DVAJA AMERICKÍ ASTRONAUTI NAVRHLI, AKO ČELIŤ PRÍPADNEJ ZRÁŽKE S VESMÍRNYM TELESOM, POHYBUJÚCIM SA NA KOLÍZNOM KURZE SO ZEMOU

Našu civilizáciu raz zachráni gravitačný traktor

Nová metóda, ako predísť kozmickej katastrofe, ráta s technológiami, ktoré sú už k dispozícii. Treba však, aby sme o hrozbe zrážky ...

Umelecká vízia navrhovaného kozmického traktora, vznášajúceho sa nad planétkou, ktorú ťahom svojej gravitácie odkláňa z kolízneho kurzu so Zemou (vidno ju v pozadí vpravo).

Nová metóda, ako predísť kozmickej katastrofe, ráta s technológiami, ktoré sú už k dispozícii. Treba však, aby sme o hrozbe zrážky vesmírneho telesa so Zemou vedeli s čo najväčším predstihom.

Hollywoodska trojica

Čo sa týka katastrofickej zrážky Zeme s menším vesmírnym telesom typu planétky alebo jadra kométy, veci sa majú rovnako ako pri chrípkovej pandémii. Nikto z odborníkov nepochybuje, že k nej dôjde. Otázkou je iba, kedy.

Pri chrípkových pandémiách máme podrobné záznamy epidemiológov. Platí to prinajmenšom pre dvadsiate storočie, vrátane hroznej pandémie španielskej chrípky (1918-1919), ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov. Pri vesmírnych zrážkach je záznam dlhodobejší a siaha hlboko do praveku. Geológovia však o ňom nepochybujú a reálnosť takýchto katastrof nám napokon pripomínajú javy typu takzvaného Tunguzského meteoritu z roku 1908.

Okolnosti vesmírnej zrážky verejnosti vcelku verne priblížila trojica filmových kasových trhákov Asteroid, Drvivý dopad a Armageddon, ktorých reprízy stále obiehajú po bližších aj vzdialenejších televíziách. Tak ako v týchto filmoch, hrozbu si niektoré vlády uvedomujú aj v skutočnosti. Najviac konajú tie v USA a vo Veľkej Británii. Ľudské utrpenie, azda najpôsobivejšie zobrazené v druhom zo spomenutých filmov, by bolo naozaj obrovské.

Všetky dosiaľ zverejnené scenáre však majú svoje "čo keby?", lebo nik nevie, ako by sa teleso zachovalo pri tom či onom deštruktívnom zásahu, čo koniec koncov tiež zachytili spomenuté filmy. Riešenie problému preto vyžaduje "prácu v rukavičkách".

Len jemne, prosím

S vítanou alternatívou pokusov o rozbitie telies na kolíznom kurze, prípadne o ich odklonenie nárazom či tlakom, teraz prišli astronauti Edward Lu a Stanley Love z Johnsonovho kozmického strediska NASA v Houstone (štát Texas, USA). Uverejnili ju v najnovšom čísle časopisu Nature.

Navrhujú koncepciu kozmickej lode, ktorá by mala umožniť pomalú kontrolovanú zmenu dráhy planétky či jadra kométy, ohrozujúcej Zem. A to doslova jej odtiahnutím z kolízneho kurzu. Ako "ťažné lano" by poslúžila gravitácia tejto lode. Tá by sa vznášala blízko telesa s motormi orientovanými tak, aby splodiny z trysiek nezasahovali jeho povrch a teleso veľmi pomaly odťahovala žiadaným smerom.

Takáto metóda odkláňania z kolízneho kurzu nezávisí od vlastností telesa. Už malá planétka s priemerom asi 200 metrov by na povrchu Zeme spôsobila rozsiahle spustošenie. Čím väčšia by bola, tým by bolo rozsiahlejšie. Stalo sa to v geologickej histórii neraz. Vypustiť proti telesu rakety, alebo na ňom umiestniť nálož, by mohlo byť rizikové. Nemuselo by to účinkovať a prípadné menšie kusy, keby sa teleso po takom zásahu rozpadlo, by mohli spôsobiť viac lokálnych spustošení.

Preto sa uvažovalo o tom, že na teleso by dosadla kozmická loď a priamo naň tlačila impulzom motorov, aby ho vychýlila. Pri bežných rozmeroch telesa by celkom postačila asi 20-tonová loď s jadrovo-elektrickým pohonom, akú predpokladá program NASA Prometheus. Bol by to dosť jemný prístup. Lenže ako loď prichytiť k povrchu, ak by vôbec bol pevný? Teleso by malo veľmi slabú vlastnú gravitáciu a planétky i jadrá komét navyše zväčša pomerne rýchlo rotujú, takže impulz by menil smer. Zastavenie či preorientovanie rotácie telesa by bolo palivovo prináročné a prerušované impulzy by nemuseli stačiť.

Gravitácia ako záchranca

Podľa Luovej a Loveovej koncepcie by však loď na telese vôbec nemusela pristávať, čo by všetky tieto komplikácie odstránilo. Vznášajúc sa nad ním, dlhodobo by ho odťahovala potrebným smerom iba účinkami svojej gravitácie. Vertikálnu i horizontálnu polohu by udržiavala ovládaním motorov rozmiestnených na rôznych stranách lode. Loď by stabilizoval dizajn typu akéhosi kyvadla, keď by jej najťažšie zložky "viseli" najbližšie k telesu a motory sa od neho naopak nachádzali ďalej.

Podľa výpočtov by zhruba 20-tonová loď, vznášajúca sa vo výške polovice polomeru telesa, dokázala odtiahnuť dvestometrovú planétku s hustotou dvetisíc kilogramov na meter kubický, ak by trvalo vyvíjala ťažnú silu čosi vyše 1 newtona. Počas jedného roka vznášania sa by loď menila rýchlosť telesa o asi dva milimetre za sekundu. Typickú dvestometrovú planétku by dvadsaťtonový traktor bezpečne odklonil z kolízneho kurzu za rok vtedy, ak by bol nasadený s približne dvadsaťročným predstihom pred zrážkou.

Misia je realizovateľná s dnes navrhovaným stokilowattovým jadrovo-elektrickým pohonom pri celkovej spotrebe asi 4,4 tony paliva. Tá by, pravdaže, rovnomerne rástla s rozmermi telesa, ktoré treba odkloniť. Väčšie teleso by vyžadovalo hmotnejšiu loď, dlhšie vznášanie sa a dlhší predstih. No ak by sa teleso najprv k Zemi priblížilo a zasa vzdialilo, aby zrážka nasledovala až potom, dalo by sa odkloniť pomerne ľahko, keby sa zasiahlo pred najväčším priblížením. Príkladom je zhruba 320-metrová planétka 99942 Apophis, ktorá sa má priblížiť k Zemi na 30-tisíc kilometrov roku 2029 a s pravdepodobnosťou 1:10-tisíc by do nej mohla naraziť roku 2035 alebo 2036.

Zrážku Zeme s planétkou alebo jadrom kométy by tunajší život ako celok prežil. S najväčšou pravdepodobnosťou aj ľudstvo. Otázne je však, či aj civilizácia, ako ju poznáme. Podľa všetkého by prinajmenšom utrpela vážne škody, z ktorých by sa dlho spamätávala. Takže naozaj stojí za úvahu zriadiť systematické monitorovanie vesmírnych hrozieb, najlepšie na orbite.

Spasitelia ľudstva?

Edward Tsang Lu (1963) vyštudoval elektroinžinierstvo na Cornellovej a aplikovanú fyziku na Stanfordovej univerzite. Pracoval vo fyzikálnom výskume, pri pozorovaní Slnka a v astrofyzike. Od roku 1994 je astronautom a zúčastnil sa na dvoch letoch raketoplánu (1997, 2000) a jednom (loďou Sojuz) na Medzinárodnej kozmickej stanici ISS (2003). Na orbite strávil 206 dní, z toho vyše šesť hodín vo voľnom kozme.

Stanley G. Love (1965) vyštudoval fyziku a astronómiu na Kolégiu Harveya Mudda a Washingtonskej univerzite. Astronautom je od roku 1998. Zatiaľ neletel, aktívne pôsobil pri komunikácii s posádkami.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  2. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  3. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  4. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  5. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  6. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  7. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  8. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  10. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 775
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 529
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 532
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 414
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 121
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 165
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 081
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 579
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 088
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 586

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

DOMOV

SME Naživo: Kaliňák vytvoril útvar, ale Zem a Vek vychádzať neprestal

V diskusii SME diskutujú odborníci o propagande.

KOMENTÁRE

Kto porazí Zemana a Babiša alebo hľadanie nádeje v Česku

Čechov čakajú prezidentské aj parlamentné voľby.

Neprehliadnite tiež

Mopslík zmenšoval iné psy. Ukázali najrozsiahlejší strom psích plemien

Do spoločných skupín patria aj psy, ktoré sa na seba vôbec nepodobajú.

Ako sa zo starých fliaš stanú lepšie batérie

Drvené sklo namiesto uhlíka môže byť novým krokom vo vývoji lítiových batérií.

Hacker premenil 2 milióny hardvérov na nefunkčné tehly

Škodlivý kód môže napadnúť aj set-top boxy.

Veľké finále sa začalo. Sonda Cassini sa prvýkrát vnorila medzi prstence a Saturn

Sonda začína finále nabité vedou, nakoniec zhorí ako meteoroid.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop