Na hlinenej tabuľke nájdenej v roku 1906 stálo: Nu ninda-an ezzateni, watar ma ekuteni. Klinové písmo, v ktorom bola veta zapísaná, poznali vedci už takmer desať rokov, no nad zvláštnym jazykom si lámali hlavy.
Keď sa na vetu zadíval český odborník na klinové písmo a orientalista Bedřich Hrozný, niektoré slová sa mu začali zdať veľmi povedomé z indoeurópskych jazykov. Ezzatani pripomínalo nemecké essen a watar anglické water.
Zakrátko rozlúštil prvú vetu v chetitčine, jazyku jednej z najvýznamnejších ríš z obdobia pred naším letopočtom. Znela: chlieb budete jesť a vodu piť.
Táto jednoduchá veta zrejme nemala hlbší význam ako opis bežných činností Chetitov. No v kontexte nového výskumu, ktorý hovorí o možnej príčine zániku silnej ríše, pôsobí priam ironicky.
Zrútenie civilizácií
Okolo roku 1300 pred naším letopočtom dominovali stredomorskému regiónu štyri významné ríše a kráľovstvá: Chetiti, Asýrčania, Egypťania a Mykénčania. Písomné zdroje z tohto obdobia hovoria o prosperujúcich a prepojených civilizáciách.
No prešlo niečo viac ako sto rokov a každá zo štyroch ríš náhle zažívala obrovské problémy. Chetiti a Mykénčania prakticky zanikli, ich politický systém sa úplne zrútil. Asýrčania a Egypťania prišli o územia a stiahli sa do svojich centrálnych regiónov.
