latívu prerokúvanú v druhom čítaní v rámci postupu spolurozhodovania.
Toto rozhodnutie znamená koniec celého legislatívneho procesu týkajúceho sa tejto smernice, a teda jej definitívny pád. Hlasovanie je podľa zdrojov výsledkom dohody dvoch najsilnejších frakcií v EP, konzervatívcov a socialistov. Odmietnutie podporila aj frakcia liberálov a zelených. Deň pred hlasovaním na poslancov zvýšili lobistický tlak zástupcovia veľkých korporácií ako Microsoft, Nokia či Apple Computer, ktoré chceli presvedčiť členov EP, aby hlasovali za spoločnú pozíciu Európskej komisie (EK) a Rady EÚ.
Spravodajca EP Michel Rocard už predtým uviedol, že EÚ musí lepšie kontrolovať monopolné postavenie niektorých výrobcov softvéru. EP preto navrhuje, aby takzvaný „čistý softvér“, teda softvér s otvoreným kódom, nebolo možné patentovať.
Debata, ktorá v Bruseli a Štrasburgu trvá už od roku 2001, vyústila po dohode zástupcov EÚ a počítačového priemyslu do kompromisného riešenia. Veľké firmy však žiadajú rozšírenie patentovania programov na mobilné telefóny, práčky alebo automobilový brzdový systém ABS, čo však EP a EK odmietajú s argumentom, že ide iba o odvodené aplikácie.
Patenty na všetky druhy technológií udeľuje Európsky patentový ústav so sídlom v Mníchove, ktorého členmi sú členské krajiny EÚ, Rumunsko, Turecko, Švajčiarsko, Island, Monako a Lichtenštajnsko. Ústav však dodnes odmieta udeľovať patenty na softvérové produkty. Vzhľadom na komplikovanú legislatívu v jednotlivých krajinách EÚ navrhla EK v roku 2002 smernicu, ktorá bude upravovať udeľovanie patentov na softvér.
Brusel považuje za patentovateľný iba taký softvér, ktorý prináša technickú inováciu. Podľa navrhnutej smernice sa preto matematický algoritmus, ktorý túto podmienku nespĺňa, nemôže stať majetkom softvérových firiem.