Sony PlayStation VR2
Produkt na test poskytla spoločnosť Sony
Na hlavu si nasadíte futuristicky pôsobiace mohutné okuliare, zapojíte kábel do hernej konzoly a do rúk zoberiete špeciálne ovládače s kruhom okolo vášho zápästia. Vstup do virtuálnej reality je dnes už konečne jednoduchý, teda pokiaľ máte zvyšných 1200 eur na hernú konzolu a náhlavnú súpravu.
Umelo vytvorená realita nie je novinkou, jej začiatky siahajú až do devätnásteho storočia. Prvé základy pre dnes používanú virtuálnu realitu položil Charles Wheatstone, ktorý v roku 1838 vytvoril špeciálne zariadenie na spracovanie priestorového obrazu z dvoch rozdielnych obrázkov.
Všetky dnešné jednoduché systémy virtuálnej reality sú založené práve na tomto princípe. V päťdesiatych rokoch vznikla Sensorama – prístroj, ktorý k priestorovému obrazu pridal zvuk, vône a dokonca aj vibračnú odozvu.
Dnes virtuálna realita dostupná prakticky pre každého, na tú základnú vám stačí jednoduchý smartfón a kartónové „okuliare“. No ak sa chcete naplno ponoriť do umelo vytvoreného priestoru, musíte siahnuť po výrazne drahších a sofistikovanejších riešeniach, ako je napríklad PlayStation VR2 od Sony.
Staré chyby nezopakuje
Prvá generácia virtuálnej reality pre PlayStation bola nesporne zaujímavá, no podľa očakávaní sa nevyhla viacerým problémom. Tie sa nemuseli prejaviť hneď a ani nemuseli byť tak závažné, no z dlhodobého hľadiska zbytočne komplikovali inak skvelú zábavu.
Prvým problémom bolo zbytočne zložité zapájanie. Náhlavnú súpravu sme totiž nepripájali priamu k hernej konzole, potrebný bol medzistupeň v podobe malej skrinky (VR jednotky), ktorá fungovala ako prepojenie konzoly s hardvérom virtuálnej reality.
To so sebou prinieslo obmedzenia v podobe zbytočne zabraného miesta a spleti káblov – HDMI kábel z konzoly sa zapájal do tejto skrinky a nej išiel následne ďalší HDMI kábel do televízora, s obmedzením na prenos len Full HD rozlíšenia. Zapojenie PS VR1 tak znamenalo stratu podpory pre 4K rozlíšenie.
Z VR jednotky išiel jeden kábel do hernej konzoly, druhý dodával potrebnú elektrickú energiu a nesmieme zabudnúť ani na kábel pre pripojenie kamery. Z jedného kábla smerujúceho do televízora a napájania hernej konzoly bolo nakoniec okolo PlayStation 4 dokopy sedem káblov.
K základnej súprave virtuálnej reality ste navyše nedostali ani pohybové ovládače. Tie sa kupovali zvlášť, teda pokiaľ ste mali to šťastie a niekde ste ich našli skladom.
No kým káble sme dokázali aspoň čiastočne upratať, tak pre niektorých hráčov bolo najväčším problémom nedostatočne odvetrávanie vnútra náhlavnej súpravy. Časté rosenie šošoviek znamenalo, že sme sa počas hier nevyhli pravidelným prestávkam na ich čistenie.
Dve generácie virtuálnej reality od Sony. (zdroj: Matúš Paculík)Stačí jeden kábel
Druhá generácia virtuálnej reality sa síce na prvý pohľad od svojho predchodcu veľmi nelíši, no práve pri procese zapojenia prináša vítanú zmenu. Vďaka prítomnosti moderného konektora USB Type-C na prednej časti konzoly PlayStation 5 nahradil všetky spomínané káble len jeden jediný.
