y žiadneho oponenta - okrem samotných Spojených štátov, ktoré majú stále nad internetom absolútnu kontrolu.
Dohľad nad internetom má byť jednou z tém veľkého summitu OSN o informačnej spoločnosti v novembri v Tunisku. Prípravné delegácie v Ženeve však pred pár dňami nedokázali dospieť ku kompromisu, pretože Spojené štáty debatu o zmene terajšieho stavu odmietli.
Európska únia navrhla "nový model spolupráce", v ktorom by boli do správy internetu zaangažované aj iné vlády než americká. Predstaviteľ americkej administratívy David Gross to označil za "šokujúcu a závažnú zmenu pozície EÚ". Európsky návrh podľa Grossa naznačuje "historický posun v pohľade na reguláciu internetu, posun od regulácie súkromným sektorom k vládnej kontrole zhora nadol". Kľúčové servery internetu má pritom dnes v rukách organizácia ICANN, ktorá vystupuje nezávisle, ale právne je podriadená americkému ministerstvu obchodu.
Najhlasnejšie zmenu tohto stavu žiadajú rozvojové krajiny vrátane štátov s autoritatívnymi režimami ako Irán. Brazílska delegácia zhrnula ich výhrady dvoma slovami: "absencia legitimity". "V digitálnom svete platí, že jediný národ rozhoduje za všetkých," vyhlásili Brazílčania.
Spojené štáty naproti tomu zopakovali, že neodovzdajú moc do rúk žiadneho orgánu pozostávajúceho zo zástupcov iných vlád. Internet totiž považujú za dôležitú súčasť vlastnej infraštruktúry. Prechod internetu pod správu OSN by navyše podľa Američanov priniesol len obrovské zbyrokratizovanie počítačovej siete.
V roku 1998 americká vláda oficiálne prisľúbila, že do septembra 2006 sa ICANN stane nezávislou organizáciou a ministerstvo obchodu nad ním stratí kontrolu. Zástupca vlády Georgea W. Busha však v júli vyhlásil, že tento záväzok nebude dodržaný a Američania si priamy štátny dozor nad internetom ponechajú v záujme "zachovania jeho bezpečnosti a stability".