Je vesmír nastavený pre život?

Vypočujte si podcast

V mojich dávkach som už občasne spomenul astronómiu - napríklad v prípade betlehemskej hviezdy, Kopernika, Galilea, či debát o mimozemšťanoch, ale samotnému vesmíru ako takému sme sa tu ešte nevenovali. Je však pravda, že už dlhšie som sa mu chcel trochu povenovať a keďže sa nás jeden náš vedátorsky poslucháč spýtal, čo si myslíme o dnešnej téme, rozhodol som sa, že jedna takáto "vesmírna otázka” môže byť celkom dobrý námet práve na dnešnú dávku.

Kozmologický argument a antropický princíp

Prv než sa pozrieme bližšie na dnešné myšlienky o našom mieste vo vesmíre, musím ich odlíšiť od jednej inej veľkej témy - a to konkrétne od samotného vzniku vesmíru, niekedy označovaného aj ako Veľký tresk. Často je záhada našej existencie zhrnutá v tejto otázke: “Prečo je niečo namiesto ničoho?” Mnohí by sa zaiste zhodli, že takýto veľký kozmický otáznik je azda tou najväčšou z veľkých otázok, nad ktorými sa ľudstvo zamýšľalo, a na ktoré sa snažilo dať odpoveď - či už teologicky, vedecky, alebo tieto dva možné prístupy nejak skombinovať.

Spomínam to preto, lebo otázka stvorenia vesmíru je síce pre mozgové závity veľmi vďačná téma, ale je z iného súdka ako tá, ktorú máme pred nami dnes. Záhada našej, takpovediac, vesmírnej existencie vedie často k takzvanému kozmologickému argumentu ale dnešný argument sa nazýva antropický princíp. A ten neargumentuje zo samotnej existencie vesmíru ale z toho, ako je nastavený. Je to možno pre niekoho malý detail, ale dosť podstatný na to, aby tu šlo o dva rôzne argumenty. Uvažovanie o vzniku vesmíru nás teda čaká až niekedy inokedy. Teraz si poďme predstaviť, o čom presnejšie je antropický princíp a začnime jeho názvom.

Čo je antropický princíp?

Pojem “antropický” pochádza od gréckeho anthopos - čiže človek a ide o rovnaký koreň ako v slove antropológia. Tento názov teda súvisí s človekom, respektíve ľudstvom, ale ide o tak trochu nepresné pomenovanie, pretože väčšinou sa tu myslí vedomý život ako taký. O čom teda hovorí? Som rád, že sa pýtate, pretože tu musíme spomenúť, že tento argument nemá len jednu svoju verziu. Nechcem tu ísť v tomto do detailov, ale pointa je, že existuje niekoľko jeho znení a filozof Nick Bostrom ich napočítal až 30.

Určite ste sa stretli už s mnohými inými náboženskými argumentami. Tieto majú väčšinou dlhú históriu, siahajúcu buď do staroveku či stredoveku a odvtedy boli, ako by sme aj mohli čakať, oveľa viac prepracované. To je jednak dobré, pretože poznatky o svete sa hýbu dopredu a tiež preto, lebo naše uvažovanie chceme mať nie tupé ale čím ostrejšie.

Kopernikovský verzus antropický princíp

Antropický princíp sa však líši v tom, že ide o celkom nový argument, a to z druhej polovice 20. storočia. Veľmi blízko pritom súvisí s Mikulášom Kopernikom, o ktorom som mal dávku č. 76, a týmto vám ju samozrejme odporúčam. Kopernik, ako mnohí viete, prišiel s tým, že to nie je Zem, ktorá je v strede našej slnečnej sústavy ale Slnko. Týmto ťahom teda odpinkol Zem zo špeciálneho privilegovaného miesta. Tu sa však musím ovládať, pretože by som sa mohol rozhovoriť o tom, ako je aj toto chápanie často prepojené s mylným chápaním a skôr teda vravím o jeho súčasnej interpretácii. A tá je, že tento Kopernikovský princíp vraví, že Zem svojim postavením vo vesmíre nie je nijak špeciálna.

O pár storočí na to prichádza však prichádza na scénu antropický princíp a ten vraví čosi presne opačné - a to, že Zem je nakoniec veľmi a až príliš veľmi špeciálna. Bolo to vlastne presne na 500. výročie Kopernikovho narodenia, teda v roku 1973, keď fyzik Brandon Carter prišiel s týmto takzvaným antropickým princípom, a to na konferencii v poľskom Krakove, teda v jednom dôležitom mieste Kopernikovho pôsobenia.

Povedal som, že môže tú ísť o rôzne, aj čisto neteologické verzie, avšak dnes sa zamyslíme nad chápaním a použitím antropického princípu, ktorý má najpriamejší súvis s teológiou. A to je ten, že tento vesmír vyzerá nastavený tak, že nás tu niekto jednoducho musel chcieť mať. Keď preskúmame rôzne fyzikálne aspekty tohto vesmíru, musíme vraj prísť na to, že tu nie sme náhodou.

Teistické využitie/znenie

Jedno typické teistické využitie tohto argumentu znie, že na vysvetlenie tohto jedinečného nastavenia existujú len 3 možnosti: Buď ide o fyzikálnu nevyhnutnosť, náhodu, alebo dizajn. Ako však máme prísť na to, ktorá z týchto možností je tá správna? Ostaneme navždy uväznení uprostred tejto trilemy? Ak by sme však z týchto troch vedeli vylúčiť dve možnosti, ostala by nám z nich tá jediná správna, akokoľvek nepravdepodobná by sa nám mohla zdať na začiatku. Takýto argument by mohol pokračovať vyvrátením nevyhnutnosti a náhody ako reálnych možností a tak by nám ostala len možnosť, že tento vesmír vykazuje dizajn a teda, že bol nastavený nejakou superveľkou inteligenciou. Jeho konštanty sú totiž nastavené tak, že ich čo i len drobná, miniatúrna zmena by nemohla viesť k životu vo vesmíre. Do detailov týchto dôvodov teraz nepôjdem, ale ak by ste chceli, môžete si pozrieť niektoré videá v odkazoch. Má takéto uvažovanie aspoň v niečom pravdu? Musí na základe tohto každý pristúpiť ku kozmickému dizajnérovi?

Anthony Flew a iní

Prirodzene, že sa to dá, a existujú veľmi inteligentní a študovaní ľudia, pre ktorých je takéto nastavanie vesmíru veľmi presvedčivé. Veľmi dobrý príklad je na to jeden z najznámejších ateistických filozofov 20. storočia, Anthony Flew. Ten v roku 2007 otvorenie konvertoval na deizmus práve vďaka tomuto argumentu. Následne bol Flew obvinený z toho, že tak musel spraviť lebo bol senilný alebo že nešlo v skutočnosti o jeho slová, voči čomu sa patrične ohradil. Na druhej strane máme samozrejme veľa iných príkladov vedcov či filozofov, ktorí sú s týmito poznatkami a argumentami veľmi dobre oboznámení a predsa nestoja v rade na konvertovanie svojho svetonázoru.

Minimálne treba teda povedať, že mnohých tento argument po teologickej stránke vôbec nepresvedčil. Aké sú teda námietky, ktoré môžu niektorí mať voči takémuto naoko silnému argumentu? Spomenul by som tu dve, o ktorých by ste z úst druhých počuli ako o tých najdôležitejších a pridal by som ešte jednu námietku, ktorá bude možno tak trochu prekvapivo teologická.

Prvá námietka: Iné formy života

Prvá námietka, ktorá existuje, je táto - antropický princíp tvrdí, že fyzikálne konštanty sú nastavené tak dôkladne, že by pri ich iných nastaveniach nemohol existovať vo vesmíre žiadny život. Nuž dobre, ale aký presne život? Nemôžu azda existovať úplne iné formy života, prípadne vedomia, ktoré sú vo svojich fyzikálnych základoch a funkčných prejavoch zásadne odlišné od tých, ktoré poznáme my z nášho zanedbateľne maličkého kúska vesmíru? Isto nemáme dosť vedomostí o tom, aby sme vynášali takéto dogmatické súdy tom, aký život je možný a nemožný či dokonca tvrdiť, že naša forma života je tá jediná možná.

Čo sa týka mňa, nie som si až taký istý silou tejto námietky. Je pravda, že by sme nemali robiť žiadne veľké vyhlásenia o tom, aké formy života a vedomia sú možné či dokonca prítomné v iných častiach nášho vesmíru. Moderná veda je veľmi mladá a nakoniec len pred sto rokmi sme začínali prichádzať na teóriu relativity a fungovanie kvantového sveta. Bolo by preto príliš rýchle a intelektuálne namyslené tvrdiť, že vieme, že iných foriem života už niet. To je jedna strana mince. Na druhej strane tu však máme niektoré prírodné konštanty, ktoré keby boli len o nepatrný malý kúsok iné, nevznikli by ani žiadne atómy, prípadne by sa vesmír gravitáciou po počiatočnej priestorovej inflácii zrútil sám do seba. Dajme teda tomu, že je možné mať aj iné typy životov vo vesmíre, ale tie zrejme potrebujú aj nejaký ten vhodný priestor, častice, či energie, za akých by sa mohli v prvom rade vyvinúť a existovať.

Druhá námietka: Náš vesmír nie je jediný

Ďalšia námietka sa zdá byť o dosť vážnejšia, alebo aspoň pre tých, ktorí si uvedomujú vysvetľujúcu silu vedy a zároveň aj potrebu intelektuálnej skromnosti. Mohlo by to byť totiž veľmi predčasné zastaviť sa pri probléme antropického princípu a povedať, že jediným vysvetlením môže byť len istá myseľ mimo tohto vesmíru. Možno za ním v konečnom dôsledku je, možno nie, ale to nemení nič na tom, že by sme nemali prestať hľadať reálne fyzikálne mechanizmy, ktoré by mohli túto krehkú súhru fyzikálnych konštánt vysvetliť.

A tieto nápady, respektíve hypotézy existujú. Aj keby existoval len jeden vesmír - ten náš - možno nakoniec vedci predsa len objavia “teóriu všetkého”, o ktorej ste už zrejme počuli. Nie je to vôbec isté, že taká teória existuje ale je to stále veľmi dobrá a reálna možnosť. A potom je tu pre mnohých veľmi zvláštna myšlienka a tou je multivesmír. Toto nie je kozmologický podcast a tak tu nepôjdem do žiadnych detailov, ale spomeniem len to, čo tu teraz považujem za podstatné.

Veľakrát som už počul podozrenie, že vedci prišli s nápadom multivesmíru, aby sa vyhli údajne nepríjemným teologickým implikáciám antropického princípu. Povedané trochu jednoduchšie - ak by sme mali k dispozícii len tento vesmír, jeho nastavenie by tak údajne poukazovalo na to, že šlo buď o neuveriteľne veľkú náhodou alebo ho musel niekto nastaviť. Napríklad niekto ako Boh. A pretože má ísť vraj o nepríjemné tvrdenie pre neveriacich vedcov, prišli radšej s myšlienkou multivesmíru.

Multivesmír však sám o sebe nie je teória. Je to predpoveď vyplývajúca z iných teórii. Najzakladanejšia z nich je teória inflácie. Z inflácie a kvantovej fyziky vyplýva, že časti vesmíru môžu infláciou nekonečne tvoriť ďalšie vesmíry, ktoré môžu byť fyzikálne iné ako ten viditeľný, ktorý ako jediný poznáme. Každý z nich má pritom svoj vlastný veľký tresk a potenciálne iné fyzikálne konštanty, čo by bol pre zmenu dôsledok teórie superstrún, ak by sa nakoniec ukázala ako pravdivá. Niekto môže azda namietnuť, že ani inflácia nie je všeobecne prijímaná teória, čo je pravda, ale je to v súčasnosti to najelegantnejšie vysvetlenie našich údajov o ranom vesmíre.

Tiež nie je pravda, že hypotézu multivesmíru nemôže aspoň potenciálne otestovať. Pokusy už boli a určite ešte budú. Ak toho práve povedal veľa, podstatné je toho: Existujú aj celkom iné a nearbitrárne vysvetlenia toho, prečo je náš vesmír nastavený tak ako je. Utiekať sa k Bohu ak k jedinému vysvetleniu je vedecky neprijateľné, keďže existujú síce nepotvrdené ale zato alternatívne a konzistentné vysvetlenia.

Tretia námietka: Teologická zápletka

Tu je ešte do tretice jedna iná námietka a tentokrát teologická. Počul som ju už inde, takže nepochádza úplne odo mňa, ale ja ju rozviniem nejak takto. Potrebuje mať Boh na vytvorenie života či vedomia presne nastavený vesmír? Nestačí mu na to, nuž… čokoľvek, či už je to fyzikálne alebo nefyzikálne? Ak napríklad existuje nebo, v ktorom budú zjavne mnohé vedomé bytosti a možno aj (podľa istých tradícii) so zásadne pretvorenými telami, znamená to, že je pre nebo dôležité nastavenie akýchsi nebeských konštánt? Zrejme asi nie.

Ak teda antropický princíp nie je dôležitý v nebi, zdalo by sa, že Boh dokáže umožniť existenciu vedomí a možno aj tiel za akýchkoľvek podmienok. Potom by platilo, že aj v akejkoľvek, aj v zdanlivo neobývateľnej časti vesmíru by všemohúca bytosť mohla stvoriť vedomé bytosti. A ak by to bola pravda, potom by akákoľvek časť vesmíru s akýmikoľvek parametrami bola kompatibilná s existenciou takéhoto božstva. Inak povedané: nastavenie konštánt nie je v tomto scenári dôležité, čím by bola dôležitosť antropického princípu vyvrátená. Určite sa dajú niektoré veci aj na tomto uvažovaní spochybniť, ale bez takéhoto spochybnenia môže byť tento antropický protiargument celkom zaujímavý.

Na záver

Pred záverom dnešnej dávky sa s vami chcem podeliť, myslím, o pár dôležitých postrehov. V úvode som spomenul, že kozmologický argument a antropický princíp sú súvisiace ale predsa len dve rôzne témy. To znamená, že aj keby napríklad antropický princíp zlyhal vo svojom poukázaní na božského Dizajnéra, kozmologický argument by mohol byť v tomto stále úspešný. Dajme tomu totiž, že veriaci teológ, filozof, kozmológ či niekto z vás úplne v poriadku prijme možnosť, že existuje multivesmír, že prírodné zákony sa v nich zásadne líšia a že my sme v tak delikátne kalibrovanom vesmíre preto, lebo keby taký nebol, tak by sme v ňom existovať nemohli. Stále by ste však mohli poeticky spýtať spolu s Hawkingom, čo presne dalo oheň rovniciam, ktoré opisujú tento vesmír (a môžeme dodať, multivesmír)?

Nakoniec, ani samotný multivesmír by ešte neznamenal, že Boh ešte neexistuje, i keď by tým zjavne otvoril ďalšie teologické otázky, napríklad také, aké som spomenul v dávke 188 o astroteológii. Ako povedal známy a neveriaci fyzik Brian Greene: “Vyvracia azda multivesmír Boha? Neviem. Namiesto toho môžete povedať, že Boh je tak ešte väčší - že nestvoril len jeden vesmír ale celý multivesmír. Ja vás k takémuto uvažovaniu ani nepovzbudzujem a ani od neho neodrádzam. Ak by ste však chceli rozmýšľať týmto spôsobom, multivesmír vám to nijak nezakazuje.” Toľko jeho citát.

Chcel by som vás zároveň pozvať k tomu, aby ste s mojimi myšlienkami v tejto dávke úplne v pohode nesúhlasili a dali mi napríklad do komentov vedieť, prečo. Neviem, či sa to stáva vám, ale niekedy, ako píšem nejaký odstavec, začnem v ňom nesúhlasiť sám so sebou a uvedomím si, že by sa dali spomenúť aj iné veci, na iné zas odpovedať či viac sproblematizovať. Preto žiadna dávka nemá byť bodkou, ale maximálne len čiarkou v našom spoločnom zvedochtivom uvažovaní.

Verím, že v takomto vesmírnom bádaní budeme pokračovať už čoskoro v dávke o vzniku vesmíru. Dovtedy sa držte a užívajte si vhodné nastavenie fyzikálnych konštánt.