smola prišla v momente, keď Hayabusa vystrelila k planétke desaťcentimetrového robota Minervu, ktorý mal zaznamenať teplotu povrchu a urobiť jeho unikátne snímky. Robot však o planétku ani nezavadil, pretože letel na druhú stranu. Veľká škoda premárnenej šance, ale veď aj špičkový futbalista občas z malého vápna vysoko prestrelí bránku.

Hayabusa podľa všetkého nesplní ani svoje hlavné poslanie priviezť v roku 2010 na Zem vzorky z asteroidu. Možno však iné vzorky - z kométy Wild 2 - donesie po šesťročnej ceste schránka sondy Stardust. Vlastne to má byť jedna z hlavných udalostí kozmického roku 2006. Jej prílet sa očakáva 15. januára v púšti Utah. Na rovnakom mieste, kde sa v septembri 2004 rozbilo puzdro sondy Genesis so vzorkami slnečného vetra.

Sonda Mars Express objavila stopu vodného ľadu v kráteri na severnom póle červenej planéty. Kráter na rozsiahlej planine Vastitas Borealis je 35 kilometrov dlhý a dva kilometre hlboký. FOTO - ČTK/AP

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu