Zem obiehajú milióny kusov vesmírnych odpadov, ktoré by mohli spôsobiť katastrofické zrážky.
Dráhy najväčších z nich sledujú aj slovenskí vedci, medzi nimi astronóm JIŘÍ ŠILHA z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. „Práve vesmírna bezpečnosť je oblasť, v ktorej sú Slováci veľmi silní a majú čo ponúknuť,“ hovorí pre denník SME.
- Astronóm Jiří Šilha v piatok 30. septembra vystúpi na Európskej noci výskumníkov s prednáškou Kozmický odpad a bezpečnosť vesmírnych misií.
V rozhovore sa dozviete:
- Akú škodu môže satelitu spôsobiť aj päťcentimetrový úlomok
- Ako dopadla prvá veľká zrážka odpadku s funkčným satelitom
- Ktorý je najväčší vesmírny odpad
- Prečo bol kritizovaný ruský test protisatelitnej zbrane
- Kto dohliada nad odpadom vo vesmíre
- Prečo sme vesmír ešte nevyčistili?
- V čom sú dobrí Slováci, čo vedia poskytnúť Európskej vesmírnej agentúre
- Že občas astronómovia nájdu asteroid, ktorý je v skutočnosti kus misie Apollo
- Či vieme skúmať vesmír bez toho, aby sme ho znečisťovali
Koľko odpadu je dnes na obežnej dráhe Zeme?
Objektov nad desať centimetrov, ktoré vidíme zo Zeme, vieme ich monitorovať a povedať, kde približne budú o pár dní, je zhruba 35-tisíc. Ak máte na obežnej dráhe okolo Zeme satelit, tak môžete rátať s tým, že bude mať s týmito odpadkami tesné priblíženia. Tie sú najkritickejšie.
Lenže už každý objekt nad päť centimetrov môže spôsobiť katastrofu, ak sa zrazí so stanicou, s družicou či s loďou. Došlo by k explózii a rozpadu. Menšie centimetrové odpadky môžu poškodiť elektroniku, solárne panely, ale nepreniknú napríklad plášťom vesmírnej stanice, spravia jej na povrchu iba kráter.
Týchto menších centimetrových odpadkov je koľko?
Európska noc výskumníkov 2022
Každoročná vedecká udalosť sa tento rok koná v piatok 30. septembra v piatich slovenských mestách.
- Celý program podujatia nájdete na webe Európska noc výskumníkov.
Prednášku Jiřího Šilhu s názvom Kozmický odpad a bezpečnosť vesmírnych misií si môžete pozrieť v piatok o 10.05 h v Starej tržnici v Bratislave.
Objektov od jedného do desiatich centimetrov je okolo milión. Nevieme ich sledovať na dennej báze, vieme iba štatisticky pomocou radarov zistiť, kde je najväčšia hustota. No a milimetrových častíc sú desiatky miliónov. Tie spôsobujú najmä zvetrávanie solárneho panela a môžu tiež spôsobiť zlyhanie elektroniky.
Všetky odpadky pochádzajú z vyradených satelitov?
Tie najväčšie objekty sú staré satelity, ktorým došli batérie, palivo alebo s nimi Zem stratila kontakt, prípadne im zlyhal nejaký kľúčový prvok na palube. Potom sú tam aj raketové stupne, ktoré pomáhajú v doladiť trajektóriu objektov vynášaných na obežnú dráhu Zeme.
A tieto dva typy sú aj hlavným zdrojom menších častíc. Vznikajú napríklad pri bežnom zvetrávaní, keď nejaké časti satelitu odpadnú. Ale primárne pri rozpade, keď satelit exploduje pre batériu alebo keď vybuchne nosná raketa vplyvom neustáleho namáhania a zvetrávania.
Došlo niekedy k explózii aj pri zrážke odpadku so satelitom?
Stalo sa to výnimočne v roku 2009, ale bola to katastrofická zrážka. Išlo o vyradený satelit Kosmos 2251 a funkčný americký satelit Iridium 33. Bola to prvá veľká zrážka v histórii, obe družice sa roztrieštili na viac ako dva a pol tisíca väčších úlomkov, ktoré sme vedeli merať zo Zeme.
Je medzi 35-tisícmi odpadkov nad desať centimetrov nejaký mimoriadne veľký alebo nebezpečný?
Európskej vesmírnej agentúre robí veľké vrásky Envisat. Je to environmentálny satelit, ktorý mal za úlohu monitorovať životné prostredie.
