Určite si pamätáte na svoj prvý bozk. No zamysleli ste sa nad tým, čo vás k nemu vlastne viedlo? Nemyslíme príťažlivosť, ale podstatu toho, prečo sa ľudia bozkávajú.
Jedna skupina antropológov zastáva názor, že bozkávanie je inštinktívne, veď ho vidíme aj u šimpanzov. Iní ho považujú za naučené správanie, čomu nahráva aj fakt, že bozk nie je vo všetkých ľudských kultúrach zdrojom rozkoše, vyjadrením lásky či predohrou pred milovaním.
Prečo zanikla ríša Chetitov? Hlavné mesto opustili bez boja Čítajte Príkladom sú domorodí obyvatelia Trobriandových ostrovov patriacich k Papue Novej Guinei, ktorých v minulom storočí skúmal etnológ Bronisław Malinowski.
„Domorodci vedia, že bieli ľudia si sadnú, tlačia ústa na ústa a majú z toho radosť. Považujú to však za dosť fádnu a hlúpu formu zábavy,“ napísal v roku 1929.
Z domnienky, že bozkávať sa ľudia naučili, sa vynára jedna zaujímavá otázka: kedy sa odohral vôbec prvý bozk v ľudskej histórii?
Obhrýzanie mihalníc
Vedci skúmali viac ako 160 kultúr z celého sveta a zistili, že romantické bozky v intímnom styku sa vyskytujú u menej ako polovice. Štúdiu zverejnili v časopise American Anthropologist.
Kým na Blízkom východe boli bozky v intímnom styku bežné, u stredoamerických kultúr takmer úplne chýbali.
Ak vás to prekvapuje, ba priam neveríte tomu, že bozkávanie nie je prirodzené každému, ide o celkom bežnú reakciu. Západný etnocentrizmus totiž spôsobuje, že ľudia vnímajú sebe príjemné správanie za univerzálne pre všetkých ľudí.
Napríklad na Trobriandových ostrovoch, kde bozkávanie na pery považujú za smiešne, si milenci prejavujú lásku tým, že si obhrýzajú mihalnice.
