 Takto podľa umelca vyzerá "zblízka" Sírius A vedľa Síria B . FOTO - ESA/NASA |
Medzinárodný tím astronómov využil mimoriadnu rozlišovaciu schopnosť Hubbleovho kozmického ďalekohľadu, aby dosiaľ najpresnejšie určil parametre veľmi hustej hviezdy, bieleho trpaslíka Sírius B, ktorý leží pomerne neďaleko Slnka. Výsledky sú veľmi dôležité pre teóriu hviezdnej evolúcie, Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity a kozmológiu.
Sprievodca Psej hviezdy
Sírius je najjasnejšia hviezda na oblohe. Leží v súhvezdí Veľkého psa, vľavo dole od ľahko rozpoznateľného hlavného obrazca súhvezdia Orión, dominanty zimnej oblohy. Je 8,6 svetelného roka (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov) od Slnka.
Sírius si ľudia vďaka jeho jasu všímali od nepamäti. Starí Egypťania ho nazvali Psia hviezda a jeho východ im symbolizoval začiatok životodarných nílskych záplav. Až v roku 1862 sa vďaka vtedy jednému z najmohutnejších ďalekohľadov podarilo v žiare Síria objaviť približne 10-tisíckrát slabšie svietiaceho sprievodcu. Astronómovia ho označili ako Sírius B. Po čase určili jeho hmotnosť na zhruba jednu hmotnosť Slnka. Pri slabom jase a z toho vyplývajúcich rozmerov skôr planéty zemského typu musel byť obrovsky hustý.
Dnes vieme, že Sírius B je biely trpaslík, teda taká hviezda, v ktorej strede už neprebiehajú termojadrové reakcie, takže sa zmrštila vlastnou tiažou. Jej vnútro sa premenilo na degenerovaný plyn, zmes atómových jadier a rozdrvených zvyškov elektrónových obalov. Výsledok: hustota až stovky ton na centimeter kubický. Samotný Sírius je hviezda s približne dvojnásobkom hmotnosti a polomeru Slnka a s vyššou povrchovou teplotou - asi 10-tisíc stupňov.
Miery a váhy Síria B
V časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society oznámil Michael Barstow z Leicesterskej univerzity (Veľká Británia) s piatimi kolegami z vlastnej krajiny, USA a Nemecka výsledky nových pozorovaní Síria B detektormi Hubblovho kozmického ďalekohľadu. Pre Sírius B z nich vychádza priemer 12-tisíc kilometrov (o čosi menší, než má Zem), gravitácia na povrchu 350-tisícnásobne presahujúca pozemskú (68-kilogramová osoba by tam vážila 25-tisíc ton, ako veľká vojnová loď), povrchová teplota 25-tisíc stupňov a hmotnosť 98 percent hmotnosti Slnka.
Zdá sa to byť triviálne zlepšenie oproti staršej hodnote, percento hore-dole. No presnosť je kľúčová pri testovaní predpovedí všeobecnej teórie relativity o "únave" svetla v silnom gravitačnom poli, ako aj pri skúmaní fyziky bielych trpaslíkov, aby sa správne interpretovali pozorovania veľmi vzdialených výbuchov hviezd ako supernov. Pomocou nich sa totiž nedávno zistilo, že rozpínanie vesmíru sa prekvapujúco zrýchľuje. A je to dôležité aj pre určenie osudu nášho Slnka, lebo podľa teórie hviezdnej evolúcie sa aj ono napokon asi za šesť miliárd rokov stane bielym trpaslíkom.
 Biely trpaslík Sírius B vedľa našej Zeme |
