 Vedci zistili, že materské mlieko obsahuje prospešné mikroorganizmy. FOTO - ĽUBOŠ PILZ |
Ľudský plod v tele matky je sterilný. Prvé baktérie, pochádzajúce z rodidiel, začnú osídľovať črevo novorodenca až počas pôrodu. Donedávna sa predpokladalo, že do čreva dojčaťa sa dostávajú mnohé baktérie z povrchu matkinho tela počas dojčenia. Najnovšie výsledky potvrdzujú, že sterilné nie je ani materské mlieko, jedna z najvzácnejších tekutín, aké poznáme.
Desať miliónov mikroorganizmov v 800 ml mlieka
Materské mlieko obsahuje veľa osožných baktérií, ktoré tvoria zložitú biocenózu mikroorganizmov v čreve matky. Z neho prenikajú do mliečnych žliaz len tie najlepšie druhy. Znamená to, že baktérie izolované z materského mlieka nie sú škodlivé a nepochádzajú z vonkajšieho prostredia.
Materské mlieko je stálym zdrojom osožných mikroorganizmov počas dojčenia. 800 ml mlieka, ktoré novorodenec denne vypije, obsahuje až 10 miliónov dobrých baktérií zo skupiny baktérií mliečneho kvasenia. Kým zostava mikroorganizmov v tele matky je veľmi pestrá, lebo pozostáva minimálne z 500 väčšinou bakteriálnych druhov, v čreve dojčaťa je len niekoľko druhov. Prevažne sú to mliečne baktérie najmä rodov Lactobacillus a Enterococcus . Probiotický potenciál mliečnych baktérií izolovaných z mlieka zdravých matiek je podobný kmeňom, ktoré sa používajú pri výrobe zakysaných mliek.
Cukry, ktoré zlepšujú imunitu
Materské mlieko obsahuje aj prebiotické zložky, ktoré podporujú množenie iba osožných baktérií. Sú to najmä cukry galakto-oligosacharidy, ktoré ľudské črevo nevstrebáva, dokážu ich však zužitkovať črevné baktérie produkujúce enzýmy exoglykozidázy. Tieto prebiotické cukry okrem toho, že podporujú množenie len dobrých baktérií, stimulujú aj tvorbu mukózy a vylepšujú tráviace a imunitné funkcie. Keďže mliečne baktérie a probiotiká zvýrazňujú vstrebávanie vápnika v hrubom čreve, sú užitočné aj pre stavbu kostí.
Zloženie črevných baktérií novorodencov sa začína meniť až po prikrmovaní detskou výživou a pevnou stravou. Asi po dvoch rokoch od narodenia sa črevná mikroflóra detí začína podobať jej zostave u dospelých.
Materské mlieko je najlepšou výživou pre rýchlorastúceho novorodenca, pretože obsahuje všetky potrebné živiny a súčasne ho ochraňuje aj proti infekčným chorobám. Ochranný účinok materského mlieka sa pripisuje imunoglobulínom, imunokompetentným bunkám, rôznym antimikróbnym látkam ako aj mliečnym baktériám.
Zbraň proti hnačkám
Materské mlieko je jedinou plnohodnotnou potravou novorodencov, ktorí sú veľmi náchylní na infekčné choroby, najmä hnačky. Baktérie z materského mlieka súťažia v čreve s patogénnymi baktériami o tie isté prichytávajúce miesta (receptory).
Fínski odborníci dokázali, že baktérie z materského mlieka ochraňujú novorodenca pred infekciou zlatým stafylokokom (Staphylococcus aureus). Sú však šetrné a na rozdiel od antibiotík nenarušujú ekologickú rovnováhu medzi hostiteľom a harmonizovanou črevnou mikroflórou. Porušenie tejto rovnováhy sprevádzajú hnačky, gastritídy a ďalšie infekcie vrátane mykóz. Experimenty s myšami potvrdili, že jedna dávka streptomycínu zvýši citlivosť na salmonely až stotisíckrát.
Štatistiky Svetovej zdravotnej organizácie uvádzajú, že na hnačkové ochorenia zomierajú ročne 3 - 4 milióny ľudí, najmä deti. Počas celosvetového kongresu Globálne fórum v roku 1992 v Riu de Janeiro zorganizovali britskí pediatri seminár, kde predložili dôkazy o zdravotných rizikách pri neopodstatnenom prerušení dojčenia náhradnou detskou výživou. V tom čase v Latinskej Amerike istá firma rozdávala rodičkám po pôrode detskú výživu.
Ukázalo sa, že aj krátkodobé prerušenie dojčenia vyvolalo veľa negatívnych dôsledkov, prevažne hnačiek. Riziko hnačiek zvyšovali aj tropické podmienky a nedodržovanie základných hygienických zásad. Na prípravu detskej výživy často používali nevyhovujúcu vodu. V tom čase sa ešte nevedelo, že materské mlieko obsahuje zložky vrátane živých prospešných baktérií, ktoré v umelej detskej výžive chýbajú.
Viacero podobných druhov probiotických baktérií už je na trhu vo farmaceutickom prevedení, najčastejšie vo forme kapsúl, prípadne probiotických funkčných potravín.
Niektoré probiotické preparáty, obsahujúce dostatočné množstvo živých baktérií, ochraňujú aj pred cestovnou hnačkou, ktorá často sprevádza našich turistov najmä v exotických krajinách.
Na základe poznatkov o materskom mlieku analogicky možno predpokladať, že aj mlieko ostatných cicavcov obsahuje dobré baktérie.
Ochranný účinok sa stratí pasterizáciou
Fínski vedci dokázali, že ochranný účinok materského mlieka sa stratí pasterizáciou. Pasterizácia, vo väčšine prípadov veľkovýroby opodstatnená, znehodnotí aj pôvodné vlastnosti kravského či ovčieho mlieka. Znefunkční nielen dobré mliečne baktérie, ale aj niektoré enzýmy a iné biologicky vzácne látky. Preto mnohí odborníci, najnovšie aj v rámci Európskej únie, vyzývajú na zachovanie tradičných postupov výroby syrov zo surového mlieka ako kultúrneho dedičstva členských, respektíve kandidátskych štátov Únie. Pôvodná mikroflóra mlieka a ostatné biologicky aktívne zložky podmieňujú kvalitu syrov, vrátane našej tradičnej bryndze, vyrábaných zo surového, nepasterizovaného mlieka. Takéto syry oceňujú aj mnohí labužníci.
Autor: Prof. LIBOR EBRINGER, DrSc.(Autor je mikrobiológ)
