SME

Vek Zeme: Má svet v Biblii len 6000 rokov?

Prečo mnohí kresťania prijímali a prijímajú mladý vek Zeme?

davkadavka
Načítavam... 256. Zem a vek: Má svet v Biblii len 6000 rokov?"
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Neľakajte sa, ste tu správne. Ústrednou témou dnes naozaj bude Zem a jej vek, ale snáď taký trochu menej konšpiračný. Naším cieľom však nebudú matematicko-fyzikálne výpočty veku Zeme, ale snaha o pochopenie – a to cez krátky historický príbeh toho ako a prečo ľudia rozmýšľali a v mnohom aj stále rozmýšľajú o veku našej planéty.

Dnes sa pozrieme na to, prečo mnohí v kresťanských kruhoch začali prijímať Zem s vekom len pár tisíc rokov a prečo je tomu tak aj dodnes.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sigmund Freud sa vo svojom čase vyjadril, že existovali tri veľké vedecké revolúcie, ktoré zatriasli tým, ako ľudia videli seba a svoje miesto vo vesmíre. Tou prvou mala byť Kopernikova revolúcia, ktorá nás detronizovala z nášho centrálneho miesta vo vesmíre.

Druhou bola Darwinova revolúcia, ktorá zmenila náš pohľad na náš vzťah k iným živým organizmom. A tou treťou revolúciou mal Freud skromne na mysli tú svoju – teda, že nie sme naozaj racionálne bytosti ale sme ovládaní našim podvedomým svetom.

Avšak, tento zoznam nebol podľa paleontológa Stephena J. Goulda kompletný. Freud síce Spomenul náš vesmírny, organický a podvedomý svet, ale treba k nemu pridať jeden ďalší a nemenej podstatný - ten svet, po ktorom kráčame každý deň.

Presnejšie povedané, ide o ďalšiu – ja by som povedal až dvojitú – revolúciu, ktorá sa nám len ťažko uvedomuje, lebo naša predstavivosť ju vie len ťažko uchopiť. A tou je nielen naše umiestnenie v priestore ale aj v čase.

Kopernik už síce pohol našou Zemou v 16. storočí, avšak našu priestorovú zanedbateľnosť sme si naplno začali uvedomovať až od začiatku 20. storočia. O tom ale inokedy. Dnes sa vydáme na potulky za časovým chápaním miesta na našej Zemi.

Ako asi viete, naša Zem je asi trochu staršia, ako vy. Je taká stará, že jej vek sa neudáva v tisíckach ale v miliardách rokoch. Nebolo však tomu tak vždy. V kresťanstve sa počas histórie akosi usídlila tradícia, že Zem je stará len približne 6000 rokov a dnes si povieme práve o tomto. Kto s tým prišiel, prečo s tým prišiel, prečo tomu niekto veril a do akej miery táto veková tradícia pretrváva aj dnes.

Prv, než sa však pohneme ďalej, ujasníme si a vytvorme si niektoré pojmy, ktoré nám uľahčia dnešný zvedochtivý výlet. V dávke č. 164 o ploche Zemi sme si už vytvorili pojem plochozemisti, čo sú samozrejme tí, čo veria v plochú Zem.

A dnes si ako jazykovú pomôcku môžeme vytvoriť slová mladozemisti a starozemisti. To budú pre nás tí, čo zastávajú takzvanú mladú Zem, to jest, len pár tisíc rokov a na druhej strane tí, čo prijímajú „starú Zem”, teda tú, ktorá je podľa vedy stará asi 4,5 miliárd rokov.

Nové miesto vo vesmíre

Táto časová revolúcia bola v mnohom radikálna preto, lebo otvorila nové dvere pohľadov a otázok. Tu je jeden iný šokujúci záver, ktorý vlastne dnes už vôbec nie je šokujúci, lebo sme si na neho zvykli, podobne ako na to, že nie sme centrom vesmíru.

Keď ľudia považovali Zem za mladú (starú pár tisíc rokov), tak to bola Zem, ktorej druhovým a hodnotovým stredom boli ľudia. Keď na začiatku Boh stvoril Zem, stvoril ju aj spolu s prvými ľuďmi. A teda z tohto pohľadu platí, že takmer odkedy Zem existuje, tak existujú aj ľudia.

Avšak stará Zem – to už je iný príbeh. A hlavne dlhý. Taký dlhý, že ľudia na ňom tvoria len zanedbateľnú časť svetovej histórie. Takýto svet nebol už len o nás ale aj o inom prírodnom svete, ktorý tu existoval už dlho pred nami.

A to otváralo nové a provokatívne otázky, napríklad: Ako to bolo s Adamom a Evou? Ak utrpenie prišlo v dôsledku ich hriechu, znamená to, že pred nimi zvieratá v prírode nepoznali žiadne utrpenie? Je taký scenár vôbec možný?

Ako sa z Adama a Evy vyvinuli rôzne a tak odlišné rasy ľudí? Kde žili Adam a Eva? A boli vôbec reálni? Prečo sa zdá, že mnohé živočíchy vyhynuli? Nie je pravda, že sa aj vyvíjali? A nie je Genezis nakoniec iba poetickým dielom?

Ako vidíte z týchto otázok, nie je to vôbec iba o samotnom veku Zeme. Ale keď niekto začne naťahovať zemskú časovú úsečku ďaleko, ďaleko do nepredstaviteľne dlhej minulosti, načneme tým nielen nové vedecké ale aj teologické otázky. V minulosti sa to dalo vyjadriť aj takto – menej veku, menej problémov.

Táto múdrosť zrejme neplatí len pre ľudskú pokožku ale aj pre povrch a vek iný – a to našej Zeme. Diskusie o veku Zeme boli teda vždy vedecky a teologicky celkom akčné. Prejdime teraz na našu hlavnú otázku – ako sa v kresťanskom svete rozšírila myšlienka, že Zem má byť stará len 6000 rokov?

Ussher a jeho kontext

V stručnosti sa táto epizóda typicky rozpovie takto: Za toto rozšírenie môže írsky biskup James Ussher, ktorý pôsobil v 17. storočí. Tomu to vyšlo, že Zem mala byť stvorená v roku 4004 pred Kristom, a to dokonca 22. októbra o šiestej hodine večer. Tento výpočet však často prichádza aj s istým negatívnym podtónom.

Tým mám na mysli, že sa to často používa ako súčasť naratívu, že ide len o ďalší z mnohých príkladov, keď niekto z tej údajne spiatočníckej cirkvi (v tomto prípade anglikánskej) opäť bránil vedeckému napredovaniu. Je to predsa jasné, že ak niekto bude používať Bibliu ako vedeckú učebnicu, nemôže z toho vzísť nič dobré. A na tomto poslednom tvrdení asi niečo bude, ale tento historický rámec je trochu zložitejší než takýto jednoduchý príbeh o konflikte.

Ak je našim cieľom pochopiť a nie súdiť, alebo aspoň pochopiť pre našim súdením, tak si veci musíme dať trochu do kontextu. Jedna jeho časť je tá, že ľudia ako Ussher a mnohí iní nevnímali takúto Zem vôbec ako mladú.

Videli ju, naopak, ako riadne starú s dostatkom času na všetky procesy a udalosti, ktoré Zem a ľudia potrebovali. My ju teraz vidíme ako relatívne veľmi starú, so svojou dlhou históriou, ale je tomu tak len vďaka našim poznatkom z 19. a hlavne 20. storočia.

Ussher však nebol zďaleka sám, ktorý prišiel s podobným dátumom. Bol jeden z mnohých vzdelancov, ktorí sa vtedy venovali takzvanej historickej chronológii. Jedna častá a mylná predstava je tá, že tento údajný vek Zeme 6000 rokov sa nachádza niekde v Biblii, alebo aspoň že sa k nemu dostaneme nejakou relatívne ľahkou biblickou matematikou.

V Biblii však nič také nie je a tak sa na to museli ísť trochu viac sofistikovanejšie. To znamená, že Biblia bola len jedným z mnohých zdrojov, ktoré sa používali pri takejto časovej rekonštrukcii. Inými zdrojmi boli všetky ostatné vhodné textové materiály, ktoré obsahovali informácie o rôznych nebeských úkazoch, akými boli trebárs zatmenia slnka, kométy, či supernovy.

V rokoch 1650-54 tak nakoniec Ussher spísal dielo, v ktorom zverejnil svoje zistenia. Volalo sa Kroniky Starej zmluvy. Šlo o kroniku, pretože v ňom šlo o detailnú chronológiu toho, čo sa stalo rok čo rok po tom, čo bol podľa neho svet stvorený v roku 4004 pred Kristom.

A do názvu umiestnil aj frázu „Stará zmluva”, pretože Ussher tu prerozprával udalosti až do zničenia jeruzalemského chrámu Rimanmi v roku 70, čo pre neho predstavovalo koniec obdobia starej zmluvy a začiatku novej. Preto teda aj rozdeľujeme biblické knihy na časť zvanú Stará zmluva a Nová zmluva a líšia sa Božou špeciálnou zmluvou so židovským národom a následne jej univerzálnym rozšírením pre celý svet.

Keby sme žili v tej dobe, nebolo by pochýb, že takúto takpovediac historickú matematiku by sme považovali za čosi veľmi prepracované a niečo čo si vyžaduje znalosť nielen dejín a cudzích jazykov ale aj kritického myslenia.

V literatúre sa historici s takýmto prístupom označujú ako chronológovia a ako sme si spomenuli, Ussher nebol jediný takýto chronológ. Na druhej strane, dnes je zaiste ten najznámejší. Z dobového pohľadu bol však najväčším odborníkom na svetovú chronológiu niekto iný a bol ním francúzsky učenec Joseph Scaliger.

Scaliger a iní chronológovia

Scaliger žil a pôsobil krátko pred Ussherom. Kým Ussher využíval latinské, grécke a hebrejské zdroje, Scaliger pracoval aj s východnými jazykmi ako bola sýrčina či arabčina. Čo následne takýto chronológovia ako Scaliger robili, je, že začali porovnávať rôzne svetové, politické či astronomické udalosti medzi týmito zdrojmi v rôznych jazykoch.

Inak povedané, začali ich vzájomne medzi sebou korelovať. Väčšina týchto zdrojov sa však neopierala o Bibliu ale o iné svetové písomnosti. A hoci pre ľudí ako Ussher či Scaliger mala Biblia osobitnú duchovnú hodnotu, jej historická hodnota bola pri práci so sekulárnymi prameňmi aspoň do istej miery relativizovaná.

V tej dobe teda existovalo mnoho takýchto chronológov a to znamená aj mnoho iných výpočtov. Zároveň však platí, že hoci sa líšili, mali k sebe veľmi blízko. Všetci vtedajší rešpektovaní historickí učenci sa pohybovali niekde okolo roku 4000 pnl. pretože tým smerom tieto historické údaje ukazovali.

Najčastejšie sa pritom pohybovali od roku 4103 do 3928 pred Kristom. Rok stvorenia Zeme podľa Scaligera 3949 a Isaac Newton, ktorý sa vo veľkom venoval biblickej interpretácii pridal tiež svoj číselný výpočet – v jeho prípade šlo o rok 3988, a teda jeho Zem vznikla len o 16 rokov neskôr ako tá Ussherova.

Príklady Scaligera a Newtona by mali byť pre nás upozornením, že v prípade Usshera a iných chronológov nešlo len o nejaké primitívne zmýšľanie, pri ktorom by si niekto len otvoril starozmluvné stránky a zrátal dokopy čísla v biblických rodokmeňoch.

Z ich pohľadu šlo o veľmi precízne štúdium, podobne sa v mnohom snažili aj astronómovia ako Kopernik, Kepler či Galileo, no i tak sa pritom v mnohom mýlili. Kritizovať ich z dnešného pohľadu za veci, ktoré mali vtedy vedieť a nevedeli, by bolo ako kritizovať naše súčasné poznatky len preto, že nemáme vedomosti, ktoré nadobudneme ešte len v ďalších storočiach.

Na druhej strane treba povedať aj to, že roky udávané v biblických rodokmeňoch brali vážne, ale tiež platí, že nemali vtedy žiadne napríklad geologické dôvody im neveriť.

Je to však práve Ussherovo datovanie, ktoré sa rozšírilo najviac a keď budete počuť nejaký konkrétny dátum stvorenia mladej Zeme, tak to bude najskôr ten jeho.

Rozšíril sa preto, lebo tento vek sa dostal do poznámok v takzvanej Biblii kráľa Jakuba z roku 1611, čo je ten najznámejší anglický preklad anglikánskej Biblie, a mnohými skupinami dokonca preferovaný až dodnes. Ussherova chronológia bola tiež vo svojej matematickej estetickosti príťažlivejšia ako iné alternatívy. A v akom zmysle estetická?

V prvom rade, existovala už dlhá tradícia, že medzi stvorením a Kristovým vtelením ubehlo 4000 rokov. Ussher neprebral túto schému nekriticky, ale akosi sa mu podarilo napasovať svoje výpočty presne do nej. Vypočítal, že Zem vznikla v roku 4004 pred Kristom a ten sa narodil v roku 4 pred Kristom (a áno, znie to veľmi paradoxne, že Kristus sa mal narodiť v dobe pred Kristom).

To, že sa mal narodiť v tomto roku je aj dodnes ten najpresnejší odhad. Celé to bolo teda elegantné - vychádzalo to presne na 4000 rokov. A podobnú estetickosť by sme našli v mnohých iných deleniach na rôzne doby, ktoré boli súčasťou jeho výpočtov.

Tieto výpočty rôznych chronológov však niektorým iným vzdelancom začali dvíhať obočie. A to nastalo vtedy, keď sa začalo pozerať aj na iné chronológie ako na egyptské, babylonské či čínske, ktoré, zdá sa, pracovali s o dosť dlhšou ľudskou históriou ako len 6000 rokov.

Niektorí dokonca šli až tak ďaleko, že si mysleli, že možno mali Platón a Aristoteles pravdu - možno náš svet je predsa len večný. Možno existoval vždy. Bol to pohľad niekedy označovaný ako eternalizmus.

Tento eternalizmus - čiže nekonečné trvanie sveta - však už zaváňalo celkom silným ateizmom, alebo aspoň spochybňovaním Biblie a to bol problém. Napriek tomu treba tiež povedať, že eternalizmus je tiež veľmi predmoderný koncept, pretože ten tiež zahŕňal nielen to, že od večnosti existovala naša Zem ale aj ľudstvo.

Keby ste žili v tej dobe, možno by ste chceli poradiť takýmto chronológom zdanlivo celkom jasnú vec - aby sa prestali zameriavať len na svoje textové materiály, ale aby aj vyšli zo svojej obývačky trochu viac do sveta a svoje výpočty robili aj na základe prírodných nálezov.

Mnohí takýto prírodovedci či naturalisti sa čoskoro začali venovať práve takejto činnosti. To však vôbec nepomohlo v revízii zemského veku a naopak, azda paradoxne, mnohé nálezy boli videné ako potvrdenia biblickej potopy. Ale to si necháme niekedy, keď budeme vravieť o fosíliách a paleontológii.

Takáto pozícia má však veľký dopad a to nielen na samotný vek Zeme – nielenže sa tým poposúva celá naša geologická chronológia, ale nevyhnutne to bude znamenať, že evolúcia sa za taký krátky čas nemohla prebehnúť. A to zas vrhne evolučnú biológiu a celkovo aj vedu ako takú do tej kategórie „zlých”.

Mladozemní kreacionisti by vám povedali, že oni vedu milujú, ale takú, ktorá je robená správne a to by bola taká, ktorá by apriori nebola v protirečení s ich biblickým výkladom. Takže, myslím, že ak niekedy môžeme hovoriť o konflikte vedeckých záverov s biblickým chápaním, tak toto je jeden z veľmi dobrých a okrem toho stále aj súčasných.

6000 rokov v Biblii?

Tak ako to teda je? Nachádza sa takáto opora mladej Zeme v Biblii? Ako je to už asi zrejmé z toho, čo sme si dnes povedali, nikde nie je tento vek stanovený priamo. Možno ho len nejak, povedzme to tak, interpretačne vypočítať.

Niektorí si dodnes myslia, že vek Zeme podľa nami spomínaných chronológov je správny spôsob, ako k nemu dospieť. Nie všetci mladozemní kresťania sa držia len čísla 6000, ale môžu prijímať aj, že Zem je stará 10 či 12-tisíc rokov.

Dôvod je ten, že aj oni sú si vedomí toho, že biblické rodokmene nie sú kompletné a obsahujú mnohé medzery. Preto sa môžu vo svojich kalkuláciách líšiť. A prečo nezastávajú súčasný vedecký pohľad mnohých odborníkov?

Existuje viacero argumentov, prečo odmietajú moderný vedecký odhad, ktorý je približne 4,5 miliárd rokov a pre vesmír, mimochodom, 13,7 miliárd. Ten hlavný je ten, že knihu Genezis nepokladajú len za poetický, obrazný žáner, ktorý vyjadruje len isté teologické pravdy.

Majú svoje zdôvodnenie, prečo hebrejské slovo pre „deň” naozaj znamená 24 hodín a nemôže mať aj iný význam. A týchto dôvodov je viac. K linkom na záver vám pripájam článok, kde vám jedna mladozemná skupina (Answers in Genesis) udáva týchto argumentov celkovo až 11.

Nejde však len o nejaký marginálny kresťanský pohľad, ktorý vôbec nie je rozšírený? Keď sa pozrieme na americké prostredie, kde tieto kreacionistické “prestrelky” prebiehajú už vyše storočie, ide už dlhodobo o podiel približne 40%.

Aj keby šlo len o 4%, asi by to nebolo úplne zanedbateľné, ale 40% je asi celkom dosť. Tieto čísla však platia hlavne pre protestantské skupiny a viac som o tejto histórii povedal v mojich dávkach na túto tému.

Akí kresťania teda prijímajú mladú Zem? Sú to prevažne len Američania? Aj keď stále v týchto štatistikách dominujú práve oni, dnes už nemožno vravieť len o čisto americkom fenoméne.

Mladá Zem sa spolu s kreacionizmom rozšírili nielen do Ázie a Južnej Ameriky, ale aj do mnohých častí Európy. A ako píšem tieto riadky, je mi jasné, že budem musieť práve o tomto európskom prejave spraviť v budúcnosti samostatnú časť. A tu niekde sa, žiaľ, budeme musieť aspoň nateraz zastaviť aj my.

Ak však chcete, počuť niečo o katolíckom pohľade na dnešnú tému, poviem vám niečo o nej v našej bodke na záver.

Súvisiace dávky

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Answers in Genesis, ‘Young-Earth Creationist View Summarized And Defended’, 2011.
  • Barr, ‘Why the World Was Created in 4004 B.C.’, 1985
  • Blancke et al., ‘Creationism in Europe: Facts, Gaps, and Prospects’, 2013.
  • Numbers, Creationists, 2006.
  • Sarna, Understanding Genesis, 1970.
  • Scientific American, 'Creationism Invades Europe', 2016.
  • Walton, The Lost World of Genesis One, 2009.

Podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Pravidelné podcasty:

Minisérie:

Partnerské podcasty:

Archív:

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte na podcasty.inzercia@sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu