Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Existujú svetlé, gumené tvory, ktoré vyzerajú ako čiastočne olúpané banány. Sklené, priesvitné huby, ktoré sa držia na morskom dne ako lustre prevrátené hore nohami. Strašidelné chobotnice pomenované po priateľskom duchovi Casperovi.
A to sú len tvory, ktoré sa doteraz podarilo objaviť v oblasti oceánu, kde sa čoskoro plánuje hlbinná ťažba.
Na výrobu elektrických vozidiel, batérií a ďalších kľúčových prvkov nízkouhlíkového hospodárstva potrebujeme veľa kovov. Krajiny a spoločnosti sa preto čoraz viac snažia ťažiť meď, kobalt a ďalšie dôležité minerály z morského dna.
Podľa novej analýzy zóny Clarion-Clipperton, rozsiahlej oblasti bohatej na minerály v Tichom oceáne, sa tam nachádza približne päťtisíc pre vedu úplne nových morských živočíchov. Výskum uverejnený vo štvrtok v časopise Current Biology je tak najnovším signálom, že ťažba pod vodou môže byť na úkor rozmanitosti, ktorej ešte len začíname rozumieť.
V článku sa dočítate o tom:
- aké organizmy objavili na morskom dne,
- ako vyzerá zlý deň podmorského tvora,
- prečo vôbec ťažíme pod morom.
„Táto štúdia skutočne poukazuje na to, že množstvo nového života v časti našej planéty a úseku nášho oceánu je stále úplne nezmapované,“ povedal Douglas McCauley, profesor oceánológie na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare. On sám sa na štúdii nepodieľal.
Zdôrazňuje to aj rébus čistej energie – ťažba surovín potrebných na prechod od fosílnych palív má svoje vlastné environmentálne a ľudské náklady.
Hromada zemiakov
Obhajcovia hlbinnej ťažby tvrdia, že náklady na získavanie týchto kovov sú najnižšie práve pod morskou hladinou, ďaleko od ľudí a ešte bohatších ekosystémov na pevnine. „V podstate má zmysel, aby sme hľadali miesta, kde môžeme tieto kovy vyťažiť čo najľahšie,“ povedal Gerard Barron, výkonný riaditeľ spoločnosti Metals Company, jednej z popredných firiem, ktoré sa usilujú o ťažbu kovov na morskom dne.
Objavenie množstva morského života však odhaľuje, ako málo vieme o oceánoch a aká veľká môže byť cena obnoviteľnej energie pre život pod hladinou.
Na dne oceánu, niekoľko kilometrov pod hladinou, sa nachádza zemiak - hromada zemiakov. Presnejšie, hromada skál, ktoré vyzerajú ako zemiaky.
Keď totiž žraločí zub alebo škrupina mušle zostúpia na morské dno, nahromadia sa na nich v priebehu miliónov rokov vrstvy kovových prvkov rozpustených v morskej vode.
Výsledkom sú podmorské ložiská minerálov veľkosti zemiakov nazývané polymetalické uzlíky. Pre spoločnosť, ktorá potrebuje tieto minerály, sú polymetalické uzlíky pokladom, nachádzajúcim sa priamo na morskom dne. Čakajúci na zber.
Jedno z najväčších zoskupení týchto útvarov – konkrécií – sa nachádza na dne zóny Clarion-Clipperton, oblasti dvakrát väčšej ako India, ktorá sa nachádza medzi Mexikom a Havajom. Jediné svetlo v tejto hĺbke pochádza z občasných zábleskov bioluminiscenčných živočíchov.
Nedotknutá divočina v hlbinách
Napriek desaťročiam záujmu o ťažbu v tejto priepasti sa o základnej biodiverzite regiónu vie len málo. Tím pod vedením Prírodovedného múzea v Londýne preto analyzoval viac ako sto tisíc záznamov z dlhoročných výskumných plavieb, počas ktorých sa odoberali vzorky morských živočíchov.
Pri niektorých expedíciách vedci ponorili škatule na dno a vyťahovali ich späť na hladinu podobne ako pri automate na chytanie detských hračiek. Pri iných výskumníci použili diaľkovo ovládané podvodné vozidlá, aby urobili fotografie alebo vybrali nejakú „úbohú, nič netušiacu hviezdicu alebo morskú uhorku“, povedala Muriel Raboneová, výskumníčka z Prírodovedného múzea, ktorá štúdiu viedla.
Tím našiel 6000 až 8000 živočíchov, pričom približne 5000 z nich bolo pre vedu úplne nových. Extrémne hĺbky a temnota Clarion-Clippertonovej zóny (CCZ), ktorá je jednou z mála nedotknutých divočín na svete, podporili vývoj niektorých živočíchov, ktoré nikde inde na Zemi nenájdeme.
Medzi nimi je aj gumená veverička, neónovo žltá morská uhorka, ktorá môže svoj dlhý chvost používať na surfovanie po podmorských vlnách a pohybovať sa po morskom dne ako „pakone putujúce cez Serengeti,“ povedal Adrian G. Glover, ďalší spoluautor z Prírodovedného múzea.
Ďalším spozorovaným živočíchom je hlavonožec s korálkovými očami a strniskami, ktorý sa nazýva chobotnica Casperova, objavená na Havaji v roku 2016 a pomenovaná podľa svojho prízračne bieleho vzhľadu, ktorý je možno spôsobený nedostatkom pigmentu v jej potrave.
Vedci si teda aspoň myslia, že túto chobotnicu videli v CCZ. „Ide len o vizuálne pozorovania, takže si nemôžeme byť istí, že ide o ten istý druh,“ povedal Daniel Jones z Národného oceánografického centra v Anglicku, ďalší spoluautor článku.
Mnohé živočíchy nachádzajú útočisko v samotných uzlinách. Zahrabávajú sa do nich drobné handrovité červy, zatiaľ čo z nich vyrastajú sklené huby, ktoré používajú kremík na stavbu svojich strašidelných, kryštálom podobných kostier. O tom, ako sa všetky tieto druhy navzájom ovplyvňujú a vytvárajú ekosystémy, sa vie len málo.
„Je to prostredie s prekvapivo vysokou diverzitou,“ povedal Glover.
Zlý deň pre organizmus
Táto biodiverzita viedla viac ako sedemsto odborníkov k výzve pozastaviť schvaľovanie ťažby, „kým sa nezískajú dostatočné a spoľahlivé vedecké informácie“.
Tvrdia, že sa vie príliš málo o tom, ako môže ťažba poškodiť rybolov, uvoľniť uhlík uložený v morskom dne alebo dostať do vody hromady sedimentov. Staré testovacie podmorské ťažobné lokality vykazujú len malé známky ekologickej obnovy.
Dno oceánu sa kedysi považovalo za „tak trochu púšť“, povedal Julian Jackson, hlavný manažér pre správu oceánov v Pew Charitable Trusts, ktorý financoval tento dokument a chce moratórium na hlbinnú ťažbu.
„Teraz však chápeme, že sa v skutočnosti v priepastných pláňach nachádza obrovské množstvo biodiverzity,“ povedal.
Zástancovia hlbinnej ťažby tvrdia, že je spojená s menšími etickými kompromismi než ťažba na pevnine. Hlboko v oceáne nie je potrebné presúvať komunity pôvodných obyvateľov, využívať detskú prácu a klčovať dažďové pralesy. V súčasnosti je najväčším producentom niklu Indonézia, ktorá je bohatá na dažďové pralesy.
„Neviem si predstaviť lepšie miesto s takými bohatými surovinami,“ povedal Barron, výkonný riaditeľ spoločnosti Metals Company so sídlom vo Vancouveri. Jeho firma poskytla finančné prostriedky aj výskumníkom Prírodovedného múzea.
Spoločnosť tvrdí, že svoje robotické vozidlo navrhla tak, aby vyzdvihovalo konkrécie s čo najmenším množstvom sedimentov. Barron však pripúšťa, že pre každý strojom vtiahnutý organizmus je to „zlý deň“. Nejde o nulový dosah, povedal, ale o minimalizáciu globálneho vplyvu ťažby. „Neviem o ničom, čo by malo nulový vplyv.“
Živá diskusia
Oblasť nespadá pod kontrolu žiadneho štátu a v CCZ sa zatiaľ nevykonáva žiadna komerčná ťažba. Ochrancovia životného prostredia a vedúci pracovníci ťažobných spoločností čakajú, kým Medzinárodný úrad pre morské dno, ktorý má štatút OSN, vydá predpisy týkajúce sa podmorskej ťažby.
Malý tichomorský štát Nauru, ktorý je partnerom spoločnosti Metals Company, sa však odvolal na klauzulu v Dohovore OSN o morskom práve, aby tento proces urýchlil.
Ak všetko pôjde podľa plánu, spoločnosť Metals Company očakáva, že s ťažbou začne koncom roka 2024 alebo začiatkom roka 2025. Odporcovia sa obávajú, že to nie je dostatok času na to, aby sa zabezpečila bezpečná ťažba. Jackson uviedol, že je „totálne nerozhodnuté, ako sa bude dohliadať na všetky tieto predpisy a presadzovať ich“.
„To je momentálne veľmi živá diskusia,“ dodal.