Toto síce nie sú včely z Dyerovho pokusu, zorientovali sa však správne. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP |
Vedci ukázali fotografie s ľudskými tvárami, určenými na štandardný psychologický test pre ľudí, včelám. Mali podobný jas, pozadie aj veľkosť; zobrazovali iba tvár a krk, aby sa vylúčila možnosť, že hmyz sa rozhodne podľa oblečenia. V niektorých prípadoch si boli ľudia na obrázkoch navzájom podobní.
Potom sa vedci pokúsili natrénovať včely tak, aby rozoznávali tváre na fotografiách. Na testovanie použili kvapku sladkej tekutiny, ktorá bola v blízkosti fotografie jedného muža. Pri ostatných fotografiách bola kvapka horkej tekutiny.
Pár včiel zjavne nedokázalo "pochopiť", že musia brať do úvahy fotku ako celok. Ale päť z nich sa naučilo letieť k cieľu tak, aby získali čo najlepší prehľad. Mali tendenciu vznášať sa pred pristátím chvíľu pred fotografiou. Dve včely si dokonca po tréningu zachovali informáciu v dlhotrvajúcej pamäti, teda najmenej dva dni.
Včely sa naučili rozlíšiť správnu tvár od zlej s úspešnosťou viac ako 80 percent, dokonca aj keď tváre boli podobné. Podľa Dyera teda rozoznávanie tvárí nevyžaduje ani mozog, ako ho poznáme my, ani zásadne rozvinutý nervový systém. V každom prípade sa v tejto štúdii prvýkrát potvrdilo, že bezstavovce majú schopnosť rozoznať tváre iných živočíšnych druhov.
Predchádzajúce štúdie na ľuďoch ukázali, že deti si pri rovnakej činnosti vyberajú jednu, ľahko rozoznateľnú črtu, podľa ktorej sa orientujú, zatiaľ čo dospelí vidia vzťahy medzi jednotlivými črtami tváre. Včely vykazujú aspekty oboch týchto stratégií. Dyerov výskum okrem lepšieho pochopenia zaujímavých vlastností včiel pomôže pri vytváraní počítačového softvéru na rozoznávanie ľudských tvárí. (hp)
