Proti návrhom na obmedzenie emisií skleníkových plynov, prispievajúcich ku globálnemu otepľovaniu, sa argumentuje "uhlíkovými výlevkami". Na súši by to mali byť najmä lesy a trávnaté plochy, ktoré by mali veľa emitovaného oxidu uhličitého stiahnuť z atmosféry do seba a do pôdy. Funguje to. No nie až tak, ako by sme si želali, pretože bilancia nie je jednoznačná. Predovšetkým sa to týka lesov, aj pre rozmáhajúce sa suchá a výsledné požiare (naposledy v našich Tatrách).
Jeffrey Dukes z Massachusettskej univerzity v Bostone (USA) s kolegami v časopise Public Library of Science Biology uverejnil výsledky päťročných terénnych experimentov so zatrávnenými plochami. Zmenami vzdušného obsahu oxidu uhličitého, prísunu dusíka, teploty a vlhkosti na nich simulovali všeličo, čo by sa mohlo odohrať v budúcich sto rokoch. Trávnaté oblasti mierneho pásma sa podľa všetkého na "uhlíkové výlevky" veľmi nehodia. Najviac ich rast podporil zvýšený prísun dusíka. Zvýšené úrovne oxidu uhličitého, teploty a zrážok mali prekvapujúco minimálny vplyv. Vysoké úrovne oxidu uhličitého a dusíka zrejme znižujú obsah fosforu alebo jeho odberu z pôdy travinami. (urb)