Ktovie, možno aj medvedici Skati, plávajúcej dlhé kilometre v ľadovej arktickej vode, bolo rovnako horúco ako tomuto ľadovému medveďovi z pražskej zoo počas krátkeho stredoeurópskeho leta. FOTO - ČTK |
ak je zviera v morskej vode, na zemi či naopak na ľade.
Medvede často nachodia tisícky kilometrov ročne pri hľadaní koristi, ako sú tulene. Existuje veľa historiek aj o ďalekých plavbách týchto zvierat, keď sa nečakane objavili na veľmi odľahlých ostrovoch. Experti však podobné príbehy spochybňovali, lebo medvede sa tam mohli dostať napríklad na ľadových kryhách.
Podľa Jona Aarsa z Nórskeho polárneho inštitútu je to prvý raz, čo takú dlhú plavbu ľadového medveďa zdokumentovali pomocou satelitu. Nameraný výkon dokazuje, že ľadové medvede by mohli byť z mnohých hľadísk klasifikované ako morské cicavce spoločne s veľrybami a delfínmi.
Medvedica Skadi, ktorá dostala meno podľa severskej bohyne snehu, vstúpila do vody 20. júla na východnom pobreží arktických ostrovov Špicbergy. Po plavbe na severovýchod sa o deň neskôr vynorila na ostrove Edgeoya, ktorý je rovnako ako Špicbergy súčasťou nórskeho súostrovia Svalbard.
Tieto dve lokality sú od seba vzdialené 74 kilometrov vzdušnom čiarou, medvedica však pravdepodobne neplávala najkratšou cestou, takže by sa jej rekord mohol blížiť stovke kilometrov. Rýchlosť zhruba jej dvadsaťštyrihodinovej plavby sa pohybovala okolo troch až štyroch kilometrov za hodinu. (čtk)