SME

Viac stromov môže znamenať viac sucha

Vysádzanie stromov sa považuje vždy a všade za jednoznačne dobrú vec. Ako však ukazujú výskumy, niekedy môžu nové stromy napočudovanie prispievať k vytváraniu púští, pretože znižujú prietok riek a dokonca sa môžu podieľať na ich vysušení. Informoval ...

Panamský kanál. Podľa britských vedcov snaha zasadiť stromy na zvýšenie vodného toku v rezervoároch, ktoré ho napájajú, nemá opodstatnenie. FOTO - REUTERS

Vysádzanie stromov sa považuje vždy a všade za jednoznačne dobrú vec. Ako však ukazujú výskumy, niekedy môžu nové stromy napočudovanie prispievať k vytváraniu púští, pretože znižujú prietok riek a dokonca sa môžu podieľať na ich vysušení. Informoval o tom New Scientist.

Kacírske výsledky?

Výsledky, ktoré sa zdajú byť pre milovníkov stromov a väčšinu environmentalistov až kacírske, sú však novým konsenzom medzi lesníkmi a hydrológmi. Tvrdí to nová štúdia financovaná britskou vládou, ktorá sumarizuje výsledky dosiahnuté za posledné štyri roky v rámci Programu pre výskum lesov (Forestry research Programme). Hovorí o tom, že "všeobecný, ale nesprávny pohľad na vodný manažment" vyúsťuje po celom svete do mrhania desiatok miliónov libier ročne. Lesy vysadené so zámerom zachytiť vlhkosť namiesto toho vyprázdňujú rezervoáre a vysušujú pôdu.

V niektorých prípadoch ekologický všeliek v podobe vysádzania lesov naozaj funguje. Stromy zachytávajú vlhkosť zo vzduchu a spevňujú pôdu, čím tlmia povodne, zadržiavajú vodu a živia okolité prostredie. Prečo teda na iných miestach stromy naopak z pôdy vlhkosť vyťahujú, odparujú vodu z listov, znižujú hladiny riek a vytvárajú púšte?

Hlavný autor štúdie John Palmer z Inštitútu prírodných zdrojov na Greenwichskej univerzite v Londýne hovorí, že to sa stane predovšetkým vtedy, ak sú stromy zasadené v okolí vodných nádrží a zdrojov. Často teda práve projekty vedené zámerom zlepšiť prístup k vode v rozvojových krajinách môžu byť obrovským mrhaním peňazí.

Príklady z Indie aj Afriky

Príkladom je Panama, ktorá v súčasnosti pýta stovky miliónov dolárov od Svetovej banky, aby mohla zasadiť stromy na zvýšenie vodného toku v rezervoároch, ktoré napájajú Panamský kanál. Pre tento plán nie je podľa Palmera žiaden vedecký podklad. Robert Stallard, hydrológ zo Smithsonovho inštitútu pre tropický výskum v Paname, však zalesnenie kanála obhajuje. Vraví, že zalesnený kanál vedie síce menej vody, ale zato pravidelnejšie.

Štúdia ďalej zistila, že v indických štátoch Himachal Pradéš a Madhya Pradéš, kde ľudia polia zmenili na lesy, aby zásobovali rezervoáre, v skutočnosti stav vody klesol o 16 až 26 percent. V Južnej Afrike rozšírenie dovezených borovíc a eukalyptov znížilo prietok vody asi o tri percentá. Krajina v súčasnosti zamestnáva okolo 40-tisíc ľudí, aby odstránili nepôvodné dreviny. A takisto vlastníci plantáží platia za hydrologické škody. Aj vysoko v horách Kostariky výskumníci zistili, že lesy nečerpajú vlahu z mrakov, ako sa pôvodne predpokladalo. Podľa Sampurna Bruijnzeela zo Slobodnej univerzity v Amsterdame, ktorý sa na projekte podieľal, ich spílenie na mnohých miestach Kostariky zrážky prakticky vôbec neovplyvnilo.

"Netvrdíme, že lesy nikdy nevytvárajú dobré podmienky pre vodu, alebo že nie sú dôležité pre ekosystém," uzatvára Ian Calder z britskej Univerzity v Newcastli. "Ak sa však snažíme obhospodarovať vodné zdroje efektívne, jednoduchý pohľad, že viac stromov znamená viac vody, nie je správny."

(der)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu