F.E.A.R. – bojíte sa najlepšej hry súčasnosti?

Predstavte si rozkvitnutú lúku, tiché miesto bez jediného rušivého elementu. Ležíte si vo voňavej tráve, dýchate čerstvý vzduch a so zatvorenými očami nepremýšľate nad ničím, len relaxujete. Zrazu obloha sčernie, na tvár vám dopadajú krvavé kvapky dažďa a

začína peklo.

Rozčarovaný pohľad prestáva vnímať ten posvätný okamih príliš optimistickej vízie a stekajúca červená tekutina podivnej chuti pôsobí horšie, než ľadová sprcha. Tráva okolo vás akoby lusknutím neviditeľnej božej ruky vädne, vo vzduchu cítite nenávisť, niečo zlé, veľmi zlé je nablízku a vy prepadáte depresii – premohol vás. Vedeli ste, že ho máte očakávať, no nikdy ste neverili v jeho skutočný príchod. A teraz si prišiel po vás, jeho chladné ruky sa vám zozadu pritlačia na hrdlo, pevný stisk prerušujúci prívod kyslíka do mozgu sú tým posledným momentom, ktorý si pamätáte. Dostal vás. Premohol vás STRACH.

Lístie pomaly opadáva zo stromov, rovnako padajú k zemi telá bez života. Chrabrí bojovníci špeciálnej jednotky vbehli nepripravení do náručia nevyspytateľného osudu, ktorý sa s nimi nemaznal. Niektoré veci si jednoducho nedokážeme vysvetliť. Ako už nie raz sa experiment vymkol spod kontroly a musí zakročiť špeciálne komando, ktoré sa postupne preriedi a zostáva osamotený hrdina bojujúci za vznešené ideály. Lenže tentoraz to nie je typický boj proti nastúpenému vojsku, odhodlaným žoldnierom, ochotných položiť svoj bezcenný život za absurdné plány na ovládnutie čohokoľvek, najlepšie však celučičkého svetu i s priľahlými planétami. Tentoraz totiž nebojujeme len s viditeľným nepriateľom, ale čelíme i na city brnkajúcemu napätiu. O novom projekte Monolithu ste toho čítali, počuli, videli a dokonca aj hrali (SP demo a MP demo) už dosť. Sklamania z hier zažívam takmer denne a až na pár výnimiek (neskutočne impozantný Fahrenheit) sa brodíme bahnom opakujúcich sa myšlienok a postupov, pričom nás do kolien dostane maximálne tak spracovania. F.E.A.R. môžeme zaškatuľkovať ako typickú strieľačku a ak sa ju nebudete snažiť náležite vychutnať, užiť si ju – prebehnete hrou, oceníte výbornú grafiku, skvelú fyziku, inteligentných nepriateľov a fajn vychytávky s občasnými bu-bu symptómami. 

         

Stovky prejdených úrovní vytvoria v každom skúsenom hráčovi akúsi bariéru, ktorá pri najmenšom zaváhaní uzatvorí oázu hráčovho maximálneho uspokojenia a nechá celý akt zábavy pred dverami skutočnej hrateľnosti. Áno, hráte sa, ale neprežívate to. O hororovom kontexte FEARu sa vedelo dávno dopredu. Vedelo sa o šialenom mužovi menom Paxton Fettel, ktorému slúžia oddaní, chorým mozgom ovládaní vojaci, ochotní položiť pre jeho krvavé chúťky život. Primárny cieľ chytiť tohto zloducha by na kvalitný dej určite nestačil a slaboduchá honba za potrestaním zla je o niečom úplne inom. V rýchlom slede pociťuje nováčik v špeciálnej jednotke First Encounter Assault Recon dotyky tvrdej reality, náhlych spomienok a flashbackov, striedajúcich sa s budúcnosťou alebo možnou alternatívnou prítomnosťou. Prečo to vlastne Fettel robí, akú úlohu vôbec zohráva v tejto mašinérii hráč, prečo sa v mysli vynárajú podivné myšlienky na minulosť, temnú minulosť, ktorá nepatrí do repertoáru kladného hrdinu. Lenže koho sú to vlastne spomienky? Prečo sa vo víziách objavuje tajomné dievčatko Alma, so smiechom vykonávajúce krvavé orgie? Ak sa z plameňov vynorí tieň malej postavy, ak zrazu zapraská svetlo a tesne pred vami, na konci tmavej chodby, uvidíte bežiace dieťa priamo k vám – vtedy pochopíte, že možno nič nemusí byť tak ako vám káže rozum.

Ako som už spomínal, F.E.A.R. je first person shooter, čiže strieľačka z vlastného pohľadu. Samotné súboje nemajú chybu vďaka výbornej umelej inteligencii, ale o tom nižšie. Zaujímavo pôsobí efekt strachu, podľa mojej skromnej osôbky, zakomponovaný viac než efektívne. Doom 3 sa snažil pokoriť hráčov pud sebazáchovy (pokým ste nehrali v noci a so slúchadlami na ušiach, môžete nadávať na D3 koľko len chcete, hranie ste si vôbec neužili) náhlym objavovaním nepriateľa v tmavých chodbách. Ono to funguje, ale len istú dobu, neskôr nastúpi otupenie zmyslov a očakávanie ďalšej strašidelnej scény dokážeme predvídať. F.E.A.R. na to ide úplne inak a inšpiroval sa japonskými horormi. Úprimne, americká brečka, prezentujúca strach vyvražďovaním tínejdžerov je pre mňa až tak nechutná dávka patosu a tragickosti, že si skôr uprdnem pri tichu pred búrkou. Japonská kultúra na to ide totiž svojsky a myslím, že úspešne. Vyvolanie strachu totiž vôbec nezáleží na veľkosti noža, ktorým zahalená postava šermuje vzduchom, nezáleží ani na poprsí blondínky v hlavnej úlohe – základ tvorí prostredie, okolie, alebo ak chcete kulisy.

Skúste ísť niekedy sami tmavou uličkou, najlepšie lesom. Nič a ani nikto vo vašom okolí nie je, ale tma pôsobí jednoducho tajomne. I keby ste mali tisíc sviečok pod nosom, dorazilo by vás ticho. Počujete to nepríjemné ticho, tep sa vám zrýchľuje, až zatajíte dych a nevnímate nič naokolo. V ušiach počujete pískanie a tentoraz by stačilo puknutie tej najmenšej vetvičky a nervy by ste mali v kýbli. V týchto dňoch prichádza do kín americká verzia šikmookého trháku Temná Voda. Nevidel som ho a ani nechcem. Pôvodná tvorba má totiž svoje čaro, ktoré sa vytráca hollywoodskou pozlátkou. Kto videl tečúcu vodu po stenách v origináli, zažíva ešte dodnes nočné mory z ukážok, v ktorých nevytečie ani kvapka krvi, iba sa na zlomok sekundy stane niečo nezvyčajné – atmosféra hustá ako para v hrnci a adrenalín srší z každého vášho póru na tele. A presne tento štýl prevzal Monolith, vzal si inšpiráciu z Kruhu (videl som dokonca aj dvojku a neverili by ste ako dokáže tak skvelá predloha padnúť na dno) a umne strieda momenty strieľačkoidné s chvíľami napínavými. Nemusí sa nič stať, len sa túlate prázdnymi chodbami, matne osvetlenými priestormi a vy cítite a dokonca i viete, že sa niečo stane, ale i tak vás to vyľaká, prípadne sa napätie „iba“ stupňuje. V momentoch, kedy vám nervy už začínajú praskať, si poviete, že toho bolo už akurát dosť a neviem ako to v Monolithe spravili, ale PRESNE v tej chvíli odhadzujete myš niekam do kúta a v mojom prípade sa tichým a spiacim domom ozval neľudský pazvuk – z môjho hrdla. Teraz mi to pripadá vtipné, avšak zažiť ešte raz scénu, pri ktorej sa zrazu niečo vynorí...

Klasická strieľačka s vojačikmi si žiada tradičný arzenál a hoc tu nájdete aj nekonzervatívne zbrane typu raketomet, či penetrator (ak chcete vystreľovač klincov). Mne osobne však viac vyhovoval klasický balík brokovnice, samopalu alebo poloautomatickej pušky. Musím zdôrazniť, že žiadna so zbraní nie je vyložene slabá a užijete si i so sekundárnymi údermi pažbou. V niektorých ukážkach ste zazreli i kopance alebo údery päsťou a nejeden z vás sa istotne pousmial; veď načo sa trápiť slabučkými údermi, no nie? Teraz sa k slovu dostáva spomalenie času, prípadne moderne nazývaný bullet-time. Táto serepetička sa začína objavovať stále vo väčšom množstve titulov, avšak jej kvalitné prevedenie bolo doménou Max Payna. F.E.A.R. pohodlne prekračuje túto bariéru a názorne predvádza atmosférou nabité a hlavne efektné súboje.

Opisnú časť by som mohol veselo ukončiť a rovnako nechávam za svojim chrbtom hlasy, smutne konštatujúce, že som sa znovu len nekonkrétne vykecával. Išlo mi len o jedno. F.E.A.R. má výbornú, napätú atmosféru, ktorá bola doposiaľ v FPSkách tabu. 

          

GRAFIKA 9 / 10
Spracovanie na vysokej úrovni. Nikto nečakal viac a ani menej. Nádherné obrázky s dokonalou grafikou si však užijú len hráči, vlastniaci  drahšie železo. Hru spustíte aj na uvedenej minimálnej konfigurácii, no nečakajte vizuálne orgie. Stačí však čo i len raz zhliadnuť výborné tiene, vrhajúce na strhanú hráčovu myseľ ešte väčší pocit neistoty. Stačí, ak si raz vychutnáte perfektne nasvietené textúry a časticové efekty. Práve tieto momenty temer v každom vyvolajú známu zombie myšlienku – I want it. Predajcovia hardvéru si mädlia spokojne ruky a my tiež – F.E.A.R. totiž patrí do kolónky gamesiek, kvôli ktorým sa oplatí zaloviť trochu hlbšie do vrecka.

Už zo samotného názvu hry, je jasné, že i grafike dominuje strach. Pardon, STRACH. Nečakajte veselé, teplé farbičky, slnečnú oblohu a osvetlené kancelárie. Temné okolie totiž nedominuje len v hre, ale pri zhasnutom svetle sa zakráda i do vašich izbičiek. Dizajn úrovní je potrebný brať s triezvou hlavou. Monolith sa snažil vytvoriť skutočné prostredie a je síce pravdou, že nadprirodzené exteriéry vedia spraviť divy, tentoraz sa poprechádzate len po miestach, kam vaša noha môže najbližšiu chvíľu vstúpiť. Je to klad už len preto, lebo to vyzerá reálne a kacírska myšlienka, že sa niečo také môže stať, je o to zaujímavejšia. Lenže nie všetko musí byť dokonalé. Po čase môže nastať otupenie s takmer rovnakých priestorov. Je to pravda, avšak monotónnosť behom sekundy prekryje omámenie ďalším súbojom, či nepríjemným (z hľadiska nervovej sústavy) flashbackom.

Modely postáv sú výborné, zamrzieť môže len menšia rôznorodosť nepriateľov. Ono však treba vziať do úvahy vážnu skutočnosť – vojaci majú predsa všetci rovnaký šat a pochybujem, že by sa niekto odhodlal k strakatým farbám štýlu Serious Sam 2. Zopár slov sa oplatí vyplatí vypustiť kvôli animáciám. Protivníci sa pohybuje tak ako im to prikázala matička príroda a ak spomalíte čas, vezmete do rúk brokovnicu, môžete sa kochať nádherne odlietajúcimi telami, amputáciami hlavy od tela (áno, vy moje krvavé beštie, je tu i možnosť zahrania si futbalu) a chuchvalce krvi farbia okolité predmety. Nie je to pre malé deti, to vopred varujem, dadaistické koláže, vytvorené červenými krvinkami, zdobia nejednu miestnosť a vaša postavička rozhodne nepatrí medzi kvalitné upratovačky – zanecháva po sebe ešte väčší bordel. Hŕbami tiel sa nebudete brodiť vďaka ich miznutiu, to je však už zbytočné rýpanie.

INTERFACE 9 / 10

Na ovládaní sa toho nedá príliš veľa zmrviť. Pohyb plus vykúkanie spoza stien, alternatívny útok alebo spomalenie je plne konfigurovateľné. Nemám žiadne námietky k všetkým možným ukazovateľom (zdravie, brnenie, bullet-time, munícia...), všetko je jasné a prehľadné. V niektorým momentoch mi chýbala mapa a hoci sa tu brutálne zablúdiť nedá, chvíle tápania sa vyskytli neraz. Berte to ako subjektívne mrmlanie, niečo predsa na ovládaní nájsť musím, keďže tu máme i možnosť navolenie priority zbraní. Znamená to jednoduchú vec – po minutí munície sa automaticky presunie do vašich rúk zbraň, ktorá má najvyššiu prioritu. Všetko ostatné je v poriadku.

HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Doom 3 ma bavil, Half-Life 2 bola fajn hra, ale čo sa týka (nielen) hrateľnosti, F.E.A.R. necháva oboch horúcich kandidátov za sebou. K príbehu tvorcovia pristúpili s maximálnym úsilím - vytvoriť filmovú atmosféru. Nejde to len tak, nabúchať za sebou strašidelné scénky, okoreniť ich prestrelkami, celé to vyhodiť a tváriť sa ako majstri sveta. Spomínaná kvalita tkvie v dômyselnom namiešaní týchto dvoch prvkov. Strach vyvolávajúce scény som sa snažil popísať pred hodnotiacou časťou a prezradzovať momenty, pri ktorých som takmer pustil do gatí... no neviem, neviem, o tú radosť vás nemôžem predsa pripraviť. Za desiatky hutných scén spomeniem iba neustále „hlasy v hlave“, informujúce o vašom nezmyselnom snažení, o tom, že všetci si zaslúžia zomrieť a hráčova snaha je úplne zbytočná, pretože tu ide o niečo viac. Jedno z kopy interaktívnych objavení Almy mi zrejme zostene navždy vryté v pamäti. V pohode som prežil (hahaha – pozn. svedomie) zjavenie a prebehnutia tajomných postáv, zhasínajúcich svetiel, lenže od tejto chvíle sa vždy, VŽDY pozriem za chrbát pred lezením na rebrík. Keď sa hrdina otočil a ja som hľadel do tváre Almy, úplne som zbledol, začal inštinktívne cúvať, myš pustil a okamžite vypol počítač. Aj ja mám len jedny nervy na tie to bol riadny útok. Chcel by som vám rozpovedať ešte mnoho, ale podobné prekvapenie tvoria srdce hry. Ak si ich chcete užiť, okamžite vypnite svetlá. Áno, myslím aj tú najmenšiu lampičku niekde v kúte, inak prídete o skutočnú podstatu STRACHU. 

          

To by sme mali z krku hororové scénky a ja som len rád, pretože i teraz mi z nich naskakuje husia koža a skôr než kliknem na ikonku F.E.A.R., napíšem radšej závet. Istota je istota, ak ma náhodou klepne, nech si okrem rodičov (životná poistka) užije i niekto iný. Okrem prechádzania tmavým a tichým komplexom sa nebudete vedieť nabažiť ani prestreliek. Súboje sú nádherné a nedokážem ich k ničomu prirovnať. Samozrejme to súvisí s „vychcanosťou“ jednotiek, ale každý boj je zaujímavý a má grády. Musíte premýšľať nad každým ďalším krokom, no postreh nestačí. Správne načasovanie vytvorí dokonale krvavú symfóniu s bravúrnym vyvrcholením v podobe červenej maľovky. Vbehnem do miestnosti, spomalím čas a prekvapím tak nič netušiacu jednotku, pomaly presúvajúcu hlaveň mojim smerom. Brokovnica začína spievať svoju melódiu a učí najbližšiu osobu lietať. Jeho kamarát pociťuje tvrdosť pažby a tretiemu už nik nevráti rozbité zuby mojou podrážkou... a ani život, ale to je už teraz jedno. Ach, neoplatí sa kecať, toto treba zažiť!

MULTIPLAYER
Žiaľbohu nebol predmetom testovania. Ak sa naskytne možnosť ohodnotenia krvavého šialenstva v spoločnosti iných druhov, bude tak vykonané a vy sa dočkáte ďalších temným písmeniek na čiernom pergamene monitoru.

ZVUKOVÉ EFEKTY 10 / 10
Streľba zo zbraní super. Kroky, rinčanie skla, praskanie alebo výbuchy – super. Dabing všetkých aktérov – bezkonkurenčný. Takto vám to zrejme stačiť nebude, ale máločo ma presvedčí dať maximálne hodnotenie zvukovým efektom. Zachytená autentickosť je impulzom k pôsobivej atmosfére. F.E.A.R. to všetko má a ja si nedokážem predstaviť iný chrapľavý, sarkastický hlas k Fettelovi, neviem, či by sa hodil iný k hlasom za vysielačkou alebo k nepriateľským vojakom. Áno, aj vaši protivníci medzi sebou komunikujú a dávajú do toho všetko, pričom je cítiť, kedy sa začínajú obávať o svoju existenciu a v hlase badáte strach a paniku! Go Monolith, go!

HUDBA 8 / 10

Na muziku v hrách mám veľké požiadavky, pretože ju radím na prvé priečky vo vytvorení pocitu, že ste priamo v dianí. Hudbička vo F.E.A.R. neznie stále a je poskladaná z viacerých jednoduchých elementov, ktoré sa občas strácajú a niekedy vystupujú s razanciou buldoga vpred. Kvalitné spracovanie, no počúvať tento soundtrack niekde osamote – zrejme sa zbláznim, navlečiem na krk slučku a spravím mnohým radosť. Je to super, ale hudobník sa v niektorých momentoch začal strácať a náročnosť niektorých melódií viac ruší, než nabudzuje. Pre istotu zopakujem, že len niektorých, inak je hudba výborná.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 10 / 10
Väčšina z nás chrochtala blahom pri kolektívnej umelej inteligencii protivníkov vo Far Cry. Nebudem vám brať ilúzie, ono tam boli panáčikovia vcelku múdri, ale ak ostal jeden osamotený, bol vopred odpísaný. Práve teraz môže pokojne nastúpiť na scénu F.E.A.R., ktorý bravúrne zvláda nielen AI skupinky, ale i každého vojačika. Pri väčšom množstve sa nik nepletie druhému do cesty, vykrývajú priestor a strategicky sa rozmiestňujú. Ako vo Far Cry. Lenže tu nebude žiadny vojak čakať, kým vykuknete spoza rohu a vystrelíte mu mozog na menšiu prechádzku. Aj ten najväčší ťulpas totiž vie, že rana do palice sa rovná smrť a snaží sa ujsť, prípadne brániť v úkryte. Systém „otvorím dvere-vbehnem dnu s prstom na spúšti-enemies padajú k zemi ako v Horúcich Výstreloch-odfúknem dym z hlavne-spravím si ďalšie zárezy“, jednoducho nefunguje. A aby ste boli ešte viac v obraze, zabudnite na skripty a nalinkované situácie typu prejdem neviditeľnou hranicou a napravo sa objaví svorka nadržaných nepriateľov. Oni sa vedia preskupovať, oni spolupracujú, oni vás počujú i vidia (napr. svetlo z vašej baterky). Vrcholom všetkého je veliaci čaty, dávajúci príkazy podriadeným. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby ste všetky slová nepočuli. Nikomu v tíme nerobí problém nájsť si cestu k vám inou chodbou a srabácky vám napumpovať smrteľnú dávku olova zozadu. Zaručujem vám, že komunikáciu medzi nepriateľmi budete registrovať a niektoré príkazy si zapamätáte, pretože vám nie raz zachránia virtuálny život. Tie sofistikované mozgy sa radia medzi sebou (ste tam a tam, choďte na neho z tej a tej strany), dokážu volať o pomoc a posily alebo jednoducho navrhnú inú taktiku. Wooow.

S tým samozrejme súvisí aj vyššia náročnosť, ale od toho tu je predsa voľba obtiažnosti. Lenže spraviť z protivníkov tupé stádo volov, by bolo pri F.E.A.R. neskutočným hriechom (porovnateľným s hraním za svetla), pretože práve v dramatických momentoch sa ukáže skúsenosť a prefíkanosť hráča, ktorý UVAŽUJE a dokáže efektívne zareagovať na vzniknutú situáciu. Aby to nebolo až také ťažké, zbierate lekárničky, nachádzate striekačky, trvalo zvyšujúce maximálnu hodnotu zdravia a nechýba ani rýchle uloženie pozície. Všetko sa to dá zvládnuť, len je potrebné si uvedomiť dôležitú vec, dokonale zamietajúcu „hurá systém“. Treba najprv myslieť, až potom jednať. S možnosťou spomalenia času to je všetko jednoduchšie a hoc niektorí recenzenti frflali na jeho príliš rýchle dobíjanie (cca 10-15 sekúnd), ja to beriem ako klad. Jednak sú prestrelky v jeho prítomnosti úžasné nielen na pohľad, ale i pohladením na duší a jednak ide o zaujímavé strategické spestrenie. 

          

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Veľmi rád by som dal F.E.A.R.u plný počet a zbožne sa mu klaňal. Až na absenciu mapy a zopár (krátkych) momentov opakovania, by si to aj zaslúžil. Jednoznačne však musím každému F.E.A.R. odporučiť. Niekomu sa to nezdá, ale hitovka od Monolithu ukazuje hernej obci novú cestu za zážitkom z akčného hrania. Je to strhujúce, je to podmanivé a vy si to môžete vychutnať (vďaka CD Projektu) s českými titulkami a bonusmi v DVD verzii. Zabudnite na Dooma a zabudnite na Halfa (na Stalkera ste už istotne zabudli, všakže). Prichádza totiž nový kráľ, ktorý si FPS žezlo rozhodne zaslúži. Blížia sa Vianoce a bolo by pekné, keby ste vzdali vďaku tvorcom hry – tento sviatok je len raz do roka a titulov ako F.E.A.R. sa urodí rovnaké množstvo. Pre mňa osobne jedna z najlepších hier.

DRUHÁ STRANA MINCE 10 / 10
Pre kľud v duši a snáď ma Alma prestane konečne mátať v snoch.

P.S.: Ak ste dostali na STRACH chuť, skúste šťastie v našej súťaži.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

SVET

Ugandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Matovič hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

Neprehliadnite tiež

Ako legálne pozerať Hru o tróny bez káblovky cez web

Predplatné stojí necelých 10 eur za mesiac a dostanete prístup k ďalším seriálom a filmom.

OBJEKTÍV

Vlezie medzi sutiny aj do tela. Nový robot sa pohybuje ako vinič

Mäkký robot pomôže pri záchranárskych prácach či v medicíne.

Vedci opravili fyziku, protón je v skutočnosti ešte ľahší

Meranie je trikrát presnejšie ako doterajšie výsledky.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 630
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 4 843
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 171
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 813
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 488
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 078
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 803
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 574
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 121
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 660