K odpočúvaciemu zariadeniu, iba tomu jednému, o ktorom vedeli, sa postavili dve dievčatá a začali recitovať básničku. Ich rodičia sa tak poistili proti tomu, že by niektoré rozhovory odpočúvala tajná polícia.
To je jeden z príbehov epidemiologičky ALEXANDRY BRAŽINOVEJ. Pre denník SME hovorila o svojom detstve dcéry disidenta a psychologičky, o trápení z rozdelenia Československa ale aj o duševnom zdraví, ktorému sa venuje, keď zrovna nerieši pandémiu Covidu-19.
V rozhovore sa dočítate
- Prečo bolo pre rodinu Alexandry Bražinovej ťažké prijať rozdelenie Československa
- Čo sa dialo na tajných stretnutiach disentu
- Ako Bražinová ako dieťa vnímala prehliadky ŠtB a uväznenie otca
- Ako blbá nálada počas mečiarizmu ovplyvnila duševné zdravie ľudí
- Aký rozdiel v zdravotníctve medzi USA a Slovenskom pretrváva dodnes
- Čo sa dá robiť s epidémiou duševných porúch
- Čo sa deje so spoločnosťou, keď sa neriešia duševné poruchy
- Ktoré obdobie kariéry A. Bražinovej bolo najťažšie, no je zaň vďačná
Pamätáte si, čo ste robili pred tridsiatimi rokmi?
Bola som v štvrtom ročníku na medicíne v Prahe na 3.lekárskej fakulte Karlovej univerzity. Okrem štúdia som žila študentský život, cestovala som. V budove nášho internátu sme s pár priateľmi prevádzkovali galériu pre začínajúcich umelcov. Bol začiatok 90. rokov, takže Praha sa otvorila, bol tam prílev nových ľudí, mali sme tam veľmi dobrých kamarátov z Nórska, ktorí nás k tomu inšpirovali.
Ako ste vnímali rozdelenie Československa?
Zo dňa na deň som sa stala zahraničnou študentkou. Našťastie bola dohoda, že všetci Slováci študujúci na českých školách, budú naďalej považovaní za bežných študentov. Zmenilo sa teda len to, že som musela na hraniciach ukazovať pas.
Váš otec Miroslav Kusý bol politológ a disident. Vaša mama Jolana Kusá je psychologička a sestra Dagmar politologička. Ako ste v takejto zostave vo vašej rodine rozdelenie prijali?
Vôbec sme s ním neboli stotožnení. Ako rodina sme to veľmi ťažko prežívali, pretože väčšina našich rodinných priateľov boli Česi. Ja so sestrou ako dorastenky sme s rodičmi pravidelne chodievali do Čiech v rámci disentu na rôzne tajné stretnutia.
Čo sa dialo na tých tajných stretnutiach?
