SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Zmenená cesta svetla, ropa a nové druhy rýb v Arktíde, nový pohľad na imunitný systém

Vedecké kolektívy získali v Londýne dovedna päť Descartových cien. Jedna z nich sa zaoberá štúdiom účinkov globálneho otepľovania na polárne oblasti (vedúcim tímu je Ola Johannessen z Nórska). Počítačové modely ukazujú, že po roku 2060 sa roztopia ľadovc

Podľa údajov NASA sa plocha ľadovej pokrývky v Arktíde za posledných desať rokov zmenšila o tretinu. Ilustrácia vľavo vytvorená s pomocou družicových údajov ukazuje situáciu z roku 1979, pravá odráža stav z 21. septembra 2005. FOTO - ČTK/AP

e v Arktíde cez leto úplne. Tak Zem príde o veľké ľadové zrkadlo, ktoré odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru, čo prispeje k ďalšiemu otepľovaniu atmosféry. Ohrozená bude aj populácia 45-tisíc ľadových medveďov. Nórski a ruskí vedci však predpokladajú, že klimatické zmeny budú mať pre oblasť aj pozitívne dosahy, napríklad obnovenie dnes ohrozených spoločenstiev rýb alebo prístup k novým ložiskám ropy a zemného plynu. Skráti sa aj cesta loďami, ktoré budú môcť plávať rovno cez severný pól.

Ďalšiu Descartovu cenu získal kolektív, ktorý vyvinul nové "ľavotočivé" materiály (vedúcim tímu je Costas Soukoulis z Grécka). Majú veľa pozoruhodných vlastností, v prírode sa však nevyskytujú. Ich existenciu predpovedal v roku 1968 ruský vedec Viktor Veselago, aj keď odporujú niektorým známym fyzikálnym zákonom (Dopplerov efekt, Snellove zákony, Fermatov princíp). Ide o revolučnú myšlienku, uplatnenie ktorej prinesie napríklad rozšírenie ríše elektromagnetizmu či nové riešenia v lekárstve (pri vývoji lepších a výkonnejších prístrojov, slúžiacich na zobrazenie magnetickou rezonanciou) alebo v obrannej technike (materiály, ktoré na určitých frekvenciách vôbec neodrážajú svetlo, budú prakticky neviditeľné).

Štvrtá Descartova cena putuje do rúk tímu, ktorý preskúmal funkciu 20 dôležitých génov, zapojených do zriedkavých genetických porúch. Pod vedením Alaina Fischera z Francúzska priniesla práca tímu nové poznatky o fungovaní imunitného systému a génovej liečbe. Pretože tá sa zatiaľ nezaobíde bez komplikácií, jednou z hlavných úloh vedcov je teraz nájsť bezpečnú cestu "dodávania" génov do zle fungujúcich buniek.

Descartovu cenu získali aj spoločenskí vedci vedení Rogerom Jowellom z Londýna. Ich cieľom je na rozdiel napríklad od Eurostatu - zbierať také údaje, ktoré vypovedajú o miere zdravia demokratických systémov v Európe, napríklad o tom, čo si ľudia myslia sami o sebe a o svete, ktorý ich obklopuje. Prvý taký prieskum prebehol v 22 európskych krajinách, chystá sa nový, ešte rozsiahlejší.

Európska komisia by možno mala do budúcnosti pouvažovať aj o udeľovaní Descartovej ceny, ktorá by riešila nemalú byrokraciu pri získavaní peňazí z fondov EÚ. Ako nedávno v Európskom parlamente upozornil český astrofyzik Jiří Grygar, českí vedci sa niekedy musia venovať viac papierovaniu ako samotnej vede. Tento "odstrašujúci príklad" je jedným z dôvodov, prečo mladí vedci odchádzajú do USA.

FOTO

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie na nový koronavírus.
Dobré ráno

Dobré ráno: Odíde Sulík kvôli Matovičovi z koalície?

Čo sa deje vo vládnej koalícii.

Cynická obluda

Ste to, čomu tlieskate

Môže slušný a zodpovedný človek nadšene tlieskať pod pódiom, kde reční Kotleba, Fico a Čarnogurský?

Martina Dubovská sa zúčastnila na dvoch zimných olympiádach.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Koronavírus zmutoval, je nebezpečnejší?

Podcastový prehľad noviniek z vedy.

Charles Darwin. Portrét z roku 1868.
Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.

Čína vyslala na Mesiac sondu, má priniesť vzorky z jeho povrchu

Vzorky z prirodzenej družice Zeme prinesie sonda po vyše 40 rokoch.

Štart čínskej sondy Čchang-e 5.