SME

Najvzdialenejší Einsteinov prstenec

Medzinárodný tím astronómov objavil ďalší jasný príklad javu gravitačnej šošovky, ohybu svetla gravitačným poľom. Nachádza sa v dosiaľ rekordných hlbinách vesmíru.

Einsteinov prstenec FOR J0332-3557.

Tento úspech dosiahol Rémi Cabanac z Kanadsko-francúzsko-havajského observatória na Havaji (USA) s kolegami z Chile, Francúzska a Austrálie. Použili kamery ďalekohľadového systému VLT (Very Large Telescope) na Európskom južnom observatóriu v Chile. O výsledkoch napísali v časopise Astronomy and Astrophysics.

Einsteinov prstenec vzniká ohybom svetla vzdialeného vesmírneho objektu na gravitačnom poli iného, bližšieho objektu. Tento jav sa označuje ako gravitačná šošovka a vyplýva z Einsteinovej všeobecnej teórie relativity (z toho pochádza názov Einsteinov prstenec). Ak by sa v ideálnom prípade obidva nachádzali presne na našom zornom lúči, prstenec by bol úplný. Zväčša však situácia nebýva ideálna, a preto sa pozorujú iba rozlične dlhé oblúky. Ten novoobjavený, ktorý vedci označili FOR J0332-3557, je úplný z troch štvrtín.

Leží v súhvezdí južnej oblohy Pec (Fornax). Bližšia galaxia, fungujúca ako gravitačná šošovka, je od nás vzdialená približne 8 miliárd svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov). Javí sa ako pokojná, bez aktivity jadra. Jej priemer dosahuje 40-tisíc svetelných rokov. Ku vzdialenejšej galaxii, ktorej gravitáciou pozohýbané svetlo vytvára prstenec, je od nás 12 miliárd svetelných rokov. Pozorujeme jej svetlo, ktoré vyžiarila v čase, keď mal vesmír iba 12 percent svojho dnešného veku. Galaxia v úlohe gravitačnej šošovky zosilnila svetlo svojej vzdialenejšej partnerky takmer 13-krát. Tá je oproti nej mimoriadne aktívna a priemerom iba asi 7-tisíc svetelných rokov patrí ku kompaktným galaxiám. Práve prešla intenzívnymi fázami tvorby nových hviezd z plynoprachového materiálu.

Nebyť gravitačnej šošovky, vzdialenejšia galaxia by ležala za prahom citlivosti našich dnešných ďalekohľadov. V tom je práve najväčší prínos tohto javu pre vedu. Ako čarovná "lupa" nám dovoľuje nazerať do hlbín vesmíru, ktoré by inak boli nášmu priamemu pozorovaniu neprístupné. Z parametrov Einsteinovho prstenca navyše možno odvodiť hmotnosť galaxie, ktorá funguje ako šošovka. V tomto prípade to je takmer jedna miliarda hmotností Slnka.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu