Klimatológ KAMIL LÁSKA stál pred dvomi rokmi vo februári na ľadovci antarktického ostrova Jamesa Rossa. Bolo 15 stupňov a okolo neho vial teplý vzduch.
Ľadový kontinent navštívil už štrnásťkrát. Väčšinu z návštev strávil na českej Mendelovej polárnej stanici. Z poslednej vedeckej expedície sa vrátil v marci 2022. V rozhovore porozprával o živote na antarktickej stanici, aj o tom, aké dopady zmeny klímy vidno v jej okolí.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo Lásku neprekvapilo nedávne oteplenie na Antartkíde
- Či klimatológ pri ceste na Antarktídu myslí na emisie skleníkových plynov
- Ako dlho trvá vykúriť antarktickú stanicu
- Prečo sú aj na Antarktíde prachové búrky
- Čo vedci robia, keď im počasie nedovolí opustiť stanicu
- Aké vplyvy zmeny klímy pozoruje Láska na Antarktíde
- Čo by mali podľa klimatológa robiť ľudia, ak chcú bojovať proti zmene klímy
Krátko po vašom návrate z Antarktídy v marci vyskočili teploty na niektorých polárnych staniciach o 40 stupňov oproti priemeru. Čo ste si pomysleli, keď ste sa to dozvedeli?
Tieto teplotné rekordy z marca, ale aj z predchádzajúcich rokov viac-menej potvrdzujú to, že Antarktída, ako aj iné kontinenty sú vystavené zmene klímy a nárastu teploty. Teploty, ktoré sme teraz pozorovali vo východnej časti Antarktídy, pokladám za výnimočné. Ale v budúcnosti budeme rozhodne svedkami čoraz väčšieho počtu takýchto extrémnych udalostí.
Marec je v Antarktíde prvým mesiacom antarktickej zimy. Nie je to preto šialené oteplenie?
Mňa tento marec už ani neprekvapil. Nie je pre nás výnimočné, že sa vysoké teploty objavia na konci antarktického teplého obdobia a na začiatku chladného.