Máj vo vesmírnych obrázkoch priniesol mesačný optický klam, ale aj pohľad na blesk z netradičného miesta.
Astronómovia skúmali aj vrchnú atmosféru Slnka v najväčšom detaile a zachytili koronálny dážď.
Mesiac s hrbolčekmi
Japonský lander Resilience síce neprežil pristávanie na Mesiaci, pred svojím koncom však stihol na Zem zaslať niekoľko nových záberov Mesiaca. Jeden z nich predstavuje jednoduchý optický klam.
Záber južného pólu Mesiaca. (zdroj: iSpace)Na snímke je vidno južný pól Mesiaca, ktorý je posiaty krátermi. Niektorí však môžu namiesto priehlbín vidieť hrbolčeky.
Aj stupaj v piesku sa môže zdať vypuklá, hoci nie je. (zdroj: STOCK ADOBE)Tento optický klam nesie príznačný názov kráterová ilúzia. Vzniká v dôsledku hry tieňov. Ľudia sú zvyknutí, že veci naokolo sú Slnkom nasvietené zhora. Vo vesmíre však môže svetlo prichádzať viac z boku a niekedy aj zdola.
Zo záberu Mesiaca je preto ťažké určiť, odkiaľ presne preniká svetlo zo Slnka, preto môže mozog vyhodnotiť, že sa namiesto na kráter pozerá na hrboľ.
Podobnú ilúziu môžete vidieť napríklad aj pri stupaji v piesku, ktorá sa môže javiť ako vypuklá.
Zem z vesmíru
Takto vyzerá blesk zhora, napísala v máji na svoje sociálne siete astronautka Anne McClain. Priložila k nemu dramatickú snímku búrkového mračna z Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Techniku fotenia bleskov z vesmíru vyvinul chemik a astronaut Don Petit a naučil ju aj ďalších kolegov a kolegyne. Pre zachytenie jedného blesku musia robiť 120 záberov za sekundu. Trpezlivosť sa v tomto prípade oplatí, pretože jasný blesk sa ukáže iba na zlomok sekundy.
Záber búrkového mračna s bleskom z Medzinárodnej vesmírnej stanice. (zdroj: NASA/Anne McClain)Zaujímavý májový záber je zameraný aj na Island. Satelitu Sentinel-3 sa ho podarilo zachytiť úplne bez oblakov. Ostrov v skutočnosti nie je červený. Pri spracovaní záberu priradili inžinieri vegetácii červenú farbu, lepšie tak vedia na zábere rozoznať, ktoré časti ostrova sú zarastené a ktoré nie.
Islandské prostredie je totiž ideálne pre riedke trávnaté porasty, rozsiahle rašeliniská a vresoviská a nenachádzajú sa tu bujné lesy (tie vysekali prví osadníci pred viac ako tisíc rokmi). Na bežnom satelitnom zábere v reálnych farbách by preto bolo ťažké odlíšiť vegetáciu od holého terénu.
Island vo falošných farbách. Červená naznačuje výskyt vegetácie - tráv, močarísk a vresovísk. (zdroj: Copernicus Sentinel/ESA)Slnečný dážď
Máme doteraz najkvalitnejšie snímky slnečnej koróny - vrchnej vrstvy slnečnej atmosféry, ktorú je zo Zeme vidno iba pri úplnom zatmení Slnka.
Avšak turbulencie v zemskej atmosfére spôsobovali, že zábery bývali rozmazané. Tento problém sa podarilo obísť vedcom a vedkyniam z Národného solárneho observatória (NSO) a Technologického inštitútu v New Jersey. Vytvorili nový adaptívny optický systém Cona, ktorý použili na Goodeho solárnom teleskope. Píšu o ňom aj v štúdii v časopise Nature Astronomy.
Koronálny dážď sa často objavuje nad aktívnymi regiónmi Slnka. (zdroj: Schmidt et al./NJIT/NSO/AURA/NSF)Na záberoch a videách sa podarilo zachytiť solárne protuberancie - veľké, jasné útvary, ktoré sa často javia ako oblúky vyčnievajúce z povrchu Slnka, ale tiež koronálny dážď - jav, ktorý sa vyskytuje v slnečnej koróne, keď sa horúca plazma ochladzuje a kondenzuje v silných magnetických poliach a padá do fotosféry.
„Dažďové kvapky v slnečnej koróne môžu byť užšie ako 20 kilometrov,“ konštatuje v tlačovej správe astronóm NSO Thomas Schad .
„Tieto zistenia ponúkajú nové neoceniteľné pozorovacie poznatky, ktoré sú nevyhnutné na testovanie počítačových modelov koronálnych procesov.“
Polárna žiara na Jupiteri
Vesmírny teleskop NASA Jamesa Webba zachytil nové detaily polárnej žiary na Jupiteri. Žiara na najväčšej planéte slnečnej sústavy je stokrát jasnejšia ako tá, ktorú vidíme na Zemi. Zábery vznikli ešte v decembri 2024, vedci ich spracovali a zverejnili v máji 2025.
Podobne ako na Zemi, aj polárna žiara na Jupiteri vzniká, keď vysokoenergetické častice zo Slnka zasiahnu atmosféru planéty. Podľa nedávnych zistení však môže jupiterovská žiara vznikať aj vtedy, keď atmosféru planéty zasiahnu častice z vulkánov mesiaca Io.
Polárna žiara na Jupiteri v infračervenom spektre. (zdroj: NASA, ESA, CSA, Jonathan Nichols (University of Leicester), Mahdi Zamani (ESA/Webb))Ako cukrová vata
Pôsobivý záber z vesmíru v máji zverejnili aj výskumníci z Hubblovho teleskopu. Na zábere je galaxia Veľký Magellanov mrak, ktorá je od nás vzdialená 160-tisíc svetelných rokov v súhvezdiach Mečiar a Stolový vrch.
Oblaky plynu na zábere pripomínajú farebnú cukrovú vatu. V skutočnosti galaxia nie je takto farebná, astronómovia pridávajú rôznym vrstvám záberu farby, aby ich vedeli lepšie pozorovať.
Kratšie vlnové dĺžky svetla, ako ultrafialové, sa zvyčajne sfarbujú modrou alebo fialovou farbou, dlhšie vlnové dĺžky - infračervené - zas červenou farbou.
Veľký Magellanov mrak. (zdroj: ESA/Hubble & NASA, C. Murray)
