V súčasnosti používané implantáty reagujú len na obmedzený rozsah frekvencií, pričom sa zameriavajú na tie, ktoré sú význačné pre ľudský hlas. Bežné načúvacie strojčeky tiež iba zosilňujú zvuk, miesto toho, aby ho robili jasnejším. Typické zhoršovanie v zmyslových receptoroch vnútorného ucha vedie k skresľovaniu zvuku, nech prichádza z akokoľvek sofistikovaného, v súčasnosti dostupného, načúvacieho zariadenia.
Britský vedec Markys Cain vyvinul s kolegami prototyp, ktorý pozostáva zo štyroch tyčinkovitých útvarov, ktoré účinkom zvuku vibrujú. Každý z nich je pokrytý blanou z piezoelektrického materiálu (teda takého, ktorý aj na malú zmenu tlaku reaguje merateľným nárastom napätia). Prispôsobovaním dĺžky a polomeru týchto súčiastok výskumníci naladili každý z nich pre vibráciu v inom, úzkom rozsahu frekvencií. Akonáhle zvuk rozvibruje častice, ohybom piezoelektrického materiálu sa vyvolá malé napätie. To sa prenáša priamo do hlavného nervu ušného slimáka. Na rozdiel od konvenčných implantátov nepotrebuje táto novinka vonkajší zdroj energie.
Prototyp má v súčasnosti asi dva štvorcové centimetre. Jeho tvorcovia sa už spojili s odborníkmi na nanotechnológie, aby vytvorili verziu, ktorá sa zmestí do ucha. Bude musieť obsahovať desať kmitajúcich súčiastok na interpretáciu reči a dvadsať alebo viac na hudbu. Zatiaľ sa nepodarilo dostatočne zmenšiť súčiastky tak, aby zostala zachovaná ich schopnosť kmitať pri počuteľných frekvenciách.
Na komerčné prevedenie implantátu si teda ešte aspoň desať rokov počkáme. Keď však bude hotové, načúvacie prístroje dajú človeku kontrolu nad frekvenciami, ktoré človek počuje. Dokonca aj v preplnenej miestnosti umožnia naladiť sa na individuálny rozhovor a odfiltrovať rušivé vnemy z pozadia.
(nik)