Senzáciu preto, že predbežné datovanie nálezovej vrstvy ukázalo vek asi 40-tisíc rokov (pozri SME, príloha Veda zo 14. 7. 2005.) Vtedy však ešte podľa väčšinového vedeckého konsenzu paleoantropológov a archeológov ľudia - prinajmenšom druhu Homo sapiens - v Novom svete nežili. Mali sa tam dostať cez Beringov prieliv až pred asi 15-tisíc rokmi. Hoci jestvujú isté náznaky skoršieho osídlenia, aj iných etník a z iných smerov, zatiaľ sa považujú za nedostatočne doložené. Objav stôp prezentovala Silvia Gonzalesová z Univerzity Johna Mooresa v Liverpoole na výstave Kráľovskej spoločnosti (prvá novoveká akadémia vied) v Londýne, s tým, že výsledky jej tímu budú publikované v časopise Quaternary Science Reviews.
Zvrat v tejto záhade teraz prináša v predbežnom online vydaní časopisu Nature nové datovanie predmetnej vrstvy čadičového tufu rádioizopovou metódou argón-40 - argón-39 a analýzou paleomagnetizmu, ktoré vykonal Paul Renne z Berkeleyského geochronologického strediska (USA) s americkými a mexickými kolegami. Podľa neho sú údajné stopy podstatne staršie - majú 1,3 milióna rokov. Ak ich zanechali praľudia, prišli do Nového sveta oveľa skôr, ako sa myslí, a asi to bol druh Homo erectus. Podľa Renneovho tímu je však pravdepodobnejšie, že stopy nie sú ľudské, čo niektorí odborníci tvrdili už v lete. (urb)
