SME
Utorok, 24. máj, 2022 | Meniny má Ela

Má v Tolkienovom svete úlohu aj Boh?

Má Tolkienov vesmír aj Boha, ktorý v jeho svete a príbehoch pôsobí?

davkadavka
Načítavam... 248. Má v Tolkienovom svete úlohu aj Boh?"
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Dnešná dávka bude o náboženstve alebo presnejšie o božstve v Tolkienovom svete. Nie o jeho reálnom, v ktorom žil, ale o tom mýtickom, fantastickom svete, ktorý mal byť zdrojom úniku.

Avšak mal byť únikom do prostredia, cez ktoré sme si mali hlbšie a lepšie uvedomiť naše miesto v našom osobnom životnom príbehu, respektíve kveste. A či mal v tomto mýtickom svete svoje prsty aj akýsi Boh, tak práve o tom bude dnešná dávka.

V prvom rade by som chcel upriamiť vašu pozornosť na Jakubove dávky, ktoré mal už v prvopočiatkoch nášho podcastu. Ako tradične, linky na tieto a iné súvisiace dávky nájdete pripojené pod touto dnešnou časťou.

Istým spôsobom na niektoré témy nadviažem, ale nebudem sa chcieť, prirodzene opakovať. Zameriam sa tu na jednu tému a tou je rozmer náboženstva či presnejšie Božieho pôsobenia v Tolkienovom svete.

Nemalo by nás to prekvapiť, že v mnohých dielach môžeme nachádzať až prekvapivo veľa filozofie či teológie. Avšak, mnohokrát si ju treba všimnúť alebo byť na ňu niekým upozornený.

S Jakubom sme sa tu už napríklad porozprávali aj o filozofii a teológii v Matrixe a teraz vám skúsim, hoci sám, povedať niečo o tom, ako vnímam isté náboženské témy u Tolkiena. A potom po krátkom úvode a zopakovaní si základných vecí, prejdem na hlavnú časť dnešnej dávky.

Čo nás čaká

Najprv však začnem úvodným upozornením a trochou základného zopakovania z toho, čo už zaznelo od Jakuba. V prvom rade, ani ja nechcem predpokladať, že mnohí z vás ste blízko oboznámení s Tolkienovými dielami. Zaiste ste už počuli meno Tolkien, názvy Hobbit či Pán prsteňov ale už menej z nás asi videlo všetky či väčšinu týchto filmov, a ešte menej z nás si prečítalo tieto knihy, či nebodaj aj iné nesfilmované diela a príbehy od Tolkiena.

Budem však predpokladať, že ste aspoň ako-tak oboznámení s niektorými filmovými spracovaniami a je vám známy Tolkienov ústredný motív súvisiaci s prsteňmi moci. Mojim prianím je však to, aby ste si z tejto dávky odniesli niektoré ďalšie zistenia či pozorovania, aj keby vaše znalosti o týchto dielach boli len povrchné či minimálne. Nuž a budem aspoň trochu dúfať, že vás to nabudí skúmať tento Tolkienov vesmír ďalej.

Jakub vám už povedal niečo o Tolkienovom živote – aj to, že vyrastal ako katolík, o tom, prečo chcel svoj mytologický svet vytvoriť a načo nám majú slúžiť rozprávky a predstavivosť. Ozaj vám tieto jeho dávky odporúčam. Tiež v nich načal tri ústredné témy v dielach tohto britského autora - neviditeľnosť, nesmrteľnosť a zotročenie.

Je len prirodzené, že tieto témy sa niekedy viac a niekedy menej prelínajú s myšlienkami náboženstva. Pri mojom dnešnom zamýšľaní si niekedy pomôžem samotným Tolkienom, konkrétne jeho dielami či listami, niekedy inými autormi a mnohokrát tu zapracujem moje videnie a vnímanie.

Preto bude samozrejme úplne v poriadku, ak niekto z vás bude so mnou nesúhlasiť, alebo ma budete chcieť poopraviť či doplniť, keďže sám vidím tieto moje myšlienky len ako úvod do skúmania týchto tém. A keď o tom neviete, tak krátka návšteva internetu a stránok s fanúšikmi Tolkiena by vás presvedčili o tom, ako na mnohé otázky existujú mnohé rôzne a vášnivé diskusie a názory.

Implicitné náboženstvo?

Jakub ešte spomenul jednu dôležitú vec. A tou je, že Tolkien sa vyjadril, že nemal rád a neprial si písať alegórie. To jest, že jeho svet nemal odzrkadľovať napríklad históriu Druhej svetovej vojny alebo biblické či kresťanské dejiny. Tolkienovi nešlo o alegóriu či aktualizáciu dejín ale aplikáciu svojich príbehov v našich konkrétnych životoch.

Nechcel teda len obrazne prerozprávať, čo sa už stalo a v tomto zmysle nemal Tolkien plán dávať do svojich diel zrkadlové obrazy kresťanských postáv, symbolov či motívov. A to teda aj napriek tomu, že ich tam dnes mnohí nielen hľadajú ale aj nachádzajú.

Z môjho pohľadu by teda bolo zrejme trochu mimo, keby sa naše skúmanie uberalo smerom, či Tolkien zámerne vytváral svoje príbehy s explicitnými referenciami na katolicizmus, kresťanstvo či niektoré teologické náuky.

Skôr, lepšia otázka, ktorá už podľa mňa stojí za zamyslenie je, či a do akej miery môžeme u neho vidieť tieto náboženské motívy implicitne – teda bez toho, aby boli cielené, ale predsa sa do jeho sveta dostali. A pod teológiou nemám v tomto prípade na mysli žiaden nejaký formálny a premyslený systém – to by tu totiž zjavne nehrozilo.

V našom prípade môžeme dnes pod teológiou mať na mysli veľké otázky súvisiace s božstvom, jeho vlastnosťami a jeho vzťahom k stvorenstvu. A dovolím si povedať, že toto je už oveľa lepšie položená otázka - teda aspoň v tomto zmysle, že cez ňu môžeme, myslím, začať nazerať na Tolkienov svet a prídeme možno aj k niektorým zaujímavým pozorovaniam.

Ak budeme brať vážne to, čo Tolkien sám tvrdil, nemali by tým pádom hľadať v jeho príbehoch žiadnu postavu, ktorá by, dajme tomu, symbolizovala Ježiša, diabla, a iné konkrétne nebeské či biblické bytosti a udalosti.

Na druhej strane by bolo trochu nepôsobivé, kebyže sme museli ostať len pri istých samozrejmých tvrdeniach. Napríklad, že náboženské myšlienky dostali u Tolkiena svoju podobu v témach smrteľnosti či nesmrteľnosti či vo všeobecnom boji dobra a zla či už buď u jednotlivca alebo našom svete.

Myslím si, že správny pohľad na Tolkienovu teológiu – ak to môžeme takto nazvať – je takýto. Náš autor zrejme nedával do svojich diel žiadne zámerné náboženské alegórie, ale z hľadiska kultúry, svetových mytológii a svojej osobnej viery sa im nemohol vyhnúť a svoju cestu si tu teda našli. Bolo tomu tak niekedy v menších zábleskoch a niekedy v zarámcovaní celého príbehu.

Eru a duchovný svet

Pre mňa je v tomto najväčším príkladom to, ako tu vykreslil Boha, svet duchovný bytostí a to, ako je tento duchovný svet prepojený s fyzickým svetom, ktorý je u Tolkiena tvorený planétou zvanou Arda. A tu je isté dôležité pozadie, o ktorom možno nemusíte mať všetci tušenie.

Za oponou Ardy existuje totiž bohatý svet duchovných bytostí, ktoré s ňou boli a sú rôzne prepojené. Je to dôležité preto, lebo ak by len pozerali či dokonca čítali Hobbita a Pána prsteňov, nedozviete sa, ako tento duchovný svet vznikol, kto ho tvorí a čo tieto bytosti robili a robia. V jednom zo svojich listov (165) z roku 1955 Tolkien dokonca spomenul jednu špecifickú kritiku, ktorú dostal a ktorá ho vždy dráždila – a to je, že jeho svet, citujem, „neobsahoval žiadne náboženstvo.”

Vraví, že to, že tam nie sú žiadne kostoly, chrámy, náboženské rituály a slávnosti je jednoducho súčasťou dejín, ktoré zobrazil. Vraví, že je síce kresťan ale tento svet nie je kresťanský svet. Dodáva, že však verí, že čitatelia sa o tomto náboženskom pozadí dozvedia, keď sa mu podarí vydať jeho iné dielo, o ktorom ste už mohli počuť a to Silmarillion.

Hoci jeho úplne prvé časti začali vznikať už počas Prvej svetovej vojny, bolo ako celok vydané až 4 roky po Tolkienovej smrti, to jest v roku 1977. A je to práve tu, kde je opísaný aj tento duchovný svet, na čele ktorého sa nachádza Boh zvaný ako Eru („Jeden”) alebo Ilúvatar („Otec všetkého”).

Nemáme tu teraz priestor ísť do detailov, ale tu je pár pre nás podstatných bodov – v tomto vesmíre sa teda nachádza Boh, ktorý je stvoriteľ všetkého. Na počiatku stvoril nie svet, ale zástup duchovných bytostí zvané ako Ainur, ktoré tvorili dve skupiny - Valari a Maiari.

To nám nateraz stačí, lebo, asi ako tušite, mien by nám začalo len pribúdať, ale len ešte poviem, že aj takí Gandalf či Sauron sú jednými z týchto bytostí. Tieto bytosti, ktoré potom vytvorili Ardu a aj kontinent Stredozem, vznikli nie cez Božie slovo či logos ale cez hudbu. A k tomuto obrazu sa vrátime na konci.

Mimochodom, takmer ako všetko v Tolkienovi, aj toto už mnohí odborníci analyzovali a porovnávali s rôznymi inými svetovými mytológiami, biblickým stvorením, či napríklad inými anjelskými hierarchiami videných v niektorých kresťanských textoch.

Ja sa však nechcem do tohto zamotať a začať uberať túto dávku smerom k nejakej komparatívnej religionistike týchto mytológii. Pokúsim sa namiesto toho zamerať na toto: Môžeme povedať, že Tolkienov Boh Eru Ilúvatar naďalej v Arde pôsobí a že to nejak vidno, povedzme, aj v Pánovi prsteňov?

Všimnite si, že naschvál som sa nespýtal, či tento Boh do sveta očividne zasahuje alebo či koná cez zázraky. Podľa mňa toto nie je žiadne šokujúce tvrdenie, pretože z čítania Hobbita a Pána prsteňov vás nemusí ani napadnúť, že za Tolkienovým vesmírom je celý tento duchovný svet, ktorý sme si práve spomenuli.

Na druhej strane, ak budeme pri čítaní veľmi pozorní, zistíme, že nie všetko je úplne o náhode. Všetko je súčasťou Eruvho plánu, no postavy v ňom majú svoju slobodnú vôľu úplne zachovanú – teda okrem tých, ktorých už čiastočne či plne zotročili prstene moci. Ale teraz pred nami ešte stojí otázka, akými spôsobmi tento Boh pôsobí.

Božie pôsobenie

Čo si ja všímam pri mojom vlastnom štúdiu histórie vedy a náboženstva je, aké mali významné postavy dejín rozličné predstavy o tom, ako Boh pôsobí vo svete. To mohlo byť niekedy cez zázraky, niekedy cez prírodné zákony, cez prozreteľnosť či ešte niektorými inými spôsobmi, prípadne ich kombináciou.

Čím viac sa dostávame na začiatok 20. storočia, tým viac začínajú mnohí vedeckí a náboženskí myslitelia opúšťať predstavu o takzvaných špeciálnych stvoreniach či iných priamych Božích zásahov. U viacerých veriacich bola predstava taká, že Boh všetko ponechal prírodným zákonom, no s dvoma poznámkami: po prvé, tie sú v istom zmysle prostriedkom na konanie jeho vôle, a po druhé, niekedy vo výnimočných prípadoch priznajú, že Boh zasiahol priamejšie než len cez prírodné zákony.

Spomínam to preto, lebo veľmi podobnú situáciu máme zjavne aj v u Tolkiena. Nebudem vám teraz dávať príklady, keď Eru do sveta zasiahol priamo, pretože väčšina z nich sa nachádza v materiáloch zo Silmarilliona. Avšak jeden príklad, ktorý ste určite postrehli z Pána prsteňov je vzkriesenie Gandalfa.

Gandalf tu po boji s postavou Balroga zomiera a čo sa stalo neskôr, opisuje slovami, že „bol poslaný späť.” Nespomína sa tu žiadny Boh Eru, ale ak ste sa divili, ako Gandalf prišiel späť k životu, tak už viete ako respektíve kým. Teda, takýchto priamych zásahov je naozaj len niekoľko a sú pritom výnimkou a nie žiadnym pravidlom. A to až natoľko, že ak pri nich žmurkneme, je až veľmi ľahké si tieto veci nevšimnúť.

Na druhej strane tu však Tolkienov Boh pôsobí inak a to naozaj celkom nepatrne, rafinovane a veľmi subtílne. Začal som si všímať frázy, ktoré sú roztrúsené v mnohých Tolkienových príbehoch – jeden typ napríklad je, že istej postave bolo niečo vnuknuté alebo dané do srdca.

Iný typ by bol, keď istá postava „bola ochránená” povedzme pred šípmi škretov, ale v skutočnosti tam nebol nik fyzicky prítomný na poskytnutie takejto ochrany. Takáto ochrana prišla teda nejakým spôsobom nejak takpovediac zhora, ale nemyslím si, že muselo ísť o porušenie fyzikálnych zákonov, zvlášť keď to text nikde netvrdí.

Prozreteľnosť a eukatastrofy

A potom je tu tá najväčšia či najvšeobecnejšia úroveň, na ktorej Boh Eru pôsobí – a to je cez jeho plán a prozreteľnosť. Vďaka nemu síce nie je zaručené, že postavy nespravia chyby a zlé rozhodnutia, že nebudú na svojich cestách a životných kvestoch bez ťažkostí či utrpenia. Ale jedna vec je istá – že všetko bude mať nakoniec dobrý koniec a teda, že nakoniec dobro zvíťazí nad zlom. Je to niečo, o čom Jakub vravel a čo Tolkien nazýva eukatastrofa.

Dnes aj Krátky slovník slovenského jazyka definuje katastrofu ako veľké nešťastie či pohromu. Avšak pôvodný grécky pojem znamenal jednoducho „zvrat” či „obrat”. Tolkien teda vytvoril dva pojmy – pohromu či nešťastie nazval dyskatastrofa a dobrý, šťastný zvrat v tomto nešťastí eukatastrofa.

Ako sám vraví, nielenže sa prítomnosť týchto dvoch udalostí v Tolkienovom svete nevylučuje, ale eukatastrofa, aby mohla nastať závisí na existencii dyskatastrofy. A prečo spomínam takúto zdanlivú odbočku?

Pretože, tak ako to chápem ja, tak to úzko súvisí s tým ako Tolkienov Boh koná. Koná nie proti našej slobodnej vôli či prírodným zákonom ale takpovediac s nimi či popri nich. Postavy teda necháva, aby sa veľakrát potkli či ešte horšie, aby sa niektoré aj vnútorne skorumpovali.

A to preto lebo slobodná vôľa je základná a najvyššia hodnota, od ktorej sa odvíjajú všetky ostatné. Ale to ako sa z dyskatastrofy stáva eukatastrofa, na to neslúži nejaký Boží prst, ktorý občasne vyjde a zasiahne spomedzi oblakov. Slúžime na to my a celý stvorený svet.

A keď sme pri tom prste, ilustrujme si to na tomto jednom ústrednom príklade. Určite máte na pamäti, že záverečná scéna so zničením veľprsteňa sa odohrala tak, že Glum odhryzol Frodovi prst s nasadeným prsteňom a následne padá do svojej ohnivej záhuby.

Prečo to tak dopadlo? Žeby náhoda? Nie podľa Tolkiena. V inom svojom liste (192) vraví, že po príchode Froda a Sama na Horu osudu, tu začala totiž pôsobiť „iná sila” a „Autor príbehu” – a dodáva, že týmto teraz Tolkien nemyslí sám seba. Čo sa zdalo ako sled náhodných udalostí, ktoré nakoniec viedli k šťastnému koncu, boli v istom, hoci nepatrnom, zmysle riadené a dokončené Erum Ilúvatarom.

Avšak Božia prozreteľnosť, zdá sa, nie je vôbec obmedzená len na nejaké kľúčové momenty – len na momenty, môžeme povedať, veľkých eukatastrof. Úplne v úvode Silmarillionu totiž Eru vraví, že vo svete neodznie žiadny hudobný motív, ktorý nebude mať svoj prvotný pôvod u neho, pretože všetky tieto noty sú jeho prostriedkom.

Všimnime si, že tu netvrdí, že tento božský Stvoriteľ hrá tieto noty za druhých – za ľudí, elfov, entov, trpaslíkov, a tak ďalej – ale len, že on je ich ultimátnych zdrojom. Možno je každý vo svete len relatívne krátko znejúcou notou v tejto symfónii, no každá z nich úplne plnohodnotne a prekvapivo prispieva k tomuto eukatastrofickému koncertu.

Takže koná Boh v Tolkienovom vesmíre? Odpoveď už týmto pádom poznáte. No je to pôsobenie, ktoré je oveľa viac nenápadnejšie než v iných svetových mytológiách. Až tak, že je úplne prirodzené nevidieť žiadne božstvo, keď si Hobbita či Pána čítame či pozeráme. No je to zároveň vesmír, o ktorom by sme mohli podobne ako Shakespeare povedať, že na jeho nebi a zemi existuje oveľa viac vecí, než sme si vysnívali v našej filozofii.

A prišiel som ešte na jedno veľmi zaujímavé zistenie v jednom Tolkienovom liste, ktoré s týmto všetkým súvisí a vôbec aj s vedou a náboženstvom vo všeobecnosti. Ale o ňom vám už poviem v mojej bodke na záver.

Súvisiace dávky

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Carpenter (ed.), The Letters of J. R. R. Tolkien, 2013.
  • Day, A Dictionary of Sources of Tolkien, 2019.
  • Lee (ed.), A Companion to J. R. R. Tolkien, 2014.
  • Shippey, The Road to Middle-Earth, 2012.
  • Tolkien, Silmarillion, 1977.
  • Tolkien, Pán Prsteňov I-III, 2012.
  • Tolkien, Hobbit, 2002.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Rover Curiosity otvoril na MArse útvar, ktorý ľudskému mozgu pripomína dvere.

Skaly na Marse pripomínali aj tvár.


10 h
Ilustračné foto.

Aby im neublížil online svet.


18 h
Ilustračné foto.

Ľudia prídu o hodiny spánku.


20. máj
Kozmická loď Starliner sa približuje k ISS.

Boeing chce konkurovať SpaceX a v budúcnosti plánuje využívať Starliner na prepravu astronautov.


TASR 21. máj
SkryťZatvoriť reklamu