SME

Sopky brzdia stúpanie oceánov

Trojica austrálskych bádateľov preukázala významný vplyv sopečných výbuchov na výšku hladiny a tepelný obsah oceánov.

Sopka Pinatubo na Filipínach v roku 1991 vychrlila do atmosféry množstvo aerosolov. FOTO - EPA

Globálnym otepľovaním sa čoraz viac topia ľadovce. Horské vo vnútrozemí obývaných kontinentov aj ľadovcové štíty v Antarktíde a Arktíde. Hoci v dvoch posledne menovaných oblastiach trend nie je jednoznačný - na pobrežiach a v nižšie položených oblastiach sa tam ľadovce topia, hlbšie a vyššie v ich vnútri však ľad hrubne.

Topenie ľadovcov prispieva k stúpaniu hladín morí a oceánov. Zatiaľ zanedbateľne, o niekoľko centimetrov, ale potenciálne je to hrozivý jav pre mnohé pobrežné či ostrovné krajiny. Úplné roztopenie ľadovcových štítov Antarktídy a Grónska by zdvihlo oceánske hladiny asi o 70 metrov.

John Church a Neil White z Oddelenia morského a atmosférického výskumu CSIRO (austrálska obdoba našej SAV) a Kooperatívneho strediska pre výskum klímy a ekosystémov Antarktídy v tasmánskom Hobarte teraz s Juliou Arblasterovou z NCAR (USA) a Úradu pre meteorologický výskum v Melbourne zanalyzovali dôsledky výbuchu sopiek na stúpanie hladiny (primárne príčiny: zohrievanie z globálneho otepľovania i prísun vody z ľadovcov) a vyparovanie morskej vody. Výsledky uverejnili v Nature.

Sopky chrlia do atmosféry aerosolové častice, ktoré rozptyľujú slnečné žiarenie a rýchlo ochladzujú atmosféru, čím znižujú objem zrážok, ale aj ochladzujú oceány. Porovnanie ich tepelného obsahu v kontexte modelových simulácií klímy ukázalo, že nedávne veľké sopečné výbuchy (Agung v Indonézii - 1963, El Chichón v Mexiku - 1982 a Pinatubo na Filipínach - 1991) oceány silne ochladili a spomalili stúpanie hladín. Pre roky 1950-2000 sa nameralo priemerne 1,8 milimetra ročne, no pre 1993-2000 až tri milimetre ročne.

V rámci desaťročí však hladiny oscilujú. Konkrétne Pinatubo do roka znížila hladinu o päť milimetrov, ktorá potom zhruba desaťročie stúpala o 0,5 milimetra ročne. V troch rokoch po jej výbuchu klesalo vyparovanie morskej vody až o 0,1 milimetra denne, čo odráža vtedajší pokles zrážok na kontinentoch. Doznievanie následkov výbuchu Pinatubo spolovice vysvetľuje aktuálne väčšie stúpanie hladiny. Za druhou polovicou je zrýchľujúce sa otepľovanie. (urb)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu