SME

V akého Boha veril Einstein?

Aký vyzeral Einsteinov komplexný pohľad na Boha, vedu a náboženstvo?

davkadavka
Načítavam... 254. Boh a iné veľké otázky Alberta Einsteina
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Nielenže každý z nás počul o Albertovi Einsteinovi, ale zrejme sme sa už stretli aj s niektorými jeho výrokmi o Bohu či náboženstve. Dnes si dáme jeho svetonázor a tieto vyjadrenia do trochu širšieho kontextu a pozrieme sa na to, čo si myslel o niektorých veľkých otázkach súvisiacich s charakterom Boha, vedy a náboženstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa niekoho spýtate, aby vám povedal meno najslávnejšieho vedca, ktorého pozná, je veľká šanca, že vám povie „Albert Einstein.” Einstein je zaiste vedecká ikona a pre mnohých zrejme aj oveľa viac - stavím sa, že viacerí by totiž povedali, že je zároveň vzorový exemplár toho, čo to znamená byť prvotriedny vedec.

Einsteinova osobnosť a činnosť zahŕňa oveľa viac, než nám môžu napovedať známe fotografie s jeho strapatými vlasmi či vyplazeným jazykom.

Einstein bol totiž veľa vecí zároveň. Nebol len vedcom, ktorý prišiel s teóriou relativity a všetko jeho zmýšľanie sa určite nedá zhrnúť do jeho slávnej rovnice E=mc2.

Einstein bol napríklad aj vynálezca, humanista, pacifista, kultúrny sionista, či hudobník. My sa tu však nateraz zameriame na trochu inú tému. A tou je nielen jeho samotný pohľad na to, ako vnímal Boží charakter, ale aj ako vnímal niektoré iné veľké otázky života a vesmíru.

Tak ako to teda bolo? Veril Einstein v Boha? Asi ste už niekde zachytili, že áno, takže spravme si tú otázku trochu zvedochtivejšou: V akého Boha Einstein veril, čo si o ňom myslel a akú má spojitosť s našim vesmírom? A akú úlohu mala zohrávať pri veľkých otázkach života veda?

Našu dávku pritom rozdelím na dve časti: Najprv preskúmame, v akého Boha veril Einstein a či je odpoveď taká jednoduchá a jednoznačná. A potom si to doplníme jeho ďalšími výrokmi na mnohé veľké otázky života. Začnime však pri tomto všetkom trochu niekde na začiatku, napríklad v tom konkrétnom časopriestore, do ktorého sa narodil.

Albert sa narodil v roku 1879 do nemeckej židovskej rodiny. Tá jeho nepatrila medzi tie, ktoré vynikali striktným dodržiavaním židovských praktík a pravidiel. Práve naopak.

Táto židovská identita nemala teda pre neho spočiatku žiadny veľký význam. Začal ju však objavovať až neskôr, keď bol tridsiatnikom. Bolo to najprv počas jeho pobytu v Prahe (1911–1912) a Berlíne (1914), kde v týchto veľkých mestách začal žiť uprostred tamojších významných židovských komunít.

Dawkins: Einsteinov Boh ako metafora?

Einsteinova nábožnosť sa nevyznačovala tým, že by sa k Bohu modlil alebo vôbec že by ho považoval za niečo, či presnejšie niekoho, s kým možno mať vzťah. Inak povedané, Einstein nevidel Boh ako osobného. Na druhej strane to však neznamená, že nemal svoju nábožnosť či teológiu a tiež, že tento Boh bol len akousi metaforou.

Takto napríklad opísal Einsteinov pohľad známy ateista Richard Dawkins. V jeho bestselleri Boží blud sa Einsteinovmu náboženstvu, respektíve nábožnosti venuje v jednej úvodnej časti na siedmych stranách a jeho záver je tento – Einstein veril v Boha „čisto metaforicky, v poetickom zmysle.” Takýto pohľad je však podľa mňa preukázateľne mylný a pokúsim sa vysvetliť, prečo.

Je mylný preto, lebo Dawkins uvažuje takto: Po prvé, Einstein povedal, že neverí v osobného Boha, že verí v Boha filozofa Spinozu a že je „nábožný neveriaci”. Po druhé, Einstein sa sám vyjadril, v akom zmysle spočíva jeho nábožnosť a tá súvisí s obdivom prírodného poriadku.

A po tretie, ak platia predošlé dva body, znamená to, že jediná možnosť je, že musí byť prakticky ateista. Záver: Einstein bol teda ateista. Ako Dawkins dodáva – Einstein svojimi vyjadreniami veľmi dobre vie, čo presne poprel. S tým môžeme súhlasiť, ale myslím, že je dôvod spochybniť, či to vie aj Dawkins.

Čo je na takomto uvažovaní teda zlé? Dawkins používa správny, takpovediac, dôkazový materiál v podobe Einsteinových citácii z jeho rôznych listov a iných materiálov. To je fajn.

Treba sa však pozrieť aj trochu na koncept spomenutého Boha Spinozu a na niektoré iné vyjadrenia, ktoré Dawkins vynechal. Tu je teda ten trochu širší kontext, ktorý nám azda trochu upraví to, že Boh bol pre Einsteina vraj len púhou poetickou metaforou. Začnime však tým, čo spomína aj Dawkins.

Einstein a nábožnosť

Najprv si vezmime otázku, či je správne opísať Einsteina pojmom „nábožný”. Zdá sa, že takéto označenie nie je problematické, pretože jednak je to slovo, ktorým sa aj sám opísal, ale zároveň toto slovo celkom jasne definoval. V jednom zo svojich listov opisuje značnú časť svojho svetonázoru takto:

Bola to, samozrejme, lož, keď ste si prečítali o mojom náboženskom presvedčení; a to lož, ktorá je neustále opakovaná. Neverím v osobného Boha a nikdy som túto vec nepoprel a vždy som ju vyjadril jasne. Ak je niečo vo mne, čo môžem nazvať nábožnosť, tak je to môj bezhraničný obdiv štruktúr nášho sveta, ktoré nám odhaľuje naša veda.

Takže, ak ho tak opíšeme, mali by sme si dať na chápanie nábožnosti pozor – pretože rôzni ľudia môžu pod tým myslieť rôzne veci. Niektorí z nás sa napríklad môžeme opísať, že sme nábožní ale pritom môžeme mať rôzne svetonázory a celkom odlišné predstavy o zložení, existencii či neexistencii duchovného sveta.

A to, ako to vyjadril Einstein, sme práve počuli – šlo u neho o jeho „bezhraničný obdiv štruktúr nášho sveta, ktoré nám odhaľuje naša veda.”

Avšak takéto podobné vyjadrenia nájdeme aj u rôznych netradičných veriacich či pochybovačov v tradičné pravoverné kresťanstvo. A teda mali by sme sa mať na pozore, že takéto vyjadrenia samé o sebe ešte neznamenajú nevyhnute ateistickú pozíciu, keďže sú kompatibilné s viacerými svetonázorovými možnosťami.

Pri jednej príležitosti dokonca priamo poprel, že je ateista a že ho hnevá, keď ho ľudia tak prezentujú. Takže ak nebol ateista, ako ho opísať?

Boh Spinozu

Najlepšie by bolo, keby nám to na jednom mieste Einstein vysvetlil a máme v tom pokoj. Ale tak to nefunguje ani dnes. Okrem toho, že človek sa aj mení a s ním aj jeho názory, nikdy sa spravidla nevyjadrujeme na nejakú tému systematicky a úplne vyčerpávajúco. Aj u Einsteina to máme v náznakoch, aj keď sa k Bohu a náboženstvu vyjadroval celkom často. A to je určite lepšie ako nič.

Takže tu je ďalší kúsok nášho puzzle: Mnohokrát sa debata ako keby ukončí tým, že Einstein podľa svojich vlastných slov veril v Boha Spinozu, známeho filozofa zo 17. storočia (PD 168). Jeho presné znenie na otázku, či verí v Boha, je takéto: „Verím v Boha Spinozu, ktorý sa zjavuje v zákonitej harmónii sveta a nie v Boha, ktorý sa zaujíma o osud a skutky ľudstva.”

A keďže Spinoza bol vraj panteista, čiže zrovnával Boha s prírodou, tým môže byť diskusia o Einsteinovej viere ukončená. Avšak možno by sme sa nemali príliš s takýmto záverom ponáhľať. A prečo nie?

Začnime to problematizovať takto: Aj keby bol panteista, neznamená to, že Boha vnímal len metaforicky a poeticky. Znamenalo by to na jednej strane toto: Takýto Boh bol pre neho istým zvláštnym ale pritom reálnym a veľmi netradičným bytím. Zbytočne by sme sa k nemu modlili, čakali zázraky, či sa videli ako nejaké postavy v jeho veľkolepom príbehu.

Takýto Boh naozaj nič nerobí. Všetko, čo sa deje, sa deje vďaka prírodným zákonom. Napriek tomu všetkému sa zdá, že ide o isté bytie, ktoré má paradoxne nekonečné vlastnosti tradičného teizmu - je všemohúci, všemocný, a tak ďalej, ale nie všeláskavý.

A okrem toho sa zdá, že pre Spinozu Boh je síce isté bytie ale jeho podstatou nie je to myseľ. Spinoza má tento svoj teologicko-filozofický systém naozaj divný a aj náročný.

Ale potom je tu ďalšia vec. Nie je úplne jasné, či Spinoza bol panteista, čo je ináč pojem vytvorený až neskôr po jeho smrti. Ako o ňom píše Stanfordská encyklopédia filozofie, Spinoza bol po storočia považovaný za panteistu, ale nie je zrejmé, či je to správne označenie toho, ako vnímal božstvo. Navyše, daný autor a svetový odborník na Spinozu, Steven Nadler, rozlišuje medzi dvoma typmi panteistu: reduktívny a imanentný.

Rozdiel medzi nimi sa dá dúfam celkom ľahko pochopiť takto: Pre reduktívneho panteistu je naozaj Boh totožný s prírodou. Boha môžeme teda redukovať na prírodu a v tomto má veľmi blízko k ateizmu. Avšak imanentný panteista je niekto, kto vidí Boha a stvorený svet ako vodou nasiaknutú špongiu.

Voda sa plne nachádza vstrebaná v špongii, ale ide pritom o dve odlíšiteľné zložky či, môžeme povedať, bytia. A táto pozícia má už ďaleko od ateizmu a podobne ako voda, ani Boh tu nie len metaforou či peknou poéziou.

Ako to teda videl Spinoza? Nuž ktovie, ale dobrá správa však je, že to vyriešiť nemusíme, pretože dnešná dávka je o Einsteinovi. Pointa však je táto: ak niekto verí v spinozovského Boha má možno zloženie sveta podobné ako ateista, no je tu možnosť, že Boh v ňom existuje aj ako samostatná a nečinná bytosť ale predsa len nejaká bytosť.

A ak sa niekto z vás múdro spýta, či už tu nevravíme pomaly o deizme, tak len poviem, že ten mal tiež mnoho podôb a našli by sme tu určite nejaké prelínanie.

Tak, a aj z tohto krátkeho, čo som vám práve povedal, vám môže byt zrejme, prečo nemám veľmi rád nálepkovanie. Keď niekoho označíme ako panteistu, spinozistu, ale aj ateistu, deistu, teistu a podobne, je najlepšie vypočuť si od tejto osoby čosi viac, než len byť spokojný s jednoslovným onálepkovaním. V tom lepšom prípade to môže prinášať nepresnosť a v tom horšom aj predsudky. Čo viac nám teda ešte o sebe prezradil Einstein?

V mysli Einsteina

Einsteinovi vyšla aj jedna veľmi krátka kniha, ktorá bola zbierkou niekoľkých jeho esejí. Vyšla pôvodne v roku 1934, jej slovenský názov by znel Ako vidím svet a existuje aj vo svojom českom preklade.

Okrem toho sa vyjadril aj k veľkým otázkam života aj na pár iných miestach a to niekoľkokrát aj k vzťahu vedy a náboženstva a k iným veľkým otázkam. Tu sú niektoré z jeho ďalších vyjadrení a aj s mojimi občasnými poznámkami.

Einstein napríklad odmietol slobodnú vôľu, a bol teda determinista. Veril, že všetko, čo sa teda okolo nás deje, vrátane našich rozhodnutí, považoval za nevyhnutné.

Toto je pre tradičnú ortodoxnú teológiu problém, pretože to potom je tu tá veľká otázka, ako vnímať hriech a naša slobodné rozhodnutia navrátiť sa k Bohu. Ale ako už vieme, takáto teológia netvorila súčasť jeho teologického sveta.

Napísal, že najkrajší zážitok je pre neho skúsenosť s tajomnom, respektíve niečím mysterióznym či záhadným. Opísal sa ako veľmi hlboko nábožný človek, no tiež taký, ktorý neverí v Boha, ktorý trestá a odmeňuje alebo má vôľu podobnú tej našej. Miestami sa zároveň vyjadril aj slovami o istom „rozume” či „vyššej inteligencii”, ktorá sa prejavuje v prírode.

A tu je pre mňa jeden oriešok na rozlúsknutie: Už sme si povedali, že Spinoza odmietol Boha ako nejakú myseľ za týmto vesmírom. Einstein však aspoň na pár miestach túto myseľ spomína.

Takže, zdá sa, Einstein a Spinoza sa v tomto pohľade na myseľ líšia - ide o inteligenciu a zároveň aj myseľ a nikde nevraví, že ide iba o metaforu. To, že vraví, že jeho vôľa nie je podobná tej našej ešte neznamená že nejde o žiadnu myseľ, ktorá by mala svoju, ako to nazval, „vyššiu inteligenciu.”

Einstein má podobne ako viacero mysliteľov pred ním (a zvlášť ako Francúz August Comte), trojitú trajektóriu toho, ako sa náboženstvo vyvíjalo. Prvotné náboženstvo vzniklo podľa neho zo strachu, ktorý zažívali prví ľudia v prírode, čo bola mimochodom, myšlienka z jednej populárnej nemeckej knihy o materializme, ktorú Einstein čítal (Ludwig Büchner, Kraft und Stoff).

Takéto náboženstvo sa však časom pretransformovalo sa na jeho morálnejšiu verziu, v ktorom ľudia hľadali u Boha jeho vedenie, podporu a lásku. Ide o božstvo, ktoré zároveň niektorým dušiam daruje aj posmrtný život.

Najvyšší stupeň je však asi neprekvapivo, Einsteinova verzia náboženstva, ktoré nazýva „kozmický náboženský pocit.” Je to druh, ktorý odstránil z konceptu božstva akýkoľvek antropocentrizmus, teda podobnosť ľudom a ich vlastnostiam.

Je to pocit či nastavenie založené na vnímaní úžasu z prírodného poriadku. Jednou z funkcii umenia má byť to, aby nás vnášalo práve do takého obdivu. A takého „kozmické náboženstvo” podľa neho nie je a nemôže byť v konflikte s vedou ale majú sa navzájom dopĺňať.

Kozmické náboženstvo

Spomíname to preto, lebo takéto transcendentné zážitky z vnímania tejto väčšej reality boli dôležité nielen pre Einsteina ale aj pre mnohých jeho predchodcov. Napríklad, pojem „kozmické náboženstvo” nebol jeho, ale prvýkrát ho na svoje sebaoznačenie použil neveriaci matematik William Clifford.

Do tejto skupiny by patrili aj mnohí ďalší prominentní britskí agnostici či ateisti z viktoriánskej Británie, ktorí hľadali takéto trascendentné zážitky. A kde ísť pre takého najvyššie možné zážitky? Predsa do tých najvyšších možných miest, a teda na samotné vrcholy alpských štítov. Ale to je ďalší príbeh sám o sebe.

Hoci sa Einstein neštveral na Alpy aby tam lámal rekordy, jeho majestátnym štítom, ktorý chcel zdolávať sa stal samotný vesmír. A v tomto skúmaní spočíval v konečnom dôsledku jeho celý jeho vedecký život.

Možno niekoho z vás trochu irituje, že by sme mali Einsteina opisovať prídavným menom „nábožný”. Možno by vás napadli iné slová, ako napríklad duchovný, spirituálny, hľadajúci či niečo podobné. Podľa Einsteina však bolo práve toto to najlepšie a najvhodnejšie slovo.

Prv, než skončíme, musíme spomenúť ešte jeho pohľad na vedu – a tá podľa Einsteina vôbec nie je všemocná. Veda je skvelá na vedecké otázky ale nie všetky otázky života sú vedecké.

Inými slovami, Einstein odmietal pozíciu, ktorá sa niekedy označuje ako scientizmus (PD 185). Náboženstvo podľa Einsteina poskytuje vede a ľuďom motiváciu, hodnoty a aj ich zmysel. Ako z tohto vidíme, Einstein bol teda nielen teoretik vo fyzike, ale aj teoretik mnohých rôznych veľkých otázok.

Záver

O všetkom by sa dalo povedať ešte o dosť viac, ale vám to nestačilo tak vám v „bodhttps://bitly.com/davka137ke” na záver prezradím ešte dve veci: Poviem vám, čo mal Einstein na mysli svojim výrokom, o tom, že „Veda bez náboženstva je chromá a náboženstvo bez vedy slepé.”

A tiež aj to, čo a prečo bola najväčšia prekážka pre Einsteina veriť v tradičné božstvo. Link na “bodku”, cez ktorý sa k nej dostanete, nájdete buď v popise tejto dávky alebo na našom webe pravidelnadavka.sk.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Beller, et al. (eds.), Einstein in Context, 1993.
  • Dukas (ed.) Albert Einstein: The Human Side, 1979.
  • Einstein, Jak vidím svět, 1961 [1934].
  • Einstein, Jak vidím svět II, 1995.
  • Jammer, Einstein and Religion, 1999.
  • McGrath, Teória všetkého (na čom záleží), 2022.
  • Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail, 2009.

Podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Pravidelné podcasty:

Minisérie:

Sportnet.sk podcasty: 

Partnerské podcasty:

Archív:

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte na podcasty.inzercia@sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu