SME
Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Nové neuróny obmedzujú chuť do jedla

Postup, ktorý stimuluje rast nových neurónov u myší, možno v budúcnosti prispeje k zníženiu nadváhy u ľudí. S touto zaujímavou myšlienkou prišiel Jeffrey Flier a jeho tím z Harvardskej lekárskej fakulty v Bostone.

Tento muž neodolal sladkosti, aj keď ju mal radšej odmietnuť. Myši z Harvardu to dokázali, ale až po tom, čo im v hypotalame vyrástli nové neuróny po injekcii ciliárneho neurotropného faktoru. FOTO - AP

Osud zrodu netradičnej myšlienky je zaujímavý. Inšpirovali ho nečakané vedľajšie účinky lieku Axokine, určeného pôvodne na liečbu ALS (degeneratívnej choroby motorických neurónov, na ktorú trpí napríklad vedec Stephen Hawking). Axokine, ktorý stimuloval rast nových neurónov, síce nezlepšil pohyblivosť pacientov s ALS, tí však pri skúškach stratili chuť do jedla. Spoločnosť, ktorá liek neúspešne skúšala, ho nakoniec stiahla, bostonských vedcov však napadlo, že rovnaký mechanizmus preprogramovania chuti do jedla, aký mal Axokine, by sa dal využiť.

Vstrekli myšiam do mozgu ciliárny neurotropný faktor (CNTF), ktorý tiež stimuluje rast nových nervových buniek. Namierili ho priamo na hypotalamus, ktorý ovplyvňuje chuť do jedla (u myší aj u ľudí). Okrem toho myši dostali aj inú látku (BrdU), ktorá dokáže označiť novosformované neuróny tak, aby ich odlíšila od starých.

Vedci potom kŕmili myši stravou a` la MacDonald, bohatou najmä na tuky a cukry. Myši, ktoré dostali injekciu s CNTF, napriek prídelu kalórií stratili v prvých dvoch týždňoch pokusu 16 percent hmotnosti a počas ďalších troch týždňov už nepriberali.

Po pokuse sa vedci pozreli do myších mozgov. Zistili, že tie, ktoré dostali CNTF, mali v hypotalame v porovnaní s kontrolnou skupinou päťkrát viac nových neurónov, označených s pomocou BrdU. Zatiaľ nie je jasné, ako to súvisí s chudnutím. Možno, že nové mozgové bunky sú citlivejšie na hormón leptín, ktorý reguluje apetít. O spojení medzi leptínom, rastom mozgu a chuťou do jedla sa vedelo už predtým, vedci sa však nazdávali, že je geneticky dané a nemožno ho počas života meniť.

Schopnosť znižovať chuť do jedla nedávno objavili škótski vedci aj u jednej zo zložiek marihuany. Ide o THCV (tetrahydrokannabivarin), ktorý pôsobí na tie isté mozgové receptory ako známejší THC (tetrahydrokannabinol). Väčšinou je však THCV v marihuane menej, preto fajčiari "trávy" poznajú skôr opačný efekt: majú chuť zjesť všetko, čo im príde pod ruku.

(ač)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.

Dobré ráno

Dobré ráno: Raz si pamätá, raz nie. Čo priznala Jankovská?

Vo výpovedi spomína aj Roberta Fica.

Katarína Knechtová vydala nový album Svety.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aj volič ĽSNS je občan

Vláda nenechala priestor na zákonné protesty.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.