Dvere. To slovo ste videli a počuli už tisíce ráz. No skúste si ho v hlave povedať tridsaťkrát za sebou. Na konci tohto opakovania z neho možno budete mať zvláštny pocit.
Možno sa vám už niekedy stalo, že ste sa pri nejakom známom slove zastavili a premýšľali ste, či je vôbec reálne, hoci ste vedeli, že určite je.
Tento pocit je vlastne opakom déjà vu - keď sa mylne domnievate, že ste už v minulosti zažili novú situáciu. Déjà vu znamená v francúzštine doslova „už videné“. Pri jamais vu - nikdy nevidené - však zažívate niečo známe, no aj tak máte zvláštny pocit neurčitosti a novoty.
Ako tieto zvláštne pamäťové javy vznikajú a prečo nie sú prejavom chorého mozgu?
Umelé vyvolanie
Déjà vu je celkom bežný jav, s ktorým sa stretol určite každý. Naproti tomu jamais vu je relatívne vzácne.
Môže vznikať, keď sa pozeráte na známu tvár, no pripadá vám nezvyčajná až neznáma. Alebo ste ho zažili na nejakom známom mieste, kde ste sa zrazu nevedeli orientovať.
Na rozdiel od déjà vu si môžete pocit jamais vu vyvolať aj umelo. Takýmto testom sa už vyše pätnásť rokov venuje kognitívny neuropsychológ Chris Moulin z Univerzity v St. Andrews.
Za najnovší výskum o jamais vu zverejnený v časopise Memory získal s kolegami satirickú Ig Nobelovu cenu, ktorú každoročne v rôznych kategóriách udeľujú za neobvyklé alebo triviálne vedecké výskumy.
V rámci výskumu sa vedci pokúšali u takmer sto dobrovoľníkov vyvolať jamais vu tak, že ich nechali písať niekoľkokrát za sebou rôzne slová. Začínali so známym slovom pre dvere (door) a pokračovali k menej bežným slovám ako porast (sward).
