SME

Môžu historici povedať, či vstal Ježiš z mŕtvych?

Ako historici diskutujú o Ježišovom zmŕtvychvstaní.

davkadavka
Načítavam... 246. Môžu historici povedať, či vstal Ježiš z mŕtvych?
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

V našom podcaste veľakrát otvoríme nejakú veľkú otázku. Už sme tu často načali otázku dobra a zla, šťastného života, vzniku vesmíru a podobne. Keďže je akurát obdobie Veľkej noci, poďme sa pozrieť na jednu z najväčších otázok, ktoré sa veriaci, hľadajúci či neveriaci človek môže spýtať: Ako sa na Ježišovo zmŕtvychvstanie môže pozrieť historik?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Táto téma sa dá začať rozoberať z rôznych pohľadov. Poviem vám teda, ako som sa rozhodol túto otázku poňať práve ja v tejto dávke. Po prvé, pozrieme sa na ňu z pohľadu histórie a historikov. Druhý spôsob ako sa na to pozriem, je ten, že vám tu nebudem rozprávať moje úvahy.

Využijem síce na to moju hlavu ale len na to, aby som vám zhrnul myšlienky dvoch ľudí, ktorí sú v tomto odborníci a ktorí tomuto skúmaniu venovali veľkú časť svojho života. Inšpirovalo ma k tomu, že práve tento posledný víkend mali tú najdlhšiu debatu, ktorá sa kedy na tému histórie Ježišovho zmŕtvychvstania odohrala. Tá trvala nie ako klasicky hodinu či dve ale dokopy mimo prestávok 6 hodín a to práve preto, aby nemuseli skončiť len po pár úvodných výmenách, ale aby mohli ísť do hĺbky.

Týmito dvoma hosťami a historikmi boli Bart Ehrman a Mike Licona, ktorí sa už takto stretli mnohokrát, ale nikdy nie na takýto dlhý čas. Pre zjednodušenie, dnes ich budem označovať len krstnými menami. Obaja sú historikmi a odborníkmi na Novú zmluvu a jej historické pozadie. Bart je pritom agnostik a oveľa známejší s viacerými bestsellermi. Argumentoval, že historici ako historici nemôžu prísť k záveru, že Ježiš vstal z mŕtvych.

Mike je veriaci evanjelikál a argumentoval za opak, aj keď vcelku opatrným spôsobom. Diskusia bola veľmi priateľská ale pritom miestami celkom intenzívna. Spomenutá diskusia je síce spoplatnená, ale ak niekoho z vás táto téma zaujíma, určite vám ju odporúčam. Link na ňu nájdete samozrejme medzi zdrojmi k tejto dávke.

Nebudem vám však chronologicky zhŕňať celú debatu podľa toho, ako prebiehala. Spravím to tak, že sa dotknem niektorých tém, ktoré považujem za dôležité a hodné zamyslenia, a to s mojimi občasnými vsuvkami. Dotkneme sa pritom nasledovných oblastí: Povieme si niečo o objektivite, problémoch s historickosťou, o úlohe viery a cieli týchto debát.

Chcem to pritom spraviť tak, aby sme nemuseli ísť do inak nevyhnutných detailov a nemuseli tak dlhšie rozoberať napríklad konkrétne verše, state a už vôbec nie aby sme tu prinášali cudzojazyčnú analýzu. Zostaneme teda v istom zmysle na povrchu ale aj tak sa, verím tomu, dotkneme niektorých kľúčových vecí - aspoň teda, to je môj cieľ.

Keď sa bavíme o historickosti starovekých dokumentov a konkrétne teda v našom prípade evanjelií, je vždy pre poslucháčov pripomenúť niektoré dôležité veci. Hlavnými zdrojmi sú tu štyri evanjelia a zvlášť niektoré Pavlove listy, ako jeho prvý list Korinťanom či list Galaťanom.

Obe strany sa aj tu zhodli, že situácia s týmito dostupnými dokumentami nie je ideálna. Líšili sa však v tom, či je dostatočná, aby podporili historickosť Ježišovho zmŕtvychvstania. Spomenuli pri tom, že daný stav je ako kartová hra, kde do ruky dostaneme isté, takpovediac historické, karty a musíme s nimi hrať či už sa nám to páči alebo nie. Obe strany sa pritom zhodli, že nemožno nič v silnom zmysle dokázať a vravíme, samozrejme, len o pravdepodobnostiach.

Objektivita a kritériá

Jedným z hlavným bodov, ktorého sa obaja dotkli, je objektivita. Obaja sa opäť zhodli a každému pripomenuli, že nik nie je a nemôže byť objektívny. Každý sme ovplyvnený istým videním sveta a konkrétnym hodnotením faktov, na ktorých sa môžeme zhodnúť, ale už nie na ich interpretácii. Toto je však úplne normálny stav, z ktorého nemôžeme utiecť a máme sa vyvarovať práveže tých, ktorí tvrdia, že len oni sú tí objektívni. Takže, čo s tým? Je výsledkom akási patová situácia, keďže nik nie je objektívny? Znamená to, že závery historikov, vrátane hodnotenia Ježiša, stoja len na základoch vybudovaných ich svetonázormi?

Samozrejme, že toto nie je a aspoň by nemala byť konečná zástavka. Síce nik nie je vševediaci a objektívny, ale práve preto vyvinuli historici istú metodológiu, aby mohli staroveké zdroje hodnotiť. Táto metóda pozostáva z istých kritérií, ktoré na tieto dokumenty uplatňujeme. Napríklad, chceme mať čím viac zdrojov - a pritom takých, ktoré od seba neopisovali a sú teda nezávislé.

Je najlepšie ich mať spísané od očitého svedka alebo aspoň mať tieto informácie práve od nich. Ešte lepšie, keby boli spísané okamžite alebo aspoň veľmi blízko k danej udalosti. A keď nie pár týždňov či mesiacov po tom, tak lepšie o pár rokov ako o pár dekád neskôr. Sú samozrejme aj ďalšie kritéria a existuje o nich debata, ale to neznamená, že si môžeme vymýšľať akékoľvek kritéria, aké len chceme, alebo si ich nevšímať.

Objektivitu teda získať nemôžeme, ale môžeme mať kritéria, na ktorých sa historici môžu viac či niekedy menej zhodnúť. Tak ako každý z vás má svoj - nazvime to - svetonázorový príbeh, tak aj naši debatéri. Bart bol najprv presvedčený evanjelikálny kresťan snažiaci sa obracať druhých. Neskôr začal mať pochybnosti, kresťanstvo opustil a stal sa z neho agnostik, hoci najväčším problémom je pre neho nie história ale problém utrpenia.

Mike je od začiatku kresťan, ktorý si začal v dospelosti prechádzať vážnymi pochybnosťami. Dal sa na štúdium biblickej histórie a dospel k záveru, že texty Novej zmluvy historickosť zmŕtvychvstania podporujú. Dokonca tomu stanovil percento - je si tým z histórie istý približne na 80% ale niekedy menej niekedy viac. Takže, zdá sa, že na probléme objektivity sa zhodnú a aj ako ju prekonať, ale tu nastávajú prvé problémy a ich riešenia - ako by sme mohli očakávať - boli v diskusii tým najväčším rozdielom. Poďme sa pozrieť teda trochu na ne.

Problémy s historickosťou

Prečo to nie je také ľahké a poukázať na naše štyri evanjelia a povedať, že máme teda až štyri zdroje z prvého storočia, ktoré spomínajú Ježišovo zmŕtvychvstanie? Dôvod je ten, lebo každé z nich podáva celkom iný príbeh, iné postavy a príbehy. To by ešte nebol sám o sebe problém, ale ide o príbehy, ktoré si v tomto prípade na mnohých miestach, protirečia. Stručne povedané - kto, kedy, kde a čo sa presne stalo sa líši takým spôsobom, že nemôže ísť len o doplňujúce informácie. Ak niekto povie, to je v poriadku, lebo ich jadro je rovnaké, to jest všade vstal Ježiš z mŕtvych, túto historickú ťažkosť tým ešte stále nevyriešime.

Bart a ďalší totiž poukazujú na iné veci, s ktorými musia odborníci narábať - nejde totižto o svedectvá, ktoré boli napísané hneď alebo o pár rokov. Evanjelia boli spísané až neskôr, o 40 až 60 rokov. Nestačí pritom povedať, že síce boli spísané až o pol storočie ale tieto príbehy boli tradované a zachovávané od začiatku, ako sa stali, a že v starovekých kultúrach sa tieto udalosti tradovali veľmi hodnoverne. Bart na to upozornil, že toto je mýtus, ktorý sa často šíri a sám o tom napísal knihu, kde narábal s psychologickým a antropologickým výskumom pamäte a ktorú mu napríklad odobril pred jej vydaním aj jeden z najväčších odborníkov na výskum pamäte.

Pointa teda je, že ľudská pamäť je nespoľahlivá a vidíme to v staroveku aj v súčasných kultúrach a výskume. A to, že sa príbehy neustále pri tradovaní menili, vidíme aj na samotných štyroch rôznych verziách o zmŕtvychvstaní. Možno je to pre vás novinka, možno nie, ale takmer každý odborník súhlasí, že evanjelia neboli napísané očitými svedkami. Jeden z Bartových najväčších problémov je tento - aj keby sme mali očitých svedkov, od ktorých by evanjelisti čerpali svoje informácie, to ich ešte vôbec nerobí hodnovernými.

Mike s takýmto silným tvrdením nesúhlasil. Bol si však vedomý týchto problémov a aj preto sústredil sa celý čas len na apoštola Pavla, jeho listy a život. Možno ste si to doteraz neuvedomili, ale dôvod je ten, že náš jediný očitý svedok, ktorý videl zmŕtvychvstalého Ježiša a od ktorého máme nejaký text, je práve Pavol. Teda, videl ho aspoň nejakým spôsobom a nejakú dobu po tom, ako už Ježiš údajne vstal z mŕtvych. Videl ho v nejakej svojej vízii, ktorú mal a teda nemuselo to byť pri jeho plnom vedomí.

Dôležité je, že síce mal Pavol nejaké súkromné videnie, tak sa krátko po svojom obrátení stretol v s vodcami jeruzalemskej cirkvi (Jakubom a Petrom), strávil s nimi dva týždne a tí Pavla zdanlivo odobrili. Pavol v zozname ľudí, ktorým sa zjavil Ježiš spomína aj skupinu 500 ľudí s tým, že mnohí sú nažive a implikuje tým, že ktokoľvek si to môže u nich overiť. Pavol a viacerí z ranej cirkvi vraj museli po Ježišovej smrti vidieť niečo ozaj špeciálne, pretože boli za to ochotní položiť svoj život.

Podľa Barta je to však príliš nepresné. Poukazuje na to, že ochota prvých apoštolov ísť na smrť kvôli viere v zmŕtvychvstanie je ďalší rozšírený mýtus - buď dôvod nie je uvedený (Jakub v Sk 12) alebo ide o neskoré zdroje, ktoré nie sú historické. Nemá však problém s tým, že mnohí v ranej cirkvi mali nejaké vízie, ktoré interpretovali ako Ježiša. Bart si naozaj myslí a je to samozrejme úplne legitímny historický záver. Cituje pritom z vedeckej štúdie, kde 1 zo 4 ľudí zažil v živote halucinácie a 1 z 8 mali víziu zosnulého blízkeho. Preto to vraj vôbec nie je zvláštne, že mnohí z ranej cirkvi videli niekoho ako Ježiša. Iné je, či to na to môže historik používať nadprirodzené vysvetlenie.

Navyše, ak by nám toto stačilo na prijatie zázračného vysvetlenia, museli by sme vraj prijať iné zázraky vo svete z iných náboženských tradícii, ktoré sú v niektorých prípadoch doložené oveľa lepšie a spoľahlivejšie. Mike na toto odpovedal, prečo sú niektoré takéto tradície nespoľahlivé a Bart odvetil, že to by len ďalej podporovalo, ako sú očití svedkovia nespoľahliví. Mike sa snažil celý čas argumentovať tak, že jadru týchto príbehov však veriť môžeme a ak Božiu existenciu vopred nevylúčime, otvára nám to dvere, aby sme Ježišovo zmŕtvychvstanie mohli prijať aj ako historickú udalosť. A to nás privádza k ďalšiemu bodu a to je úloha viery v tejto historickej otázke.

História verzus viera

Tak teda, akú úlohu má v tomto všetkom podľa našich aktérov viera? Nakoniec sa na tomto ku koncu aspoň z veľkej časti zhodli. Aj sám Mike priznal, že samotné historické karty, ktoré máme, nás nemôžu presvedčiť o historickosti zmŕtvychvstania. Priznal, že svoju úlohu tu zohráva viera, no celé jeho uvažovanie bolo o tom, že tá história, ktorú máme, tomu nijak neprotirečí. Myslím, že Bart bol rád, že takéto niečo priznal, pretože také niečo zastáva aj on. Avšak, je tu pre neho problém s tým, že história tomuto nijak neprotirečí.

Po prvé, s tou historickosťou má, ako sme videli viaceré nemalé problémy. A potom je pre neho pre historikov nemožná prekážka na prekonanie. Keďže zázrak je z definície niečo čo je veľmi, veľmi, veľmi málo pravdepodobné, historici nemôžu ako pravdepodobnú udalosť stanoviť niečo veľmi nepravdepodobné. Mike v tomto videl Humeovu námietku, ktorú som rozobral v dávke č. 234 a snažil sa na ňu odpovedať. Bart ho však podľa mňa pri jednej časti zahnal do kúta, keď aj Mike priznal, že neexistuje žiadny akademik, ktorý v akademickom texte ponúka akýkoľvek zázrak ako historické vysvetlenie. Historici tak podľa neho robiť nemôžu podobne ako ani pri súdnych sporoch. Na to Mike odpovedal, že je niekedy dobré a správne ísť proti existujúcemu konsenzu.

V prvom rade treba povedať, že obe strany veľmi dobre predstavili svoje strany, za čo si od tej druhej zaslúžili úprimnú pochvalu. Je to teda v istom zmysle zvláštne, že hoci sa zhodnú na možno 95 a percent historických veciach, nezhodnú sa na ich závere. Na druhej strane, táto situácia je nám známa zo súdnych sporov, kde obe strany disponujú rovnakým dôkazovým pozadím, ale záver vidia odlišne. Preto aj Mike spomenul, že sme v našich svetonázoroch ovplyvnení našim vedomostným, zážitkovými a osobným pozadím.

Pri svojej prezentácii chcel však zdôrazniť, čo historici môžu a nemôžu spraviť a o čo ide jemu samotnému. Priznal, že ani on ani nik iný nemôže historickými spôsobmi dokázať teologické tvrdenia - podobne ako historici nemôžu z histórie ukázať, či majú pravdu povedzme katolíci či protestanti, ale môžu doložiť, čo ktorá strana a kedy spravila.

Potom je teda na mieste otázka, či môžeme podobne poukázať na to, že pri podrobnom skúmaní evanjelií môžeme prísť k záveru, ktorý síce nie je teologický ale ho bude silno podporovať. Podľa Mikea áno. Podľa Barta v istom zmysle áno. Môžeme ten záver prijať a je to úplne v poriadku, ak sa tak rozhodneme - nie však z pozície historikov, ale ako veriacich. Pozrime sa ešte na náš posledný bod - prečo vôbec venovať čas takýmto debatám?

Ciele debaty

Myslím, že sa viacerí zhodneme, že hoci ide o jednu z veľkých otázok, ktorú si možno klásť, takéto historické rozoberanie tejto udalosti nie je asi pre každého. Nakoniec, ak by ste chceli byť dôslední, zatiahlo by vás to do detailnejšieho štúdia biblickej histórie, jej analýzy a to vrátane učenia sa cudzích jazykov. Koho a prečo by mala takáto diskusia o histórii zaujímať? Jedna odpoveď má formu námietky na to, čo som práve povedal. Veď nakoniec, o históriu sa máme a chceme často zaujímať a nemusíme byť pritom žiadni odborníci. Myslím, že to poznáme každý z nášho vlastného čítania správ a vôbec informácii o svete.

Prečo však? Čo je cieľom všetkých týchto diskusii o dejinách? Domnievam sa, že na odpovedi sa mnohí zhodneme - lebo nám ide o pravdu. Chceme vedieť a veriť pravde a nie sa dozvedať a veriť nepravde. A veríme, že história nie je možno jediný spôsob, ako odhaľovať pravdu o vesmíre ale ako prostriedok odhaľovania toho, čo sa stalo, je to to najlepšie, čo máme.

Ako sme už spomenuli, v náboženských otázkach samotná história nezavedie veriacich ľudí do cieľovej rovinky. Treba na to dávku viery. Ale to neznamená, že história je nepodstatná - pretože aj tá, zdá sa, určí, koľko viery bude takpovediac treba. A žiadny rozumný veriaci nebude chcieť zrejme veriť veci slepo a v protiklade s tým, na čo ukazuje história, ale bude sa to snažiť dať aspoň nejak do súladu a o to sa Mike - ako jeden z mnohých - snažil.

Bart však na záver spomenul iný, doplňujúci dôvod, prečo tieto debaty už mnoho rokov robí a prečo to stále považuje za podstatné. Nechal si to podľa mňa ako svoje najdôležitejšie posolstvo na svoju záverečnú reč. Ja to spomínam podobne na záver, lebo si myslím, že je to hodné zamyslenia. Vraví, že dnes žijeme v pluralitnej spoločnosti. Máme rôzne názory, vrátane toho, čo sa stalo s Ježišovým ukrižovaným telom. Počas histórie však existovali mnohí, ktorí si mysleli, že jedine oni majú nárok na teologickú pravdu. Nielenže sú to oni, ktorí má pravdu ale ostatní pôjdu kvôli svojmu omylu do zatratenia. Nielenže sú tým proti Bohu ale aj Boh proti nim.

História nám vie ukázať, že takýto exkluzivizmus neviedol k ničomu dobrému. Túto situáciu však osvietenstvo v istom zmysle nevyriešilo, ale len znásobilo. Síce máme odvtedy rozšírené tradície o potrebe tolerancie, súčasní apologéti v rôznych náboženstvách sa stali potomkami tohto osvietenstva. Neboli to len deisti či ateisti, kto začal používať racionálne argumenty ale aj veriaci, ktorí mali rôznu mieru tolerancie. A to znamená, že niektorí súčasní obhajcovia kresťanstva môžu nielenže tvrdiť, že sa tá druhá strana mýli, ale že vám to môžu aj racionálne dokázať.

Takýto prístup vedie nielen k ďalšiemu utláčaniu iných náboženstiev ale aj tolerantnejších verzii kresťanstva. A to je dôvod, prečo Bart tieto diskusie robí - nielen, preto, že ho to baví a má univerzitnú pozíciu, ale vidí to ako kultúrne dôležitú vec, kde chce byť hlasom proti zneužívaniu našej racionality. Ja by som len dodal, že takéto intelektuálne prehrešky môžu robiť samozrejme obidve strany a zneužívanie osvietenskej racionality pre politické či ideologické ciele je vždy nebezpečné a navyše, odvádza nás od pravdy.

Záver

Samotné rozhodnutie ostáva samozrejme na každom z nás. Možno je pre vás v tomto rozhodujúca viera, možno história a možno v tomto hrajú úlohu oboje. Možno je to pre niekoho len silná metafora a pre niekoho oveľa viac, to jest niečo, čo sa naozaj stalo. Pár mojich vlastných myšlienok na túto tému vám ešte poviem v mojej bodke na záver a link, cez ktorý sa k nej dostanete, nájdete buď v popise tejto dávky alebo na našom webe pravidelnadavka.sk.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ehrman, Jesus Before the Gospels, 2016.
  • Licona, Resurrection of Jesus, 2010.

Odporúčané linky:

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu