Falcon 4.0: Allied Force - nový let starého sokola

Keď sa koncom minulého storočia spoločnosť Micropose rozhodla povzniesť populárny Falcon, prostredníctvom verzie 4.0, do výšin absolútnej dokonalosti a vytvoriť najlepší letecký simulátor všetkých čias, iste netušila, že si tým nechtiac viaže slučku okolo krku. Aj keď sa ho v priebehu nasledujúcich troch rokov predalo viac než pol milióna kusov, čiže číslo, za ktoré v tomto veľmi špecifickom segmente získavate minimálne platinovú platňu, k dokonalosti bolo stále ďaleko a zisky z predaja stále nepokrývali ani len pôvodné náklady na vývoj.

Micropose dal nakoniec svojmu snu zbohom a zverejnil zdrojový kód. Netrvalo dlho a na zaplátavaní všemožných dier pracovali (okrem veľkého množstva jednotlivcov) hneď dve veľké skupiny hrou nadšených patcherov. F4 pomaly začal napĺňať svoj potenciál a pojmu hardcore dodal ďalšiu tvrdosť. Celá vývojová anabáza skončila len pár rokov dozadu, keď sa obe skupiny spojili a vydali finálny Super Pack 4. Zatiaľ k poslednému, tentoraz už ale čisto komerčnému, návratu k tejto téme došlo pred nedávnom, keď spojili svoje sily Lead Pursuit a Graphsim Ent., pričom nimi „faceliftovaný“ Falcon 4.0 pristál na pultoch s podtitulom Allied Force (AF).

Práve pred tridsiatimi rokmi porazil bielo-oranžový a v mnohých ohľadoch odvážne navrhnutý prototyp YF-16 Condor svojho konkurenta YF-17 Cobra* v súťaži o nový ľahký stíhací letún, ktorý mal v USAF nahradiť stroje stovkovej série a vyčariť vrásky na tvárach pilotov MiGov 21 a 23. Ten rok oslavovali v texaskom Forth Worthe, sídle zbrojárskeho koncernu General Dynamics, hneď dvakrát. Nimi vyvíjaný F-16A, ktorému bolo neskôr oficiálne pridelené menej holohlavé, ale o to dravšie znejúce bojové meno Fighting Falcon, sa rozhodli zaradiť do výzbroje aj prví (a rozhodne nie poslední) zahraniční užívatelia – Belgicko, Dánsko, Holandsko a Nórsko. „Áčko“ sa honosilo viacerými primátmi. Išlo o prvé sériovo vyrábané lietadlo využívajúce technológiu Fly by Wire (odtiaľ prezývka Electric Jet), ktorá spolu s aerodynamickou a (zámerne) prirodzene nestabilnou koncepciou, vytvárali na tú dobu fenomenálne manévrovacie schopnosti, vedúce k inému nicku – Viper. Obrovský pokrok nastal aj v ergonometrii kokpitu - 45° sklon sedačky umožňoval pilotovi lepšie znášať preťaženia, naplno sa v ňom uplatnila koncepcia HOTAS, pred pilotom sa objavil HUD, atď. Postupným vývojom sa z jednoúčelového stíhacieho stroja 3. generácie stalo viacúčelové bojové lietadlo s veľmi sofistikovanou avionikou, aj vďaka ktorej sa jeho najnovšia verzia Desert Falcon zaraďuje o generáciu a pol vyššie. To všetko ale už pod taktovkou kalifornskej korporácie Lockheed Martin.

Práve všestrannosť novších verzií skutočného Falcona, ktorý dokáže rovnako účinne viesť boj proti vzdušným, pozemným, ale aj námorným cieľom, umožnila tvorcom pôvodnej simulácie sústrediť sa na vytvorenie hodnoverného letového modelu „len“ jedného typu a doviesť jeho ovládanie do detailov inde nevidených. I nový F4AF je, rovnako ako jeho predchodca, simom prísne monotématickým a do ruky v ňom dostanete F-16C block 40/42/50/52 a modernizované európske „Áčka“ MLU. Nachádzajú sa tu samozrejme aj iné mašiny, ale z tých vidíte iba exteriér. Tento, najmä pri porovnávaní s konkurenciou, zdanlivý handicap, je vyvážený už zmienenou snahou o čo najvyššiu autenticitu. Snaha o jej dodržanie sa prelína aj jednotlivými kampaňami, ktoré sú (viac než) dynamické. Navyše ku kórejskému bojisku, majúcom základ ešte v F4, pribudlo letecké ťaženie nad Juhosláviou.

GRAFIKA 7 / 10
Už v pôvodnej verzii 4.0 patrila k rozporuplnejším atribútom celej hry. Lead Pursuit vyleštil najhoršie škvrny na povrchu, ale určitá nevyváženosť ostala. Fotorealistické spracovanie „klikateľnej“ 2D palubnej dosky a ovládacích panelov zachádza do takmer absolútnych detailov (zachytávajúcim napr. rozdiely medzi jednotlivými verziami), výborným dojmom pôsobí aj 3D kokpit a „šesnácka“ nevyzerá márne ani pri pohľade zvonka (tu už ale rozdiely vo verziách nenájdete). Obstojným dojmom pôsobí aj časť ostatných lietadiel, no niektoré sa stále tvarovo podobajú svojím predlohám menej než plastikové kity z päťkrát repasovaných foriem predaných niekam na východ, prípadne im chýbajú textúry. Skiny a markingy, najmä ich rozmanitosť, sú celkovo slabšou stránkou. To isté platí aj o zobrazení bojového poškodenia. Naopak vierohodnejšie, oproti pôvodnej verzii, je grafické spracovanie ostatnej bojovej techniky.

Terén je tvorený opakujúcimi sa textúrami, chýbajú na ňom, hlavne počas prízemného letu, hodnoverné detaily, ale tvorí ho mnoho rôznych údolí alebo naopak kopcov a tak sa v ňom dá stále orientovať. Model počasia už síce nie je tak strohý ako predtým, nájde sa aj zopár pekných mrakov, ale veľkou pestrosťou sa nevyznačuje. Ak sa ale zoberie do úvahy, že základ grafického enginu vznikol pred viac než siedmimi rokmi a už vtedy nepatril k absolútnej špičke, hra ani v dnešnej dobe nepôsobí zlým dojmom. Síce neponúka grafickú vymakanosť mladších simov, ale na druhej strane nemá prehnané HW nároky a je veľmi plynulá.

INTERFACE 7 / 10
Graficky síce neohúri ani v menu (rovnako ako úvodné video), ale rozhodne sa v ňom dá nastaviť všetko potrebné, aby ste sa rýchlo pustili do lietania. Joystick je v tomto prípade nevyhnutnosťou a extra plynová páka (a pedály) dobrou investíciou. Aj keď v grafike už Falcon pokrivkáva, v simulácii letového modelu, avionických systémov a ovládacích postupov je stále na špici. Ak teda nechcete podvádzať samých seba znižovaním náročnosti, musíte sa na niekoľko dní/týždňov/rokov ponoriť do tajov viac než 700 stranového manuálu.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
V praxi sa jej hodnotenie môže pohybovať medzi 0 až 5. Všetko závisí od individuálnej zažranosti, chuti obetovať hre mnoho času a energie, znalosti problematiky a... manuálu. Najväčšou devízou simulácie je dynamický charakter kampaní sledujúcich každé bojisko v troch časových obdobiach s odstupom niekoľkých rokov. Pre každé obdobie sú pripravené 3 rôzne kampane, spolu ich teda hra obsahuje 18. Dynamický charakter sa prejavuje aj v tom, že scenár jednotlivých misií nie je pevne daný, možno meniť jej typ, výzbroj, ciele, checkpointy, atď. Výsledkom je, že keď znova hráte tú istú kampaň, jej celkový priebeh je odlišný, pretože všetko so všetkým súvisí - komplexné spracovanie bojiska patrí medzi ďalšie silné devízy AF. K dispozícii sú samozrejme aj tréningové misie, dogfight, instant action, tactical engagement, mission builder, atď.

MULTIPLAYER 7 / 10
Na rozdiel od minulosti funguje, obsahuje dokonca kooperačný mód a pripojiť sa môže naraz 16 hráčov, ktorí si to môžu rozdať v dynamickej (!!!) kampani. Prostredníctvom externých programov sa dá využiť aj vzájomná hlasová komunikácia. Multiplayer síce neumožňuje lietať tesné formácie alá Thunderbirds, na to je stále lepší LOMAC, ale opäť treba zdôrazniť, že (snáď po prvý krát) reálne funguje.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Aj tu hra dokazuje, že ešte stále nepatrí do starého železa. Obzvlášť zvuky v kokpite – rôzne vypínače, Bitchin Betty, rádiokomunikácia, aerodynamický hluk .. skrátka „vrzot“ celého lietadla, sú opäť výborné.

HUDBA 5 / 10
V hre sa jej veľa (našťastie) nenachádza. Ešte celkom obstojný „rockový“ motív je súčasťou už spomenutého (podpriemerného) úvodného videa tvoreného zábermi so zbraňových skúšok a „domácim videom“ od ANG. No nervy píliaci monotónny podmaz v menu núti len k jednému. Okamžitej katapultáži.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA  8 / 10
Podobne ako multiplayer, aj AI patrila medzi achillové päty F4. Teda nie, že by tam nebola, ale stála za pekné ho... houby. Aj teraz sa síce občas zdá, že váš wingman frčí na nejakých „houbách“, nepočúva vaše opakované (často zúfalé) príkazy a vy si musíte nakoniec všetko odbombardovať/zostreliť/umlátiť krídlom sami, pričom váš protivník je naopak občas až príliš fikaný a vymáčkne zo svojej mašiny aj to, čo nezvláda ani teoreticky, ale summa summarum, AI je teraz na veľmi dobrej úrovni, v predchádzajúcej verzii nevidenej. V hre ako je táto, nakoniec aj tak záleží na inteligencii samotného hráča, ktorý sa musí popasovať s jej zložitým ovládaním. Nie každého baví bifľovať sa (realite odpovedajúce) ovládanie multifunkčného radaru, spôsoby odpaľu rozmanitej munície, kooperáciu s AWACS-om, atď., keď inde stačí stlačiť len jeden button. Všetko sa dá samozrejme vyriešiť znížením náročnosti, ale tým Falcon stráca svoje najväčšie čaro – príchuť skutočnosti.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Pokiaľ ste priaznivcami starého Falcona a hardcore lietania vôbec, pričom presné kabínové postupy a manuál sú vašim druhým otčenášom, kľudne si pripočítajte pol, alebo hoci aj celú hviezdičku. Pravdou ale ostáva, že AF vychádza zo simulácie, ktorá je síce v mnohých oblastiach priekopnícka, no rozhodne nie je najmladšia. A občas to vidieť. Každopádne poriadny profesionálny repas urobil svoje, hra je stabilná, vizuálne príťažlivejšia, najhoršie nedostatky boli odstránené a pribudli nové, kvalitne spracované kampane. To všetko len na jednom CD, s priemernými HW požiadavkami a nie zlou cenou. Zdá sa, že podobne ako skutočný, aj počítačový Falcon stále disponuje vývojovým potenciálom, ktorý mu umožňuje, v súlade s jeho bojovým menom, byť stále postrachom mladších súperov často ťažšieho kalibru.

* Nakoniec nesmútil ani porazený Northrop, keďže o pár rokov neskôr podsunul svoju Kobru inej kalifornskej firme - McDonnel Douglas, ktorá ju „prekula“ v poriadneho Sršňa a zvíťazila v súťaži US Navy o nový viacúčelový palubný stíhač. Mimochodom v súčasnosti vyrába jeho najmodernejšiu verziu F–18E Super Hornet aerokozmický gigant Boeing, ktorý pred pár rokmi zhltol MDD. Ale to už je iný príbeh.

Autor: Roman Konečný