Antény, ktorými objavili rádiové žiarenie vesmírneho deutéria. FOTO - MIT/HAYSTACK OBSERVATORY |
Vedci a inžinieri z Haystackského observatória MIT na čele s Alanom Rogersom ako prví objavili stopy deutéria vo vesmírnom rádiovom žiarení. Poslúžila im na to špeciálna sústava anténnych detektorov, veľká asi ako futbalové ihrisko. Objav oznámili v časopise Astrophysical Journal Letters.
Deutérium alebo ťažký vodík (na rozdiel od bežného vodíka má v atómovom jadre popri protóne jeden neutrón) je kľúčom k poznaniu počiatkov vesmíru. Množstvo deutéria totiž zrejme súvisí s množstvom takzvanej tmavej hmoty vo vesmíre, ktorej podstatu nepoznáme, no tvorí väčšinu materiálneho obsahu vesmíru. (Bežné atómy v ňom tvoria iba asi 5 percent hmotnosti, tmavá hmota 25-30 percent, zvyšok je rovnako záhadná tmavá energia s antigravitačnými účinkami, ktorá poháňa rozpínanie vesmíru.) Možno z neho odvodiť aj hustotu prvotného materiálu a cez priebeh nukleosyntézy testovať modely veľkého tresku.
Deutérium sa však doterajšími prostriedkami zo Zeme pozorovalo veľmi obťažne. Vo vesmíre pripadá na 100-tisíc atómov bežného vodíka jediný atóm deutéria. Presné rádiové merania, v ktorých signály vodíka a deutéria nesplývajú, sú tak veľmi vítané. Vedcom pri objave stôp deutéria v tejto oblasti žiarenia pomohli susedia, ktorí na ich žiadosť utlmili rôzne zariadenia využívajúce rádiové vlny. (urb)