SME

Opice sa hnevajú, keď sa cítia diskriminované

Nahnevané po vedcoch hádžu aj uhorky.

(Zdroj: Pixabay)

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

„To nie je fér.“

Tieto známe slová rozhorčenia sa týkajú všetkých vekových kategórií. Dieťaťa, ktoré túži po hračke, akú má kamarát, aj dospelého, keď sa dozvie, že kolega za rovnakú prácu zarába viac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudia majú cit pre nespravodlivosť a keď sa s ňou stretnú, sú pripravení protestovať. Práve odmietanie nerovnosti podľa všetkého zohralo úlohu v evolúcii ľudskej spolupráce. Zdá sa totiž, že aj opice sa hnevajú, keď sa s nimi nezaobchádza rovnako.

Jedna štúdia napríklad odhalila odlišné signály v mozgu primátov, ktoré podľa vedcov naznačujú, že rozpoznávajú zaujatosť. Existuje aj vtipné a pomerne známe video, v ktorom opica hádže plátky uhorky späť na výskumníčku, keď vidí, že opica vo vedľajšej klietke za splnenie rovnakej úlohy dostáva hrozno.

SkryťVypnúť reklamu

Niektorí vedci si však kladú otázku, či zvieratá skutočne chápu koncept spravodlivosti, alebo sú v hre aj iné faktory.

Výhodné pre prežitie

Nemecký výskum primátov naznačuje, že úlohu v tomto správaní môže zohrávať napríklad „sociálne sklamanie“ z ľudí. Štúdia zistila, že makaky dlhochvosté častejšie odmietajú slabšiu odmenu od človeka ako od kŕmneho automatu. Znamená to, že dokážu rozlišovať medzi človekom a automatom a reagovať podľa toho, s ktorým z nich majú do činenia.

Pochopenie takýchto reakcií je dôležité „v kontexte získavania ďalších poznatkov o evolúcii človeka“, uviedla spoluautorka štúdie Rowan Titchenerová, doktorandka na Georg-August-Universität Göttingen.

Ak primáty vrátane ľudí zdieľajú určité správanie, „znamená to, že sa pravdepodobne vyvinulo u nášho posledného spoločného predka a bolo potenciálne výhodné pre prežitie", povedala.

SkryťVypnúť reklamu

Výskum, ktorý vyšiel v marci v časopise Royal Society Open Science, sa zaoberal štyrmi rôznymi experimentálnymi podmienkami: V jednom z nich dostávala opica menej preferovanú potravu, konkrétne fenikel, od človeka alebo z kŕmneho automatu. V ďalšom súbore dostávala opica fenikel, zatiaľ čo opica vo vedľajšej klietke dostávala od človeka alebo stroja hrozno, ktoré je pre ne podstatne obľúbenejšou pochúťkou.

Výskumníci zistili, že skúmané opice častejšie odmietali menej hodnotné jedlo od človeka, ale od stroja to isté menej hodnotné jedlo prijímali bez protestov. Dialo sa to, keď bola opica sama alebo s ďalšou opicou.

„Ak by opice reagovali v dôsledku pocitu nerovnosti, frustráciu by sme zaznamenali len vtedy, keď druhá opica dostala lepšiu odmenu,“ povedala Titchenerová, ktorá je zároveň výskumníčkou v oblasti kognitívnej etológie v Nemeckom centre pre primáty – Leibnizovom inštitúte pre výskum primátov (DPZ). „Pri človeku sme však zaznamenali konzistentné odmietanie potravy na rozdiel od stroja.“

SkryťVypnúť reklamu

Myslí si, že opice pochopili, že cieľom človeka je poskytnúť jedlo s nízkou hodnotou a že stroj je neživý a teda nemá žiadny cieľ. „Opice nemajú od stroja žiadne sociálne očakávania, a preto nie sú sklamané.“

Pozoruhodná reakcia

Sarah Brosnanová, profesorka psychológie, filozofie a neurovedy a spoluriaditeľka Centra pre výskum jazyka na Štátnej univerzite v Georgii, ktorej skorší výskum na opiciach kapucínoch ukázal jasné odmietnutie „nerovnakého odmeňovania“, uviedla, že nemecká štúdia na primátoch dodala predchádzajúcim zisteniam ďalší rozmer.

To, že sa opice zamerali na človeka, „naznačuje, že ide o sociálnu reakciu", povedala Brosnanová. „Ak mi niekto za rovnakú prácu dá menšiu výplatu ako vám, budem na neho naštvaná, ale ak sa chybou tlačiarne stane, že mi vytlačí šek na nižšiu sumu, nebudem mať pocit nespravodlivosti,“ vysvetlila.

SkryťVypnúť reklamu

Frans de Waal, riaditeľ Living Links Center a profesor psychológie C. H. Candlera na Emory University, ktorý uskutočnil mnohé experimenty s férovosťou na opiciach – vrátane toho s opicou, ktorá hádzala uhorky –, hovorí, že reakcia makakov v nemeckej štúdii bola pozoruhodná.

Podľa neho makaky doteraz nepreukázali averziu voči nerovnosti; sú hierarchické, čo môže naznačovať, že nerovnosť prijímajú. „Reakcia je väčšinou na ľudské rozdelenie, ale aspoň nejaká reakcia existuje,“ povedal de Waal.

Dodal však, že nevie, čo zistenia nemeckej štúdie znamenajú pre „vzorce reakcií kooperatívnejších, menej hierarchických druhov“, ako sú opice kapucínske, „a či sa zistenia tejto štúdie dajú rozšíriť“.

„Kapucínske opice, ktoré boli v pôvodnej štúdii, boli testované s prázdnou klietkou vedľa nich a reagovali silnejšie, ak vysokohodnotnú potravu dostala iná opica než prázdna klietka,“ povedal de Waal, „takže sociálne porovnávanie sa stále zdá dobrým vysvetlením“ ich správania.

SkryťVypnúť reklamu

Špeciálne očakávania

Nemecká štúdia je v súlade s predchádzajúcim výskumom o šimpanzoch, ktorý uskutočnil Jan Engelmann, docent psychológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley.

„Zarážajúce pre mňa je, že makaky zrejme majú špeciálne očakávania voči iným spoločenským tvorom, napríklad čakajú, že sa k nim človek bude správať pekne. Od strojov to nečakajú,“ hovorí.

„Rozlišovanie medzi strojmi a inými spoločenskými živými bytosťami je zrejme hlboko zakorenené v našej evolúcii,“ povedal Engelmann. Zdá sa, že makaky „chápu, že odovzdanie zlého jedla je prejavom zlej vôle človeka, ale nie stroja,“ povedal.

Stefanie Keuppová, postdoktorandka v Laboratóriu kognitívnej etológie Nemeckého centra pre primáty a hlavná autorka štúdie, upozorňuje, že výskum správania zvierat má svoje limity.

SkryťVypnúť reklamu

„Nemôžeme sa pýtať našich neľudských subjektov na to, ako vnímajú experimentálnu situáciu. Môžeme len pozorovať ich správanie,“ povedala. „Preto sa musíme vyhnúť pasci, keď sa na správanie zvierat pozeráme bez kontextu, ľudskou optikou.“

Autor: Marlene Cimonsová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu