LÜTZERATH. Ako zívajúca čierno-hnedá jazva v zemi zhltla nemecká uhoľná baňa Garzweiler už viac ako desať dedín.
Storočné kostoly a rodinné domy zrovnali so zemou a pozemky pod nimi vyrvali. Zmizla poľnohospodárska pôda. Vyprázdnili hroby.
"Všetko zničili pre uhlie," hovorí Eckhardt Heukamp a hľadí do obrovskej jamy na okraji jeho poľa zhruba tridsať kilometrov od Kolína.
No pod jeho nohami sa nachádza ešte viac, čo sa dá vyťažiť: ohrozených je ďalších šesť dedín.
Heukamp, 56-ročný farmár, je posledným odporcom v Lützerathe, ďalšej dedinke, ktorá má uvoľniť miesto pre ešte viac ťažby uhlia na napájanie nemeckých domov. Bojuje proti nútenému vyvlastneniu statku z 18. storočia, kde jeho rodina žije už generácie. Teraz leží menej ako sto metrov od okraja bane.
Klimatológ: Pri súčasnom fungovaní sveta nemáme šancu zvrátiť zmenu klímy Čítajte Zatiaľ čo sa svetoví lídri pripravujú na stretnutie v Glasgowe v Škótsku na konferencii OSN o zmene klímy, malá komunita je v prvej línii boja za to, aby Nemecko konalo v súlade so svojimi klimatickými záväzkami. Je jednou z mnohých takýchto komunít na celom svete, keďže krajiny nezvládajú držať krok s ambicióznymi prísľubmi na znižovanie emisií.
Chcú byť klimatickým lídrom
Uhoľná jama je pripomienkou rozporov v nemeckých environmentálnych prístupoch: odchádzajúca kancelárka Angela Merkelová bola poprednou postavou medzinárodnej diplomacie v oblasti klímy, no najväčšia európska ekonomika sa nedokáže zbaviť závislosti od uhlia.
