Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg.
Znie to ako niečo, čo by mohol vymyslieť Elon Musk: choroba X. Tento názov však existuje už roky ako pomôcka pre vedcov, ktorí pracujú na lekárskych opatreniach proti neznámym infekčným hrozbám. Patria medzi ne aj nové koronavírusy, ako je napríklad ten, ktorý spôsobuje covid-19.
Choroba X vznikla na podporu vývoja technológií vrátane vakcín, liekových terapií a diagnostických testov, ktoré by sa dali rýchlo prispôsobiť a nasadiť v reakcii na rôzne budúce epidémie s epidemickým alebo pandemickým potenciálom.
Čo je choroba X?
Je to trochu záhadný názov pre ochorenie spôsobené v súčasnosti neznámou, ale vážnou mikrobiálnou hrozbou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila v roku 2017 chorobu X na krátky zoznam patogénov, ktoré sa považujú za najvyššiu prioritu výskumu, spolu so známymi zabijakmi, ako je ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) a ebola.
Covid-19, spôsobený novým koronavírusom, bol príkladom choroby X, keď sa koncom roka 2019 začal rozvíjať do pandémie.
Obrovská zásobáreň vírusov cirkulujúcich vo voľnej prírode sa považuje za pravdepodobný zdroj ďalších takýchto ochorení. Dôvodom je ich potenciál rozšíriť sa a infikovať iné druhy vrátane ľudí, čím vznikne infekcia, proti ktorej ľudia nebudú mať imunitu.
Aký zmysel má štúdium choroby X?
Ako hovorí WHO, ide o „umožnenie včasnej prierezovej pripravenosti na výskum a vývoj, ktorá je relevantná aj pre neznámu chorobu. Humanitárna kríza vyvolaná epidémiou eboly v západnej Afrike v rokoch 2014 – 2016 bola výstrahou.
Ani po desaťročiach výskumu však neboli žiadne produkty pripravené na včasné nasadenie, aby zachránili viac ako 11-tisíc životov. Aj preto WHO prišla s plánom výskumu a vývoja, ktorý má urýchliť vývoj celého radu nástrojov pre „prioritné choroby“. Súčasný zoznam zahŕňa tieto ochorenia:
- covid-19,
- krymsko-konžská hemoragická horúčka (CCHF),
- vírusové ochorenie ebola a marburské vírusové ochorenie,
- horúčka Lassa,
- blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS) a SARS,
- nipah a henipavírusové ochorenia,
- horúčka údolia Rift,
- zika,
- choroba X.
Ako pokračuje výskum ďalšej pandémie?
Od zverejnenia genetickej sekvencie vírusu SARS-CoV-2 uplynulo po autorizáciu prvej vakcíny proti covidu-19 len 326 dní, čiastočne vďaka práci vykonanej od roku 2017 v rámci príprav na chorobu X.
Teraz skupiny ako Koalícia pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (CEPI) podporujú platformy vakcín rýchlej reakcie, ktoré by mohli vyvinúť nové očkovacie látky do sto dní od objavenia sa vírusu s pandemickým potenciálom v rámci plánu v hodnote 3,5 miliardy dolárov. Medzi ďalšie prebiehajúce snahy patria:
- Aktualizácia medzinárodných zdravotných predpisov a vypracovanie novej globálnej dohody na ochranu sveta pred budúcimi núdzovými situáciami.
- Nový fond, ktorý schválila Svetová banka na prevenciu, pripravenosť a reakciu na pandémiu.
- Hub WHO pre spravodajstvo o pandémiách a epidémiách v nemeckom Berlíne, ktorého cieľom je urýchliť prístup ku kľúčovým údajom a vyvinúť analytické nástroje a prediktívne modely na hodnotenie potenciálnych hrozieb.
- Globálny projekt Virome, ktorého cieľom je odhaliť zoonotické vírusové hrozby a zastaviť budúce pandémie.
- Iniciatíva vlády USA v hodnote päť miliárd dolárov na vývoj vakcín a liečby novej generácie covidu-19 s názvom Project NextGen.
- Suma 262,5 milióna dolárov na financovanie národnej siete USA na odhaľovanie a účinnejšiu reakciu na mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia.
- Zriadenie globálneho centra pre pandemickú terapiu.
Napriek tomu hrozí, že tieto snahy budú ohrozené mnohými problémami vrátane vyčerpaných a oslabených zdravotníckych systémov, rastúceho hnutia proti vede, ktoré zvyšuje váhavé správanie k vakcínam, a možnosti, že sa vlády nakoniec odklonia od financovania odhaľovania epidémií a pripravenosti na ne, keď sa vnímané riziká rozptýlia.
Na príprave tejto správy sa podieľala aj Marthe Fourcadová z agentúry Bloomberg.
Autor: Jason Gale
