SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Izotopové svedectvo o migrujúcich slonoch

Medzinárodný vedecký tím preskúmal zloženie potravy afrických slonov novým, neinvazívnym spôsobom: použil analýzu zastúpenia izotopov v chlpoch ich chvostov. Tým, že výsledky pomôžu odvodiť migračné trendy týchto veľkých hrubokožcov, prispejú aj k ich ...

Samica slona afrického s mláďaťom. Snímka zreteľne zachytáva dlhé chlpy na jej chvoste.

Medzinárodný vedecký tím preskúmal zloženie potravy afrických slonov novým, neinvazívnym spôsobom: použil analýzu zastúpenia izotopov v chlpoch ich chvostov. Tým, že výsledky pomôžu odvodiť migračné trendy týchto veľkých hrubokožcov, prispejú aj k ich ochrane.

Blízke stretnutia nepríjemného druhu

Slony africké (Loxodonta africana) sú najväčšie suchozemské živočíchy. Tento primát im patrí od vymretia či vyhubenia nadmerným lovom zo strany praľudí ich príbuzných mamutov v závere poslednej doby ľadovej. Samce dosahujú v kohútiku výšku až 3,5 metra a hmotnosť až vyše štyroch ton. Sloniu rodinu tvorí samica s mláďatami oboch pohlaví. Rodiny sa združujú do čried, ktoré vedie hierarchicky najvyššie postavená samica. Dospelé samce žijú mimo v osobitných skupinách, vedených dominantným jedincom, alebo samotársky. Slony sa dožívajú aj vyše 70 rokov.

Vzhľadom na svoje rozmery majú tieto bylinožravce obrovské potravinové nároky. Slonia črieda dokáže rýchlo zlikvidovať vegetáciu na pomerne rozsiahlom území. Preto slony v podstate nepretržite migrujú. S rastom afrického obyvateľstva a sprievodným rozširovaním poľnohospodárskej pôdy pribúda sloních nájazdov na polia. Pre slony sa to zvyčajne končí zle. Hoci sú ešte stále početné, prognóza nie je najlepšia: slony už majú medzinárodný štatút ohrozeného druhu zvierat.

Stanovenie správnej ochranárskej stratégie a taktiky, najmä ako obmedziť ich strety s ľuďmi, vyžaduje spoznať jednak migračné trendy, jednak zloženie stravy. To sa však - prekvapujúco u takého známeho zvieraťa - ukázalo ako ťažká úloha, nerealizovateľná klasickými metódami.

Chvosty ako riešenie

Sledovať presné migračné pohyby slonov umožnili obojky s rádiovými vysielačmi, ktorých signály boli monitorované systémom GPS. No ako systematicky určovať zloženie ich potravy? Thure Cerling z Utažskej univerzity (USA) teraz s kolegami z vlastnej krajiny, Veľkej Británie a Kene našiel riešenie: Zloženie slonej potravy vcelku presne odráža pomer stabilných izotopov uhlíka a dusíka v až 30 centimetrov dlhých chlpoch na ich chvostoch. V Samburskej národnej rezervácii v severnej Keni takto skúmali sedem jedincov, ktorým odoberali chlpy po krátkodobom znehybnení uspávacou puškou. Výsledky oznámili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.

Podľa pomeru vzácnejšieho dusíka-15 k bežnému dusíku-14 určovali ráz prostredia: rastliny v suchšej krajine ho majú vysoký, vo vlhšej nízky. Podľa pomeru vzácnejšieho uhlíka-13 k bežnému uhlíku-12 zasa zloženie potravy. Rastliny s C3 fotosyntézou, kam patria stromy a kroviny, ho majú nízky. Rastliny s C4 fotosyntézou, kam patria tropické trávy, kukurica, proso a rosička, naopak vysoký. Analýza týchto pomerov po dĺžke chlpu odhalila postupnú zmenu potravy presúvajúcich sa slonov.

Výskum prebiehal v rokoch 2000-2002. Šesť slonov sa zdržiavalo v suchšom Samburu, kde väčšinu času požierali lístie stromov a krov. Iba v dobe dažďov prešli na trávy. Siedmy - samec, ktorého vedci nazvali Lewis - sa však správal odlišne. Dobu dažďov vždy strávil v nížinnom Samburu, no inak často putoval do asi 40 kilometrov vzdialených lesov vo výške zhruba 2000 metrov nad morom na svahoch hory Mount Kenya. Cez deň tam konzumoval lístie, v noci však vyrážal plieniť kukuričné polia v okolí.

Výlety, aké podnikal Lewis na Mount Kenya, sú rizikové, lebo sa cestou i na mieste často ocitol v ľuďmi osídlenom teritóriu. No potreba byť kvôli úspechu u samíc vo vrcholnej kondícii mu diktovala konzumáciu výživnej potravy. Napokon sa mu to po skončení výskumu stalo osudným. Uhynul na strelné rany, spôsobené zrejme rozhorčenými farmármi.

FOTO - GEORGE WITTEMYER

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vďaka patrí zodpovedným, ale to najťažšie nás len čaká

V tieto dni neplatia kategórie politickej odmeny alebo odplaty.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?

Ben Cunningham.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik