SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
VÝSKUMY TÍMU AMERICKEJ ARCHEOLOGIČKY MARY VOIGTOVEJ POSUNULI ZNIČENIE GORDIONU O STO ROKOV DOPREDU A ZMENILI NAŠE VNÍMANIE VČASNÝCH DEJÍN

Gordion, kráľ Midas a Kimmerijci: Všetko je inak

Podľa gréckych mýtov bolo mesto Gordion (v dnešnom Turecku) sídlom frýgického kráľa Midasa, ktorý vraj všetko, čoho ...

FOTO

Podľa gréckych mýtov bolo mesto Gordion (v dnešnom Turecku) sídlom frýgického kráľa Midasa, ktorý vraj všetko, čoho sa dotkol, zmenil na zlato. Pretože mu bohatstvo stúplo do hlavy a začal sa porovnávať s bohmi, tí mu za trest pričarovali povestné somárske uši.

Frýgovia boli indoeurópskym kmeňom, ktorý pôvodne žil na Balkáne a po roku 1200 pred Kristom (po páde ríše Chetitov) prenikol do centrálnej Anatólie. Na území dnešného Bulharska však žili Thrákovia a pôvod Frýgov ani ich vzťah k Thrákom nie je jasný; neskoršie historické správy možno nie celkom zladiť s archeologickými nálezmi.

Z análov asýrskeho kráľa Sargona II. však vyplýva, že panovník s menom podobným Midasovmu v Gordione koncom 8. storočia pred Kristom naozaj vládol. Od neskoršieho gréckeho historika Strabóna sa zasa dozvedáme, že na konci Midasovej vlády vpadli do Gordionu z juhoruských stepí kočovné kmene Kimmerijcov a úplne ho zničili.

Deštrukcia nebola kimmerijskou

Práve tento moment sa stal veľmi dôležitým aj z archeologického hľadiska. Už v roku 1900 a potom aj neskôr, v päťdesiatych rokoch 20. storočia, archeológovia na citadele Gordionu odkryli hrubý deštrukčný horizont, ktorý dlhé roky spájali práve s kimmerijským nájazdom. Bohatý materiál z tohto horizontu sa stal základom chronologického ukotvenia kultúrneho vývoja ranej doby železnej v centrálnej a západnej Anatólii a nepriamo aj väčšej časti Pričiernomoria. V okolí citadely sa okrem toho nachádza viacero väčších a menších mohylových hrobov a pri najväčšom z nich (výška 53 m) sa tradične uvažovalo, že by mohlo ísť o hrob kráľa Midasa, prípadne jeho otca Gordiosa. Všetky tri udalosti (zničenie citadely, kráľovský hrob a nájazd Kimmerijcov) sa zdali byť viac-menej súčasné a bývali datované na koniec 8. storočia pred Kristom.

Až nové výskumy tímu americkej archeologičky Mary Voigtovej ukázali, že celé datovanie Gordionu a jeho nálezov je s zrejme nesprávne. V rokoch 2001 a 2002 metódou C14 (určovanie veku organických zvyškov na základe známeho polčasu rozpadu rádioaktívneho izotopu uhlíka 14C) datovali budovu zničenú pri veľkom požiari citadely. Boli v nej nádoby so spálenými zrnami jednoročných plodín, ktoré sú zvlášť vhodné pre tento typ meraní. Pri datovaní zvyškov stromov môže totiž dochádzať k chronologickým posunom, pretože stromy rastú aj niekoľkosto rokov a veľké trámy používané na stavbu domov tak môžu byť oveľa staršie ako samotné domy.

V Gordione analyzovali zrnká jačmeňa, ľanu a šošovice. Na veľké prekvapenie nedatovali do obdobia okolo roku 700 (predpokladaný kimmerijský nájazd), ale do rozmedzia rokov 807-824 pred Kristom. Zvyšky trstenej krytiny z tej istej budovy (tŕstie je tiež pomerne krátkodobá rastlina) ukázali dátum asi 835-815 pred Kristom.

To donútilo archeológov prehodnotiť staré nálezy ešte raz. Zistili, že nálezy z deštrukčného horizontu naozaj patria do staršieho obdobia. Znamená to, že zničenie Gordionu nenastalo okolo roku 700, ale o viac než sto rokov pred tým. Nemôže preto súvisieť s historicky doloženým útokom Kimmerijcov.

Hrob nebol Midasov

Keď vedci nanovo zadatovali aj tzv. Midasov hrob, ukázalo sa, že nemôže ísť o Midasa. Tento obrovský mohylový hrob už takmer pred pol storočím komplikovane vykopali razenou šachtou od boku a americký archeológ Rodney S. Young vtedy uprostred násypu narazil na kamennú sutinu. Pod ňou bola neporušená, bohato vybavená hrobová komora v podobe 6x5 metrov veľkej zrubovej konštrukcie z obrovských borievkových trámov; niektoré z nich mali zachovanú aj kôru. To je dôležité pri určení dátumu ich zoťatia. Kombináciou dendrochronológie a C14 meraní sa konštrukcia komory dala datovať do rozmedzia rokov 743-741 pred Kristom, čo je minimálne o generáciu skôr, ako vládol kráľ Midas. Taktiež bronzové predmety z hrobu sú vývojovo staršie ako bronzy z postdeštrukčného horizontu na citadele, datované importovanou gréckou keramikou do rokov 690-730 pred Kristom.

Vo veľkej mohyle tak s najväčšou pravdepodobnosťou ležal Midasov otec Gordios, alebo niekto iný z najvyššej kráľovskej rodiny. Nebolo by to celkom nelogické, keďže Midas mal údajne zahynúť počas, alebo tesne po kimmerijskom nájazde. Navyše navŕšenie a výbava takéhoto hrobu je komplikovaná a vyžaduje si dobre organizovanú prácu množstva ľudí. To je mysliteľné len v ekonomicky a politicky stabilnom období.

Nové námety pre archeológov

Tieto nové výsledky, ktoré predbežne publikoval prestížny britský archeologický časopis Antiquity, majú ďalekosiahle dôsledky nielen pre historickú interpretáciu jednotlivých vrstiev v Gordione, ale aj pre celkové datovanie frýgickej materiálnej kultúry, ktorá stojí a padá práve na kultúrnej sekvencii z Gordionu. Plný dosah tohto predatovania bude zrejmý až o nejaký čas, keď archeológovia "skontrolujú" kontext a datovania frýgických nálezov na všetkých ostatných náleziskách.

Podstatný je aj dosah na naše chápanie odrazu prítomnosti kimmerijských kmeňov v archeologickom materiáli. Keďže išlo o kočovné kmene, archeológovia s nimi spájali nálezy konských postrojov a strelných zbraní, pričom privreli oko nad tým, že postroje a šípky z Gordionu vyzerajú inak ako zo severného Kaukazu, ktoré sa rovnako pripisujú Kimmerijcom. Predatovanie Gordionu tak vysvetľuje aj túto nejasnosť: postroje z Gordionu jednoducho nie sú kimmerijské.

Dosah na archeológiu susedného starovekého Grécka nie je našťastie až taký veľký. Skôr je zaujímavé, že najväčší rozvoj frýgického umenia, ktorý býval spájaný s rozmachom tzv. geometrického štýlu v 8. storočí v Grécku, sa odohral o sto rokov skôr, a teda s ním nesúvisí. Pri hľadaní analógií tak archeológovia musia hľadieť skôr na súdobý novoasýrsky a urartrejský vývoj na Blízkom východe.

Deň otvorených dverí

Štúdiu materiálnej kultúry a umenia starovekého Grécka, Anatólie, ale aj Rímskej ríše sa venuje tzv. klasická archeológia, po jazykovej stránke zase klasická filológia (stará gréčtina a latinčina). Tieto odbory možno študovať aj na Slovensku. Záujemcovia sa môžu prísť poinformovať v piatok 16. decembra medzi 13. a 18. hodinou na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, na Gondovej ulici 2, tretie poschodie. Bližšie informácie o Dni otvorených dverí na Katedre archeológie a Katedre klasickej a semitskej filológie sú aj na internetovej adrese http://klarch.fphil.uniba.sk.

FOTO

Keramické nádoby z deštrukčného horizontu na citadele.

Nové datovanie ukázalo, že v tomto mohylovom hrobe nemôžu byť uložené ostatky kráľa Midasa. FOTO - AUTOR, ARCHÍV AUTORA

Bronzové konvice z deštrukčného horizontu na citadele.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Neprehliadnite tiež

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.

NASA predstavila nový objav, na povrchu Mesiaca je voda

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?