SME
Nedeľa, 20. október, 2019 | Meniny má Vendelín
OD MAPOVANIA PRÍRODNÝCH KATASTROF, GLOBÁLNEHO OTEPĽOVANIA A ZVIERACÍCH GENÓMOV AŽ K BUNKÁM Z DINOSAURA, STARÉHO 68 MILIÓNOV ROKOV

Výhry a prehry vedy v uplynulom roku (1)

Pocty mi pripadajú bezcenné, povedal jeden z najoriginálnejších vedcov histórie Richard Feynman po tom, čo získal v roku ...

V roku 2005 genetici prečítali dedičnú informáciu nášho najbližšieho príbuzného z ríše zvierat - šimpanza. FOTO - SITA/AP

Pocty mi pripadajú bezcenné, povedal jeden z najoriginálnejších vedcov histórie Richard Feynman po tom, čo získal v roku 1965 Nobelovu cenu. Dodal, že preňho je najväčším potešením radosť z objavu, snaha zistiť, ako príroda funguje a to, že ďalší ľudia používajú výsledky jeho práce.

My tiež nebudeme v nasledujúcom veľmi skromnom prehľade udalostí vo vede v roku 2005 udeľovať pocty, a nebudeme ani hľadať tú najvýznamnejšiu. Radi by sme iba pripomenuli niektoré z objavov, experimentov a nápadov, ktoré v uplynulom roku pribúdali raketovým tempom. A tiež to, čo sa do histórie vedy zlatým písmom určite nezapíše.

Zemetrasenia, cunami, hurikány

Jedna z najhorších katastrof v histórii sa začala koncom decembra 2004, jej následky sa však premietli hlboko do uplynulého roku. Zemetrasenie a nasledujúce cunami v Indickom oceáne prinieslo 300-tisíc ľudských obetí a v zasiahnutých oblastiach zmietlo z povrchu kompletné pobrežné komunity. Spôsobilo ohromné ekonomické a prírodné škody, zničilo časť vzácnych koralových útesov a zásoby pitnej vody vo vnútrozemí.

Vedci pri takých katastrofách veľa nezachránia. Môžu aspoň varovať ľudí, a práve to sa v tomto prípade stalo (pretože však v Indickom oceáne chýba varovný systém, slová vedcov prakticky nik nepočúval). Nezostalo iné, než podobné udalosti aspoň zmapovať - pre budúcnosť. Veľmi presvedčivo a veľmi rýchlo to urobili českí vedci, geológ Petr Jakeš a seizmológ Jan Kozák v knihe Vlny hrôzy. Zemetrasenia, sopky a cunami (Lidové noviny, Praha 2005). Obaja rozpitvali nielen nedávnu minulosť, ale nazreli aj hlboko do histórie prírodných katastrof, ktoré tu boli, sú a budú. Napísali, že činnosť Zeme, ktorá máva pre ľudí katastrofické následky, je prejavom zdravia jej metabolického systému. Žiaľ, bola to posledná kniha Petra Jakeša, ktorý nedávno zomrel.

Po katastrofe v juhovýchodnej Ázii seizmológovia varovali, že zemetrasenia sa budú opakovať, a ich temné vízie sa naplnili. V marci zabíjalo veľké zemetrasenie na Sumatre, v októbri zahynulo pri zemetrasení v Pakistane a Kašmíre ďalších 80-tisíc ľudí. Mnohí z tých, čo prežili, prišli pred zimou o prístrešie.

V severnom Atlantiku vedci narátali najviac hurikánov a tropických búrok odvtedy, čo sa začali zaznamenávať. Hurikány Dennis, Emily, Rita, Wilma a Stan priniesli veľké škody. Najničivejšia Katrina zasiahla golfské pobrežie USA a spôsobila katastrofu, ktorú časopis New Scientist porovnal s veľkou hospodárskou krízou na konci 30. rokov uplynulého storočia.

Stúpla nielen frekvencia búrok a hurikánov, ale zmenilo sa aj ich správanie, čo vyvolalo úvahy o vplyve globálneho otepľovania. Catarina, ktorá v marci zasiahla Brazíliu, bola prvým hurikánom, ktorý sa sformoval v južnom Pacifiku.

Pátranie po génoch ľudskosti

V biológii sme boli svedkami pokračujúceho čítania genómov, teda dedičnej informácie, ktorá sprevádza živý organizmus od narodenia až do smrti. Túto lavínu spustilo dokončenie historického projektu mapovania ľudskej dedičnej informácie pred viac ako dvoma rokmi. V roku 2005 zarezonovalo najmä kompletné zmapovanie genómu nášho najbližšieho príbuzného zo živočíšnej ríše - šimpanza (Jared Diamond v titulku jednej zo svojich kníh človeka dokonca nazval tretím šimpanzom).

"Znovu sa potvrdilo, že čo do 'písmen' genetického kódu nás od tohto ľudoopa delí 1,2 percenta v génoch," napísal český biológ a publicista Jaroslav Petr v internetovom magazíne Osel. "Rozdiel narastie na štyri percentá, ak zoberieme do úvahy tzv. zbytočnú DNA, o ktorej sa však vie, že mnohé jej úseky si toto označenie nezaslúžia. Akokoľvek malý sa zdá tento rozdiel, predstavuje vo viac ako troch miliardách písmen genetického kódu milióny miest, kde sa počas evolúcie obaja tvorovia vo svojej DNA rozišli. Väčšina z týchto rozdielov zrejme nemá veľký biologický význam. Tie, čo význam majú, zatiaľ prakticky nepoznáme. Gény 'ľudskosti' či 'človečenstva' zatiaľ neboli odhalené."

Boxer aj ľudské parazity

Medzinárodné konzorcium vedcov zmapovalo genóm psa, sučky boxera menom Tasha. Podľa šéfky tímu Kerstin Lindbladovej-Tohovej však mohli pokojne čítať trebárs genóm pudla, ktorý sa od boxera líši iba v malých detailoch, keďže dedičná informácia všetkých psov je na 99,85 percenta rovnaká. Pri ohromnej rôznorodosti psích plemien je to naozaj pozoruhodná zhoda.

Vedci prečítali genóm troch ľudských parazitov, čo pomôže pri hľadaní lieku na tri choroby - spavú, Chagasovu a leišmaniózu. Američania Ivan Diamond a Krista McFarlandová zasa našli gén, ktorý zodpovedá za návyk na heroín, a úspešne ho zablokovali (zatiaľ na myších pacientoch). Možno tak urobili prvý krok k budúcej génovej liečbe drogovej závislosti aj u ľudí.

Koncom novembra 2005 sme boli svedkami prvej transplantácie tváre 38-ročnej pacientke, ktorú uskutočnil chirurgický tím Jeana-Michela Dubernarda z Nemocnice Edouarda Herriota vo francúzskom Lyone. Francúzi tak ako prví uskutočnili prevratný zákrok, o ktorý sa snažilo niekoľko tímov na celom svete.

Južná Kórea v čiernom

Najväčšiu prehru zaznamenala oblasť, ktorá patrila od čias klonovania ovce Dolly z dospelej telovej bunky tímom Iana Wilmuta k jej silným stránkam. "Superhviezda" klonovania ľudských dospelých buniek, šéf tímu zo Soulskej národnej univerzity Hwang Wu-suk, najskôr v májovom čísle Science oznámil úspešné klonovanie jedenástich línií ľudských kmeňových buniek. To by znamenalo prelom v lekárstve, lebo s pomocou takto pripravených buniek by sa mohli liečiť najhoršie choroby vrátane Parkinsonovej či Alzheimerovej a iných dnes neliečiteľných neurologických porúch.

V novembri sa však Hwang vzdal všetkých verejných funkcií a v decembri aj profesorského postu na univerzite. Dôvody boli dva. Najskôr sa ukázalo, že použil na klonovanie buniek vajíčka od dvoch spolupracovníčok, čo etika vedeckých experimentov nepripúšťa. Čo však bolo oveľa horšie, nevedel ani preukázať, že bunkové línie naozaj naklonoval z telových buniek jedenástich chorých pacientov. Je isté, že deväť z nich je falošných a pravosť dvoch zvyšných je veľmi otázna.

Všetko nasvedčuje, že v Soule sa odohral jeden z najväčších podvodov v dejinách vedy. Je možné, že Hwang, ktorý dostal od vlády svojej krajiny od roku 2002 minimálne 40 miliónov dolárov, bol pod silným tlakom, aby čím skôr preukázal výsledky, to ho však ani v najmenšom neospravedlňuje. V Južnej Kórei z toho bol národný smútok, Hwangovi hrozí trestné stíhanie. Otázna je teraz aj pravosť výsledkov, ktoré jeho tím oznámil predtým - klonovanie prvého ľudského embrya a prvého psa Snuppyho. Možno bude trvať roky, kým iné tímy napravia Hwangov podvod.

Nádejné je, že úsilie na tomto poli neustáva. Prvý deň roku 2006 oznámili vedci z americkej Univerzity vo Wisconsine-Madisone, že vypestovali dve línie ľudských embryonálnych kmeňových buniek v principiálne novej kultúre. Nie sú v nej nijaké zvieracie proteíny, ktoré by prípadne mohli na ľudské bunky preniesť zvieracie vírusy. Je to krok k liečebnému využitiu kmeňových buniek, ktoré - keď sa pestujú mimo pacientovho tela - musia prežiť v živnom roztoku v laboratóriu.

Vulkány síce ohrozujú život ľudí, podľa geológov však ich aktivita svedčí o tom, že Zem je zdravá. Na snímke Mount St. Helens v marci 2005. FOTO - ČTK/AP

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  2. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  3. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  4. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  5. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  7. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Pripojte sa na nový internet už aj v oblasti Gemera a Novohradu
  2. Na Kysuciach budete môcť surfovať na internete rýchlejšie
  3. Na Orave dobre aj s novým optickým internetom
  4. Aj do Liptovského Mikuláša dorazí nová optická sieť
  5. Najnovšia ponuka optického internetu na Spiši
  6. V oblasti Prešova budete môcť využiť nový optický internet
  7. V okolí Levíc budete mať možnosť využiť nový, rýchly internet
  8. Moderný a spoľahlivý internet aj na Hornom Zemplíne
  9. Surfujte na novej optickej sieti aj na Dolnom Zemplíne
  10. Už aj v Košiciach sa pripojíte do modernej optickej siete
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 15 834
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 15 095
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 14 407
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 8 380
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 989
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 977
  7. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 646
  8. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 234
  9. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 7 211
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 673

Hlavné správy zo Sme.sk

Bývalý šéf tímu Gorila: Našli sme stámiliónové transakcie

Suma mala podľa bývalého šéfa tímu Gorila skončiť na účte, na ktorý mal Jirko Malchárek alebo jeho blízki prístup.

Šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Lukáš Kyselica.
Komentár Petra Schutza

Šance vyzerajú byť jedna k jednej

Ďalej sa minimalizuje pravdepodobnosť rozchodu bez dohody.

Peter Schutz
Michaela Žureková
Píše Roman Jančiga - Fórum

Kto pred Pentou rozvinul červený koberec

Ako dobové ideologické podhubie produkovalo pre Pentu alibi.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Kosti bojovníkov, ktorí padli v bitke pri rieke Tollense pred približne 3300 rokmi. V Európe predstavuje vôbec prvý dôkaz o prehistorickom bojisku.
Ostrov Bogoslof odfotený 10. januára 2017.
V Luxore našli 30 starovekých rakví.
Pozostatky veľryby, na ktorých si pochutnávajú hlbokomorské živočíchy.