Za vymieranie v perme môžu sopky

Vedci už dlho pátrajú po brutálnom páchateľovi, ktorý pred 251 miliónmi rokov, na konci prvohôr, prakticky ohrozil jestvovanie života na modrej planéte. Americkí vedci z Colorada zistili, že za rozsiahle permské vymieranie je s vysokou pravdepodobnosťou

Obrázok ukazuje polohu kontinentov pred asi 255 miliónmi rokov, biele obrysy zachytávajú ich dnešnú podobu. Žltou čiarou sú zvýraznené subdukčné zóny.

Vedci už dlho pátrajú po brutálnom páchateľovi, ktorý pred 251 miliónmi rokov, na konci prvohôr, prakticky ohrozil jestvovanie života na modrej planéte. Americkí vedci z Colorada zistili, že za rozsiahle permské vymieranie je s vysokou pravdepodobnosťou zodpovedná rozľahlá vulkanická aktivita sopiek. Svedectvo o nej dnes môžeme nájsť v krajine ľadu a snehu v podobe obrovského množstva stuhnutej lávy, ktorá sa volá Sibírske trapy (trap znamená v švédčine schod). Rozkladajú sa na ploche 200-tisíc štvorcových kilometrov.

Najväčšie a najdramatickejšie

Vymieranie na rozhraní permu a triasu bolo najväčšie a najdramatickejšie za posledných 500 miliónov rokov. Zasiahlo prakticky všetok vtedajší život. Z povrchu Zeme zmizlo deväť z desiatich morských druhov a sedem z desiatich suchozemských: jaštery, predchodcovia cicavcov, hmyz, ryby, mäkkýše aj mikroorganizmy, stromy aj iné rastliny. Po permskej katastrofe na Zemi dlho kraľovali huby.

Jeden z kľúčov k rozlúšteniu tejto záhady pochádza z morských skál. Ich analýza ukázala, že oceán, ktorý neskôr dostal meno Panthalassa, obsahoval tak málo kyslíka, že to muselo ohroziť prakticky všetky morské živočíchy.

Pevnina sa vtedy skladala z jediného obrovského kontinentu Pangey, rozprestierajúceho sa od Južného pólu k Severnému. Panovala na ňom horúca a suchá klíma, najmä vo vnútrozemí. Priemerné teploty v porovnaní s dneškom boli na súši aj v oceáne o osem stupňov Celzia vyššie.

Čo sa udialo na Pangei?

V permskej detektívke bolo veľa podozrivých: výbuch supernovy, pohyb kontinentálnych dosiek, výlev oceánskeho metánu, a samozrejme tiež asteroid. Nenašiel sa však jednoznačný dôkaz o jeho dopade, ako sa to podarilo pri známejšom, ale menej drastickom hromadnom vymieraní na konci kriedy pred 65 miliónov rokov (hlavnou obeťou boli dinosaury).

Mnohí vedci preto obrátili pozornosť k menej exotickej a rýdzo pozemskej príčine - sopkám. Gigantické erupcie, trvajúce v rádoch stotisíc rokov, museli nasýtiť atmosféru prachom a uvoľniť ohromné množstvo skleníkových plynov, meniacich klímu. Ako konkrétne však k tomu malo dôjsť? Počítačové programy rekonštrukcie vývoja vtedajšej klímy, ktoré mali vedci k dispozícii, neukazovali taký nárast teplôt ako fosílne záznamy. Nebolo teda jasné, ako by práve sopečné erupcie mohli spôsobiť takú rozsiahlu katastrofu v mori aj na pevnine.

Málo kyslíka, veľa sírovodíka

Jeff Kiehl a Christine Shieldsová z Národného centra atmosférického výskumu v Boulderi (Colorado) vyriešili tento problém s pomocou klimatického modelu všeobecnej cirkulácie . Počítačový model, ktorý patrí k najlepším klimatickým pomôckam súčasnosti, prihliada na zmeny teplôt vzduchu a súčasne na teplotu a prúdenie oceánov. To je veľmi dôležité, pretože predchádzajúce počítačové modely zložitý vzťah vzduch-oceán nemohli "stráviť". Zameriavali sa iba na jednu zložku.

Klíma je však zložitý systém, ktorý zahŕňa prepojené fyzické, chemické a biologické procesy v atmosfére, oceánoch a na zemi.

Kiehl a Shieldsová namodelovali klímu pred 250 miliónmi rokov, keď povrch Zeme vyzeral úplne inak. Bola to pre nich veľká výzva. Pretože nemali v ruke spoľahlivé údaje, museli odhadnúť chemické zloženie atmosféry, pohyb tepla a slanosti v oceáne alebo množstvo slnečného žiarenia, odrazeného späť do atmosféry.

Model ukázal, ako rýchlo mohli vzrastajúce teploty atmosféry pred 250 miliónmi rokov, spôsobené sopečnými erupciami, ovplyvniť cirkuláciu vôd v oceáne Panthalassa. Pretože na póloch sa oceán zahrial oveľa viac ako v trópoch, ustalo prúdenie vody, založené na rozdielnych teplotách (chladnejšie vody klesajú na dno), a tým sa zo spodných vôd vyčerpal kyslík aj živiny. Aby to nebolo málo, teplejší povrch oceánu absorboval menej atmosférického kyslíka, a tým sa jeho deficit ďalej prehlboval. To veľmi prospelo anaeróbnym baktériám, ktoré nepotrebujú kyslík, zato produkujú sírovodík. Ten potom pomohol "doraziť" aj veľkú časť pozemského života.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 503
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 6 447
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 304
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 541
  5. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 512
  6. Kam do tepla v januári? 2 460
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 370
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 104
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 276
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 077

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Psy na Aljaške vyhrali preteky so smrťou. A deti prežili

O jednej z najlegendárnejších záchranných misií v histórii.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Najmenšia mačka na svete je zároveň aj najlepší zabijak

Dospelé mačky vyzerajú ako mačiatka.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať kýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.