 FOTO |
Podľa gréckych mýtov bolo mesto Gordion (v dnešnom Turecku) sídlom frýgického kráľa Midasa, ktorý vraj všetko, čoho sa dotkol, zmenil na zlato. Pretože mu bohatstvo stúplo do hlavy a začal sa porovnávať s bohmi, tí mu za trest pričarovali povestné somárske uši.
Frýgovia boli indoeurópskym kmeňom, ktorý pôvodne žil na Balkáne a po roku 1200 pred Kristom (po páde ríše Chetitov) prenikol do centrálnej Anatólie. Na území dnešného Bulharska však žili Thrákovia a pôvod Frýgov ani ich vzťah k Thrákom nie je jasný; neskoršie historické správy možno nie celkom zladiť s archeologickými nálezmi.
Z análov asýrskeho kráľa Sargona II. však vyplýva, že panovník s menom podobným Midasovmu v Gordione koncom 8. storočia pred Kristom naozaj vládol. Od neskoršieho gréckeho historika Strabóna sa zasa dozvedáme, že na konci Midasovej vlády vpadli do Gordionu z juhoruských stepí kočovné kmene Kimmerijcov a úplne ho zničili.
Deštrukcia nebola kimmerijskou
Práve tento moment sa stal veľmi dôležitým aj z archeologického hľadiska. Už v roku 1900 a potom aj neskôr, v päťdesiatych rokoch 20. storočia, archeológovia na citadele Gordionu odkryli hrubý deštrukčný horizont, ktorý dlhé roky spájali práve s kimmerijským nájazdom. Bohatý materiál z tohto horizontu sa stal základom chronologického ukotvenia kultúrneho vývoja ranej doby železnej v centrálnej a západnej Anatólii a nepriamo aj väčšej časti Pričiernomoria. V okolí citadely sa okrem toho nachádza viacero väčších a menších mohylových hrobov a pri najväčšom z nich (výška 53 m) sa tradične uvažovalo, že by mohlo ísť o hrob kráľa Midasa, prípadne jeho otca Gordiosa. Všetky tri udalosti (zničenie citadely, kráľovský hrob a nájazd Kimmerijcov) sa zdali byť viac-menej súčasné a bývali datované na koniec 8. storočia pred Kristom.
Až nové výskumy tímu americkej archeologičky Mary Voigtovej ukázali, že celé datovanie Gordionu a jeho nálezov je s zrejme nesprávne. V rokoch 2001 a 2002 metódou C14 (určovanie veku organických zvyškov na základe známeho polčasu rozpadu rádioaktívneho izotopu uhlíka 14C) datovali budovu zničenú pri veľkom požiari citadely. Boli v nej nádoby so spálenými zrnami jednoročných plodín, ktoré sú zvlášť vhodné pre tento typ meraní. Pri datovaní zvyškov stromov môže totiž dochádzať k chronologickým posunom, pretože stromy rastú aj niekoľkosto rokov a veľké trámy používané na stavbu domov tak môžu byť oveľa staršie ako samotné domy.
V Gordione analyzovali zrnká jačmeňa, ľanu a šošovice. Na veľké prekvapenie nedatovali do obdobia okolo roku 700 (predpokladaný kimmerijský nájazd), ale do rozmedzia rokov 807-824 pred Kristom. Zvyšky trstenej krytiny z tej istej budovy (tŕstie je tiež pomerne krátkodobá rastlina) ukázali dátum asi 835-815 pred Kristom.
To donútilo archeológov prehodnotiť staré nálezy ešte raz. Zistili, že nálezy z deštrukčného horizontu naozaj patria do staršieho obdobia. Znamená to, že zničenie Gordionu nenastalo okolo roku 700, ale o viac než sto rokov pred tým. Nemôže preto súvisieť s historicky doloženým útokom Kimmerijcov.
Hrob nebol Midasov
Keď vedci nanovo zadatovali aj tzv. Midasov hrob, ukázalo sa, že nemôže ísť o Midasa. Tento obrovský mohylový hrob už takmer pred pol storočím komplikovane vykopali razenou šachtou od boku a americký archeológ Rodney S. Young vtedy uprostred násypu narazil na kamennú sutinu. Pod ňou bola neporušená, bohato vybavená hrobová komora v podobe 6x5 metrov veľkej zrubovej konštrukcie z obrovských borievkových trámov; niektoré z nich mali zachovanú aj kôru. To je dôležité pri určení dátumu ich zoťatia. Kombináciou dendrochronológie a C14 meraní sa konštrukcia komory dala datovať do rozmedzia rokov 743-741 pred Kristom, čo je minimálne o generáciu skôr, ako vládol kráľ Midas. Taktiež bronzové predmety z hrobu sú vývojovo staršie ako bronzy z postdeštrukčného horizontu na citadele, datované importovanou gréckou keramikou do rokov 690-730 pred Kristom.
Vo veľkej mohyle tak s najväčšou pravdepodobnosťou ležal Midasov otec Gordios, alebo niekto iný z najvyššej kráľovskej rodiny. Nebolo by to celkom nelogické, keďže Midas mal údajne zahynúť počas, alebo tesne po kimmerijskom nájazde. Navyše navŕšenie a výbava takéhoto hrobu je komplikovaná a vyžaduje si dobre organizovanú prácu množstva ľudí. To je mysliteľné len v ekonomicky a politicky stabilnom období.
Nové námety pre archeológov
Tieto nové výsledky, ktoré predbežne publikoval prestížny britský archeologický časopis Antiquity, majú ďalekosiahle dôsledky nielen pre historickú interpretáciu jednotlivých vrstiev v Gordione, ale aj pre celkové datovanie frýgickej materiálnej kultúry, ktorá stojí a padá práve na kultúrnej sekvencii z Gordionu. Plný dosah tohto predatovania bude zrejmý až o nejaký čas, keď archeológovia "skontrolujú" kontext a datovania frýgických nálezov na všetkých ostatných náleziskách.
Podstatný je aj dosah na naše chápanie odrazu prítomnosti kimmerijských kmeňov v archeologickom materiáli. Keďže išlo o kočovné kmene, archeológovia s nimi spájali nálezy konských postrojov a strelných zbraní, pričom privreli oko nad tým, že postroje a šípky z Gordionu vyzerajú inak ako zo severného Kaukazu, ktoré sa rovnako pripisujú Kimmerijcom. Predatovanie Gordionu tak vysvetľuje aj túto nejasnosť: postroje z Gordionu jednoducho nie sú kimmerijské.
Dosah na archeológiu susedného starovekého Grécka nie je našťastie až taký veľký. Skôr je zaujímavé, že najväčší rozvoj frýgického umenia, ktorý býval spájaný s rozmachom tzv. geometrického štýlu v 8. storočí v Grécku, sa odohral o sto rokov skôr, a teda s ním nesúvisí. Pri hľadaní analógií tak archeológovia musia hľadieť skôr na súdobý novoasýrsky a urartrejský vývoj na Blízkom východe.
Deň otvorených dverí
Štúdiu materiálnej kultúry a umenia starovekého Grécka, Anatólie, ale aj Rímskej ríše sa venuje tzv. klasická archeológia, po jazykovej stránke zase klasická filológia (stará gréčtina a latinčina). Tieto odbory možno študovať aj na Slovensku. Záujemcovia sa môžu prísť poinformovať v piatok 16. decembra medzi 13. a 18. hodinou na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, na Gondovej ulici 2, tretie poschodie. Bližšie informácie o Dni otvorených dverí na Katedre archeológie a Katedre klasickej a semitskej filológie sú aj na internetovej adrese http://klarch.fphil.uniba.sk.
 FOTO |
 Keramické nádoby z deštrukčného horizontu na citadele. |
 Nové datovanie ukázalo, že v tomto mohylovom hrobe nemôžu byť uložené ostatky kráľa Midasa. FOTO - AUTOR, ARCHÍV AUTORA |
 Bronzové konvice z deštrukčného horizontu na citadele. |
