Genji - primitívna cesta samuraja

Keď som prednedávnom písal preview na dobrodružstvo japonského samuraja, netušil som, že čoskoro si vychutnám jeho príbeh naplno a bude mi umožnené nasávať plnými dúškami očarujúcu atmosféru feudálneho Japonska. Očakávania však schladila krutá realita.

Keď som prednedávnom písal preview na dobrodružstvo japonského samuraja, netušil som, že čoskoro si vychutnám jeho príbeh naplno a bude mi umožnené nasávať plnými dúškami očarujúcu atmosféru feudálneho Japonska. Očakávania však schladila krutá realita. 

Musím sa priznať, že východná kultúra má niečo do seba, niečo, čo ma fascinuje. Je to zrejme v ich šikmých očkách, ktoré dokážu vytvoriť prostredie, ktoré vás chytí za srdce, ste ním okúzlení a hltáte ho. Nie každému to vyhovuje, no málokto by odolal vrhnúť sa do 13.storočia, kedy bola krajina Vychádzajúceho Slnka rozdrobená. Ako správni hrdinovia chytáme gamepad a vchádzame v ústrety nepríjemnej prítomnosti – v úlohe mladého bojovníka Yoshitsune-a, ku ktorému sa neskôr pripojí obrovský mních Benkei, sa musíme postaviť záporňákom, vystupujúcim pod názvom Heishi. Aby to nebol len boj za slobodu, je našou povinnosťou zbierať tzv. Amahagane Gems, akési podivné šutre. Nejedná sa o kamienky, voľne povaľujúce sa v blízkosti riek. Ono nám totiž svetielkujú a hoc by to infantilnejším z nás bohato stačilo, dodávajú majiteľovi extra silu, power of Kamui. Nesmieme dovoliť, aby sa všetky gemy dostali do rúk nesprávnym osobám, preto si ich doslova vymlátime. Cestou-necestou natrafíme na mnohých protivníkov, zväčša slabších, no početne zastúpených bojovníkov. Raz za čas stretneme bossa, po pár hodinách sa pozrieme na unavený palec pravej ruky od stláčania „attacku“ a môžeme ísť spať. Heh, niekedy vážne rozmýšľam nad zavedením minirecenzií, ktoré by sa dali odbiť pár vetami. Presne tak ako som to spravil ja v tomto odstavci. Popísal som vám hru, na ktorú som sa tešil, ale napokon som od nej znechutený odchádzal. Keďže už v hlave vidím vaše nahnevané tváre, pozrieme sa na Genjiho podrobnejšie, no varujem vás, bude to obrovské sklamanie.

Za projektom Genji stojí partička ľudí, ktorá vytvorila sériu Onimusha. Už to by samé o sebe malo stačiť na nadržanosť herného publika. K tomu si pripočítame zaujímavé prostredie, tradičný samurajský príbeh o záchrane všetkého kladného, doplnený o pomstu (niekto nám niekoho zabije, na ceste spoznáme priateľa, ktorého najprv porazíme a...), zamilované pohľady a podobný sajrajt. Neviem ako vy, ale mne to až tak nevadí, tradične konzervatívna západná kultúra mi niekedy lezie krkom a tento iný štýl aspoň dodá hraniu špeciálny šmrnc. Inak je však príbeh tradične tuctový a chcelo by to nečakané dejové zvraty. Nevadí, bolo aj horšie a keby mala byť toto jediná chybička krásy, zápornú stránku oželiem a bohovsky sa bavím. Lenže záchrana zeme pred spustošením sa deje tak lineárnym spôsobom, až sa som niekedy čudoval, či nestrčím gamepad do rúk psa a budem hranie len sledovať. Samozrejme, ten malý chudáčisko by na mňa pozeral svojimi psími očkami, myslel si svoje a rozhrýzol by všetky káble, no dovolím si tvrdiť, že Genji je titul pre debilov, slintajúc nad grafickými efektíkmi búšiacich do jedného tlačidla. Herný orgazmus.

Keďže sa mi nechce opisovať krkolomné meno hlavného geroja, nazveme si ho Y. Jeho pomocník bude pán B. To len tak, aby som navodil atmosféru totálne primitívnej hry, ktorú pochopí každý. Milého Y. napadnú vojská H. (skratky forever) a musí sa začať brániť, čo v našej situácii obnáša frenetické stláčanie útoku, občas doplnené stlačením špeciálneho útoku. Ak ste si mysleli, že pri bojoch využijete aspoň akú-takú stratégiu a pokúsite sa odrovnať hrnúce sa postavičky na popravu trochu efektívne, máte smolu. Okolo vás a nepriateľa sa vytvorí neviditeľná stena, mne osobne to pripomínalo uzatvorenú arénu. Pokým nezabijete všetkých enemies, budete uväznení v priehľadnej bubline. Takže podídeme k najbližšej postavičke, stláčame gombík a takto opakujúc namáhavú činnosť prechádzame o niečo ďalej, kde možno stretneme novú bandu, zlikvidujeme ju, mŕtvi nepriatelia zablikajú a zmiznú z povrchu japonského. Po chvíli nastúpi, úplne nečakane (ej, dnes zo mňa sarkazmus srší ako nikdy), stereotyp, a tak sa dozvedáme, že svetielkujúci kamienok je vlastne Amahagene Gem. Spojením viacerých rastie ich účinnosť a tak niet divu, že si na šutre robí zálusk hlavný záporňák. My ich vyzbierame, nakopeme mu prdel a môžeme ísť pokojne spať.

Gemy však nie sú len módnym doplnkom, ale vlastník využíva silu zvanu Kamui, umožňujúca majiteľovi spomaliť čas. Človek je z bullet-time už prejedený, no napríklad F.E.A.R. na PC extravagantne ukázal, ako sa to má robiť. V Genji sa čas akože spomalí, musíte podísť k protivníkovi a v správny okamih (zobrazí sa nápoveda) stlačiť tlačidlo útoku. Geroj nám spraví extra silný úder, protivník okamžite padá mŕtvy k zemi, stlačíme ešte raz, nasleduje efektný kill ďalšieho panáčika a takto to pokračuje, kým nám jeden z nich nedá jednu otcovskú alebo jednoducho kým sa podivné spomalenie samo nezruší. Spustenie tohto efektu je možné po naplnení teplomeru, ktorý predstavuje zrejme zásobu duševnej energie, postupne sa dopĺňajúcu údermi uštedrenými v normálnom režime.

Aby nám to búšenie do jedného tlačidla vydržalo o niečo dlhšie, pridali tvorcovia, spoločnosť Game Republic, do hry zopár RPG prvkov. V prvom rade hrdina zbiera okrem svetielkujúcich šutrov i skúsenosti za zlikvidovaných nepriateľov. Ak má tri kamene, stačí ich vziať a v príslušnom menu vložiť do poličky s názvom zlepšenie života/útoku/obrany. A čuduj sa svet, potom bude mať hrdina viac krvi, tým pádom i viac života, alebo bude svižnejšie a účinnejšie švihať mečíkom okolo seba, či sa bude lepšie brániť. Na to by ste istotne sami neprišli, a to ešte neviete, že raz za čas nájdete lepšiu zbraň alebo dokonca bonusy – niektoré liečia, niektoré zvyšujú attack rating, iné zlepšujú obranu. Ehm, nie, ja sa neopakujem, ja len názorne predvádzam VŠETKY RPG prvky. Síce nerušia, ale keď si s tým dal niekto námahu, mohol ich do hry začleniť oveľa rozumnejším spôsobom.

A to je vážení a milí úplne, ale skutočne úplne všetko. Po čase narazíme na jedného z 19 bossov, inak stále chodíme a likvidujeme nepriateľské indivíduá. Prvú hodinku sa budete kráľovsky baviť, avšak po uplynutí tohto časového limitu si začnete všímať absenciu akéhokoľvek pokroku v hre. Na tento popis tu však máme hodnotiacu časť.

GRAFIKA 8 / 10
Jedine grafické spracovanie spĺňa prísne hodnotiace kritéria. Ak chcete nejaké príklady, načriem do svojho archívu a pripomenieme si preview.

...predstavte si do zlatista sfarbenú čistinku, zo stromov padá žlté lístie, ktoré vám šuchoce pod nohami. Jemný vánok sa pohráva s nánosmi opadaného šatu stromov, uberajúcich sa na zimný spánok. Slnko žiari, ako by to mali byť jeho posledné lúče a z obrazovky cítite tú pokojnú atmosféru, cítite ten závan uvoľnenia. V kútiku duše vám však začína rásť niečo temné. Nie, nič predsa nemôže byť tak nádherné, aby ste sa mohli len tak kochať žltou perinou lístia. Nie, nemôže a presvedčí vás o tom pár krokov po nebeskom koberci.

Jeden príklad za všetky úplne stačí na popis grafiky. Dýcha z nej japonská kultúra a svojim spôsobom je to neskutočne úchvatné, pri niektorých momentoch sa budete kochať okolitou prírodou, ale všetko akoby postupne utícha a nápady zo začiatku hry sa prestávajú objavovať. Takto vybudovaná atmosféra pomocou dizajnu vyprchá do neznáma a nastupuje normálne prostredie. Nepochopte ma zle, stále sa je načo pozerať, ale keby nastolený trend Genji vydržal až do záveru, premietlo by sa to aj do celkového hodnotenia. Akoby niekto v priebehu vývoja stratil chuť a cit pre vytváranie prostredia, ktorého auru doslova cítite, i keď sedíte za obrazovkou. Animácie pohybov vyzerajú spočiatku úchvatne, no neustále sa opakujúce kopy, otočky a výskoky omrzia. Navyše v chumli vojakov sa ťažko človek orientuje a užíva si tak maximálne zmes tiel. Filmy medzi jednotlivými úlohami sú nádherné, to sa však dalo od Game Revolution čakať.

INTERFACE 7 / 10
Ovládanie je zjednodušené na maximálnu možnú mieru, všetko je umocnené automatickou voľbou útoku. Vy si len stlačíte tlačidlo útoku a postavička ho prevedie. Nemusím snáď vôbec pripomínať, že hoc sa jedná o jednoduché ovládanie, príliš mnoho zábavy si s ním rozhodne neužijete. Chcelo by to o niečo viac druhov útokov, prípadne vytváranie rôznych kombinácií, veď my by sme to už dajako zvládli. Pohyb v menu si nevyžaduje obzvlášť výraznú námahu, no niektoré veci sa uľahčiť rozhodne dali. Okrem útoku môžete previesť ešte špeciálny attack, skákať, či aktivovať extra silu.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Jednoznačne najväčší kameň alebo skôr balvan úrazu tkvie v hrateľnosti. Uchvátený prostredím som v pokoji ignoroval číre akčné zameranie a vôbec mi nevadilo obmedzenie takmer na všetkých frontoch. Nedá sa odbočiť ani za najbližší stromček, kde by si jeden z hrdinov (striedavo ovládate mnícha alebo chlapca) mohol uľaviť. Prejdete neviditeľnou hranicou a vyvalí sa na vás niekoľko nepriateľov. Pri rozmanitom prostredí bola atmosféra úžasná a na bitky sa dalo i pozerať. Postupom času sa všetko začalo nepríjemne naťahovať, novinky nepribúdali a citlivých okamihov ubudlo. Srdiečko mi už neplesalo nad nádherou na obrazovke. Chrámy a lietajúce ostrovy boli skôr nútenou prechádzkou po mnohokrát videných miestach, v katakombách som skôr penil - jedna miestnosť ako druhá a v každej ďalšej dvojica, či trojica priechodov do ďalšej, podobnej miestnosti. To by však vôbec nevadilo, keby sa hranie nezvrhlo na orgie stláčania jedného buttonu.

Uznávam, občas som až nechutne pohodlný, ale keby sa aspoň údery vylepšovali a hráč by bol nútený okrem dementného stláčania spraviť niečo, respektíve ČOKOĽVEK iné, nepovedal by som jediné krivé slovo. Zostáva záhadou, prečo sa Game Republic rozhodli vybrať cestu minimálneho, ba priam až žiadneho odporu. Niekedy sa v súbojoch už nedokážete orientovať a človek rezignuje a v podvedomí má spomienku, že by sa mohol baviť. Lenže bez voľnosti a nutnosti uvažovať sa dá ťažko zabaviť na viac než pár desiatok minút. Jasné, je to iba akčná hra, no i tie pokročili vpred. Protivníci nie sú príliš rozmanití, skákanie po strechách a záhadou zostáva i získavanie financií, ktoré vám pribúdajú. Poteší merač úderov a zabití, no stačí menšia strata koncentrácie a nepriateľsky dotyk s vašim telom automaticky počítadlo vynuluje a získate menší obnos skúseností.

So spomínanými predmetmi to taktiež nie je až tak horúce, zvyšujú niektorú z vlastností, podobne fungujú aj amulety. Celé to na mňa pôsobilo príliš orezane, nezbavil som sa dojmu, že si niekto namýšľal jednoduchú formulku: zaujímavý námet, ľudia to automaticky kúpia. Lenže ja sa nechcem nechávať viesť za ručičku, ja chcem prepadávať zo zálohy, zakrádať sa, používať špeciálne údery ako v známych filmoch! Je utrpenie prizerať sa spackanému nápadu.

MULTIPLAYER
Hra ho chvalabohu neobsahuje.

ZVUKOVÉ EFEKTY 4 / 10
Veľmi dlho som premýšľal, či sa mám smiať alebo plakať. Občasné povzdychy sprvoti znepokojovali moju mamku, čože za prasačiny to zase pozerám. Niektoré výkriky zneli až nechutne prehnane, ale to nie je najväčší problém. Dabing je podivný. Anglické hlasy so silne japonským prízvukom sa dajú zvládnuť a zavrieme si obe očká – aspoň to má východnú atmosféru. Ale hlasový potenciál a jeho zafarbenie ja na bode mrazu. Žiadna z postáv nevyniká a niektoré hlasy sa danej osôbke vôbec nehodili. Snaha o navodenie atmosféry trápnym predhovorom vyznieva vtipne – ide však o smiech cez slzy. Hrdina Y. rozpráva tak potichu, až som si myslel, že po celý čas na niečom šľape a ledva otvára ústa, B. sa snaží o hlas mohutnej postavy, no duniaci hlas to rozhodne nie je. Čakal som viac.

HUDBA 9 / 10
Úžasné motívy zneli takmer stále a nedokázal som sa ich nabažiť. Zaujímavé motívy sa menili podľa situácie a podobné melódie nepočujeme každý deň, možno práve z toho dôvodu mi neskutočne prirástli k srdcu. Hudba plne vystihuje atmosféru vtedajšieho života, pričom je úplne jedno, či počujete pomalé vybrnkávanie alebo rezkejšie rytmy. Výborné, nemám žiadne námietky.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Nič netrvá večne, ale Genji nám všetko ukáže za niekoľko hodín. Konkrétna herná doba sa nedá pre každého hráča odhadnúť, no jedno poctivé popoludnie (6-7 hodín) a rozprávky bude koniec. Nie je to extra dlhý čas, ale prerúbať sa na samotný záver vás bude stáť veľa námahy. Nenarážam na drsnosť nepriateľov, tí sú pomerne neškodní a zavaria vám maximálne kvantitou. Namáhavé bude udržať vašu pozornosť pri opakujúcich momentoch alebo frustrujúcich sekvenciách. Uložiť svoju pozíciu môžete len na vopred určených miestach, pričom niekedy sú od seba checkpointy vzdialené tak akurát, no inokedy sa nevyhnete nadávkam, keď po dlhom súboji s bossom trielite chodbičkou s minimom života a zosype sa na vás halda nových nepriateľov. Ono to naštve. A potom nadávam, preklínam nevyrovnanú obtiažnosť a päsťou udieram do steny. Neskutočne to bolí, ale zrejme som ešte nedospel a moje svaly nie sú natoľko vyvinuté, aby som po vzore samurajov dokázal divy, keďže to niekto prehnal a občas rozmiestnil save pointy krajne nelogicky.

Výzvu pre vás ako bojovníkov tvoria bossovia, ktorí sa vyskytujú v hojnom počte a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na každého platí iná taktika. Samozrejme, pokojne si to myslite a v tom prípade vám blahoželám k vášmu prehnanému optimizmu, bodaj by vám vydržal ešte dlho. Zákerní nepriatelia sú extra silní (pomer vaša životná energia a ich, respektíve ich attack rating a váš, je v zúfalom nepomere), no na to sme si už zvykli. Lenže ak jediný spôsob zlikvidovania úhlavných nepriateľov je krúženie s občasnými výpadmi, začne to nudiť. Rovnako i hnevať, keďže niekedy rozhodujú veľmi krátke okamihy, kedy sa musíte uhnúť, inak schytáte riadnu nakladačku. V slabej chvíli protivníka máte vždy šancu niekoľkokrát si seknúť – takže sa boje zbytočne naťahujú. Ak sa ozývate so silou Kamui na perách, pokojne sa usaďte. Nie vždy táto sila funguje – je potrebné ju aktivovať, dostať sa do vhodnej pozície (tu však nemáte nijako vyznačenú) a rýchlo, skutočne rýchlo stlačiť príslušnú klávesu, inak inkasujete úder vy a niekoľkonásobne bolestivejší, než normálne. Platí to u klasických nepriateľov i bossoch, pričom tých mágia vôbec nespomalí a úspešnosť zásahu pri týchto momentoch sa blížila k nádhernej nule. Taký je život a ak si zrátame dokopy primitívnych normálnych bojovníkov, obtiažne súboje s bossmi a celkovú krátkosť, dostaneme, že to nie je príliš náročné, ale nepríjemným momentom a nadávkam sa nevyhnete. Statická kamera síce pôsobí filmovo, ale niektoré uhly sú vyložene nevhodné, o čom sa presvedčíte hlavne pri skákaní na lietajúcich ostrovoch.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Kúpiť, či nie? Genji nie je hrou zlou, len príliš jednoduchou a krátkou. Neustále vás obmedzuje, nedovolí vám ani uprdnúť si, vedie vás za ručičku a potom vám dá riadnu facku. Mohol by som opísať svoje sny o dokonalej samurajskej hre, no od toho tu tentoraz záverečný verdikt nebude. Momentálne vám Genjiho odporúčam, ak máte na daný žáner vyslovene slabosť, inak si počkajte na nižšiu cenu, kedy sa pomer kvalita/cena dostane takmer do rovnosti. Mlátička v starom štýle je fajn ako spomienka, ale dlhodobá zábava to rozhodne nie je. Nepomôže ani hudba alebo grafika.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

EKONOMIKA

Kotleba zamestnával načierno

Kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur z eurofondov.

DOMOV

‘Kaliňák dáva peniaze na prijatie migrantov’ je hoax

Konšpirátori si vymýšľajú štátne dotácie.

Neprehliadnite tiež

Dolly pred dvadsiatimi rokmi otvorila cestu pre klony. Prečo nikdy neprišli?

Klonované zvieratá sa dnes používajú na výskum, ale aj na mäso.

Tancujúce lemury a najvzácnejšia kačka. Ako vyzerajú zvieratá, ktoré žijú iba na Madagaskare

Tri štvrtiny zo všetkých druhov na ostrove nežije nikde inde na svete.

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

V Číne začínajú používať robotických policajtov

Kde treba šikovné oko a nie ruky pre zásah, tam hliadkujú roboty.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 016
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 813
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 065
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 316
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 228
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 958
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 699
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 670
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 488
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 870

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop