FOTO - NASA/JPL |
Jasuhiro Kuwajama z Tokijského technologického inštitútu (Japonsko) s kolegami vytvoril pod vysokým tlakom kremík s novou kryštalickou štruktúrou, pripomínajúcou minerál pyrit.
Tím Eleny Gallovej z Amsterdamskej univerzity (Holandsko) zistil, že čierna diera v dvojhviezde Cygnus X-1 nestráca väčšinu energie röntgenovým žiarením z disku okolo nej, ale "temnými prúdmi" častíc unikajúcich z disku, urýchľovaných takmer na rýchlosť svetla.
Prelet sondy Cassini 2. augusta 2005 okolo Saturnovho mesiaca Mimas (priemer 397 km) potvrdil, že je to azda najhustejšie kráterované teleso Slnečnej sústavy, kde stopy po zrážkach neprekrýva geologická aktivita. Dominuje mu 140-kilometrový kráter Herschel (na snímke).
Tím Francka Marchisa z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) objavil prvú planétku s dvomi mesiacmi, 87 Sylvia. Má priemer 280 km, jej mesiace S/2001(87)1 - známy od roku 2001 a nový S/2004(87)1 zasa 18 a 7 km. Obiehajú ju vo vzdialenostiach 1360 a 710 km.
David Sundkvist z Ústavu pre kozmickú fyziku v Uppsale (Švédsko) s kolegami objavil pomocou štyroch satelitov európskej misie Cluster novú triedu vírovitých útvarov v riedkom plyne (plazme) iónov v magnetosfére Zeme. Merajú desiatky kilometrov a sú prejavom turbulencie.
Tím Franka Sirocka z Univerzity Johannesa Gutenberga v
Mainzi (Nemecko) zistil výskumom sedimentov pod jazerom v pohorí Eifel, že posledná doba ľadová sa začala suchým počasím, ktoré trvalo 468 rokov. Príčina: prudký posun prúdenia v severnom Atlantiku na juh.
Ulrike Heberleinová z Kalifornskej univerzity v San Franciscu (USA) s kolegami objavila gén, ktorý ovocným muškám pomáha, aby sa im vyvinula tolerancia proti alkoholu. Nazvali ho hangover ("opica") a zrejme sa všeobecne podieľa na protistresovej reakcii organizmu.
Catherine deRiverová z Kalifornskej univerzity v San Diegu (USA) zistila, že samice kraba druhu Uca crenulata sú pri voľbe sexuálneho partnera zrejme najprieberčivejšie v rámci celej známej živočíšnej ríše. Kým sa odhodlajú k páreniu, "opáčia" aj vyše sto samcov a ich nory.
Medzinárodné konzorcium na čele s Takudžiom Sasakim z Ústavu pre technologické inovácie v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve v Cukube (Japonsko) uverejnilo najúplnejšiu genetickú sekvenciu ryže, obilniny, z ktorej ľudstvo získava 20 percent potravinovej energie.
