FOTO |
Giancarlo Baldini z Milánskej univerzity (Taliansko) s kolegami vyvinul svetielkujúcu bielkovinu, ktorá pravidelne osciluje s frekvenciou 400 až 1000 hertzov medzi modrou a zelenou farbou, čo sa dá iniciovať rezonantnými elektrickými alebo zvukovými poľami.
George Whitesides z Harvardovej univerzity (USA) s kolegami docielil pomocou svetelnej a chemickej manipulácie, aby zelené riasy - akoby išlo o mikroskopické "volky" - ťahali náklady hore a zasa dolu drobnými komorami. Získa ľudstvo organické mikroroboty?
Tím Takaoa Somejua z Tokijskej univerzity (Japonsko) vyvinul pružnú elektronickú kožu pre roboty (na snímke), ktorá im prepožičiava takmer rovnakú citlivosť voči tlaku a teplote, akú má ako ľudský hmat. Je z obvodov organických tranzistorov, zabudovaných do tenkého plastu.
Tím Davida Johnsona z Aberdeenskej univerzity (Veľká Británia) zistil, že drobné pôdne bezstavovce, chvostoskoky, narúšajú na škótskych vysočinách prúdenie uhlíka z koreňov travín k sieťam mikoríznych húb, rastúcich na koreňoch. Dôležité pre globálny cyklus uhlíka.
Ian Owens z Imperiálneho kolégia (Veľká Británia) s kolegami zistil výskumom vtákov, že pri ochranárstve sa treba zvlášť zameriavať na tie "horúce škvrny" biodiverzity, kde je najviac endemických druhov. Býva v nich totiž aj najviac druhov celkove a ohrozených druhov.
Tím Williama Wilsona z Plymouthského morského laboratória (Veľká Británia) sekvenoval genóm morského kokolitovírusu EhV-86, infikujúceho riasy. Prekvapujúco zistil, že má vlastný aparát na prepis génov a vie vyvolať apoptózu (bunkovú samovraždu).
Tím Stevena Artandiho zo Stanfordovej univerzity (USA) zistil, že aktivácia bielkoviny TERT, súčasti enzýmu telomeráza, v kožných bunkách oživuje činnosť vlasových folikulov.
David Julius z Kalifornskej univerzity (USA) s kolegami zistil, že cesnak má svoje chuťové a liečivé účinky vďaka sírovým zlúčeninám allicin a diallyldisulfid, pôsobiacim na neuróny cez bunkový mebránový kanál TRPA1. Podobne fungujú čili a wasabi (horčicovité korenie).
Tím Michaela Yaffeho z MIT (USA) zistil, že veľkú úlohu v určení, či sa kmeňové bunky v kostnej dreni diferencujú na kostné alebo tukové bunky, zohráva bielkovina TAZ.
Bertran Auvert z Versailleskej univerzity (Francúzsko) a Adrian Puren z Národného ústavu prenosných chorôb (JAR) presvedčivo doložili skoršie náznaky, že obriezka dospelých mužov výrazne znižuje riziko, že sa pri heterosexuálnom pohlavnom styku nakazia vírusom HIV.
FOTO - PNAS
