Keď vidíte tisícky rokov starý hrob plný kostier s odťatými hlavami, predstavíte si krvilačnú bitku, masové vyzabíjanie či iné krváky. No pravda môže byť omnoho jednoduchšia. Možno je hrob dôkazom, že vtedajší ľudia mali iba strach o svoje zdravie.
„Je ťažké nastaviť sa na myslenie ľudí spred tisícok rokov,“ hovorí pre denník SME antropologička ZUZANA HUKEĽOVÁ z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Pracuje na výskume pri Vrábľoch, kde nedávno vedci odkryli masový hrob z mladšej kamennej doby s viac ako 35 telami bez lebiek.
V rozhovore sa dozviete:
- V čom sa práca Slovenskej antropologičky podobá na seriál Kosti
- Že nález 38 kostier bez hláv na Slovensku je nezvyčajný
- Ako antropologička zisťuje, či niekto umrel na odťatie hlavy
- Ako prebieha čistenie kostier a ako dlho trvá
- Ako žili ľudia na našom území v mladšej kamennej dobe
- Či boli telá bez hláv pochované alebo len odhodené
- Prečo práca archeológov závisí aj od toho, kedy poľnohospodári pestujú plodiny
- Aké rozdiely v mužskej a ženskej kostre vidí antropologička na prvý pohľad
- Že dlhodobé choroby sa prejavia aj na kostiach
- Ako máme skreslené predstavy o našich predkoch
Prácu antropolgičky mnohí poznajú zo seriálu Kosti. Robíte podobné veci ako hlavná postava Temperance Brennanová?
V podstate áno. Samozrejme, seriál prácu antropologičky skresľuje pre širšie publikum, aby pôsobila zaujímavejšie. Napríklad vedia z jedného prsta získať všetky možné informácie. Dobre, že z neho nezistia, akú mal niekto farbu očí, to, samozrejme, nejde.
Naša práca sa podobá v tom, že aj my tvoríme príbeh, ale v našom prípade na archeologickom materiáli. Vieme zistiť veľa, ale už napríklad nevieme odhaliť konkrétnu identitu podľa zubov.
Je nejaký príbeh, ktorý vás osobne prekvapil?
Jednej ženskej kostry, ktorú sme objavili tesne pred pandémiou. Na tvári mala artefakt z vtáčích kostičiek. Domnievali sme sa, že išlo o čelenku alebo o náhrdelník.